Základom etikoterapie ako autognostickej (sebapoznávacej) metódy je poznanie, že zdravie či ochorenie ovplyvňujú, buď zdravé, alebo narušené vzťahy.

Aké mate vzťahy vy?

Bývate často chorý, trápia vás priedušky, srdce, krvný tlak, cítite slabosť?

Ako sa cítite vo svojom tele? Ste nespokojní so životom, často prejavujete nespokojnosť, kritizujete, rozčuľujete sa?

Cítite sa často ako obeť, bezmocní?

Ak ste odpovedali prevažne áno, potom sa pozrite na to, aké sú vaše vzťahy? Máte priateľov, máte vo svojom okolí ľudí, s ktorými si hlboko rozumiete, ktorých si vážite, ktorým ste vďační?

Ak je odpoveď, prevažne nie, potom vám život všade naznačuje, že váš postoj k sebe samému je sebazničujúci. Odmietate život, súdite a trestáte sa.

Prenesme sa na chvíľu mimo našu realitu.

Predstavte si, že ste predtým, ako ste sa narodili na Zem, vedeli, že ste nesmrteľná duša. Dostali ste možnosť vybrať si, kde chcete svoju nesmrteľnosť žiť na veky. Nevedeli ste sa rozhodnúť, a tak vám Stvoriteľ dal možnosť vyskúšať si to predtým, než sa rozhodnete v smrteľnom tele. Dostali ste svoje smrteľné dočasné telo a príležitosť naučiť ho cítiť lásku alebo nenávisť.

Podľa toho, čo si vyberiete, čo budete zažívať častejšie, to svoje telo cítiť naučíte. Podľa toho potom budete vo svojom tele zažívať buď šťastie, zdravie, pokoj, porozumenie, radosť, alebo závisť, nenávisť, hnev, smútok, strach.

Dostali ste príležitosť vybrať si, kde budete svoj nesmrteľný život potom, ako sa rozhodnete, žiť. Spoznať, ako vaše telo funguje, spoznať, aké vzťahy v ňom dokáže vytvárať.

Planétou, kde učíme svoje telá zažívať buď lásku, celistvosť, porozumenie, priateľstvo, radosť, alebo nenávisť, odpor, strach, boj, zápasenie, chamtivosť, žiadostivosť, pažravosť, sa volá Zem.

Prichádzame sem zistiť, čo život je a ako ho žiť?

 

Podľa toho, čo sa naučíme už v detstve, čo nám vyhovuje, to žijeme. Niekto lásku a niekto agresivitu. Niekto porozumenie a iný nedorozumenia a konflikty. Aké neukončenia sme si do života priniesli, také si v rodinách, ktoré sme si vybrali, obnovíme. Podľa toho, čo sme si nacvičili, čo sme si osvojili, sa potom po smrti narodíme na inú planétu do večného života. Na planéte Nebesá, žijú bytosti, ktoré trénovali lásku, naučili sa ju cítiť, prejavovať, žiť. Naučili sa milovať, a tak milujú všetko.

Tí, čo sa naučili nenávidieť, všetko kritizovať, byť nespokojní, zlostní, žiarliví, závistliví, pyšní, sa kvalifikovali na večný život na planéte Peklo. Je to planéta večných konfliktov, boja, hnevu, nenávisti, strachu a súperenia.

Je tu ešte skupina tých, čo skúšali jedno aj druhé. Tí po smrti dostatú príležitosť odpustiť si alebo sa zatratiť. Podľa toho, ako sa rozhodnú, žijú potom svoj večný život buď v Nebeskom kráľovstve lásky, alebo v Pekelnom kráľovstve nenávisti.

Predstavte si, že to, čo si tu na Zemi natrénujeme, to potom na veky žijeme.

Premýšľali ste o tom, čo budete trénovať dnes, zajtra, o rok?

 

Predstavte si, že ste scenáristom svojho vlastného príbehu, predstavte si, že vyššie popísaný scenár môže byť realitou. Ako potom napíšete svoj scenár pre tento život?

Pekla ste už zažili dosť aj tu na Zemi a chcete to zmeniť? Alebo ste so svojím životom spokojní, cítite sa dobre a nič by ste nemenili?

Nie je jednoduché zmeniť to, čo sme videli od detstva. Dieťa sa učí pozorovaním a opakovaním. Vzorce správania dedíme z pokolenia na pokolenie. Každá nová generácia však môže tieto vzorce buď prehĺbiť, a tak rod upadá, alebo zmeniť, a tak celý rod pozdvihnúť. Možno ste nikdy nepremýšľali ani o tom, že by to mohlo byť inak.

Alebo aj premýšľali, ale zmeniť svoj scenár považujete za nemožné?

Možno ste vyrastali v priestore - Nie je to možné. Počúvali ste od detstva všade okolo seba o samých nemožnostiach, obmedzeniach, zákazoch. Vytvorili ste si falošnú predstavu, že svet je plný obmedzení a hraníc. Tie hranice sú však vo vás. Vy sami ste si postavili ploty a múry, vy sami si vytvárate svoj svet - nie je to možné! Zmeňte ho a zmeníte svoju realitu.

Zmena paradigmy

Čo by sa muselo zmeniť, aby ste si vedeli sami seba predstaviť ako človeka, ktorý žije taký život, aký by ste žiť chceli?

Viete, aký život by ste žiť chceli? Skúste si o tom napísať na papier niekoľko viet, vašu predstavu naplneného, zmysluplného, šťastného života. Čo by ste tam napísali ako prvé? A čo ešte?

Čo by muselo byť od zajtra inak? Napadajú vám napríklad takéto myšlienky: to by som musel/la mať inú partnerku alebo partnera, to by som musel žiť niekde inde, robiť inú prácu, mať iných kolegov? Máte pocit, že ste na nesprávnom mieste v nesprávnom čase? Máte pocit, že tu je všetko celé zle, že tu život v láske, radosti nie je možné žiť? Máte pocit, že život je ťažký a cítite sa bezmocný čokoľvek zmeniť? Váš vzorec bezmocnosti je dôsledkom nesprávneho, nezrelého, detského pohľadu na seba a svet.

Náš mozog dokáže zobraziť iba to, čo pozná, iba to, o čom ste uvažovali.

Pripustili by ste, že je to celé inak? Že žijete práve v takom čase a práve na takom mieste, ktoré vás odzrkadľuje presne takého, aký ste? Pripustili by ste, že doba i miesto sú vaším verným zrkadlom?

Čo potom zmeníte, ak to tak je? A kedy?

Ako prvé je potrebné otočiť pohľad zo smeru do zrkadla na toho, kto sa do zrkadla pozerá, teda na seba.

Je to váš svet a vaše videnie sveta, ktoré vyvoláva vaše myšlienky, pocity i postoje. Len vy ho môžete prepísať a zmeniť.

Ak to neviete, ste otrokom, obeťou vo vlastnom príbehu, vo vlastnom svete. Vy ste scenárista, režisér aj hlavná postava vášho príbehu.

Ste umelcom i umeleckým dielom, ktoré vytvárate.

Akým žánrom je váš príbeh?

Je to tragédia, komédia, romanca, balada, veselohra, spevohra?

Zmeniť to môžete iba vy.

Iba vy sa môžete prebudiť zo sna, iba vy môžete v stave bdelosti vidieť pravdu o sebe samom.

Násilie vedie k násiliu. Je to zákon rezonancie. Podobné vytvára podobné, podobné priťahuje podobné.

Ešte nikto sa nestal lepším tým, že trestal seba alebo iných.

Utrpenie je zlozvyk, nie je cnosť.

Je prejavom biedy ducha. Je dôsledkom pýchy, falošnej predstavy, že utrpením sa nútite polepšiť sa a robíte svet lepším. Kresťanstvo nás učí, že utrpenie nie je potrebné, pokiaľ ste prijali fakt, že Ježiš Kristus trpel na kríži za nás. Je teda odtrpené. Kto napriek tomu vystavuje svoje utrpenie ako cnosť, vyvyšuje sa nad Kristovo utrpenie, je to pýcha. Dôsledkom je pád, oddelenie sa od Boha, alebo od Vesmíru, či čiste z materiálneho pohľadu od energie, ktorá nás vytvára a živí. Utrpenie, bolesť nie je trestom, ale dôsledkom nesprávnych postojov k životu. Ak sme si však vytvorili nezrelé presvedčenie, že utrpenie, bolesť je trestom, ktorým sa trestáme, alebo sme boli trestaní preto, aby sme neopakovali chyby, potom na seba nazeráme s neúctou, pohŕdavo. Dôsledkom pohŕdavého postoja je ďalšia bolesť, teda ďalší dôsledok nesprávneho postoja. Reťazec nesprávnych postojov vytvára reťazec utrpenia, bolesti. Je symptómom narušeného vzťahu k sebe samému.

Za každým utrpením, za každým nepríjemným pocitom, bolesťou je kdesi hlboko presvedčenie, že bolesť, utrpenie vám zabráni opakovať staré chyby.

Robíme naozaj chyby?

Urobiť chybu prvýkrát nie je chybou, ale skúsenosťou.

Ani malé dieťa nepovažuje za chybu, keď sa mu nepodarí prvý krok a spadne. Je to súčasť procesu učenia. Učíme sa opakovaním a zdokonaľovaním.

Trestaním sa strácame motiváciu učiť sa. Naopak, vnútornú motiváciu rásť nachádzame v sebapodporujúcom postoji.

Je prejavom múdrosti učiť sa tým, že hľadáme také riešenia, ktoré vedú efektívne k cieľom, ktoré si prajeme naplniť.

Učme sa preto byť múdrymi.

S chybami rastieme a učíme sa. Ak nám chýba skúsenosť, ale máme dobré vzťahy, potom porozumenie a priateľstvo nám prinesie zdieľanie s tými, ktorí majú osobnú skúsenosť a o túto sa s nami podelia. Preto nemusíme opakovať chyby iných. Sme sociálnym spoločenstvom, kde každý jeden z nás získava pre celú ľudskú komunitu jedinečnú skúsenosť. O túto svoju skúsenosť sa môžeme podeliť, obohatiť ňou svoj svet, svoje ľudské spoločenstvo. Ak svoju skúsenosť zdieľame, robíme svoj ľudský svet bohatším, krajším.

Zmysluplné obohacovanie iných dáva hlboký zmysel našim životom, prináša nám poznanie svojej jedinečnosti, autenticity. Umožňuje nám poznať, že sme jedinečným a neopakovateľným stvorením.

Ak opakujete staré naučené vzorce sebaspochybňovania, sebanenávisti, sebaodmietania, potom ich zažívate v prítomnosti a posúvate ich do svojej budúcnosti, ktorú vám ničia. Musíte sa prebudiť, aby ste videli, že nežijete svoj život, ale váš život žijú tieto vaše vzorce bezmocnosti. Len v bdelom stave uvidíte vzorce vašej rodiny, rodu, národa.

Ak porozumiete tomu, že scenár vášho života ste napísali vy, potom urobte rozhodnutie a prepíšte ho.

Scenár svojho života prepíšete porozumením sebe samému, ak zmeníte vzťah k sebe samému a k iným, keď zmeníte paradigmu boja, súťaženia, súperenia za paradigmu porozumenia a spoločenstva.

Paradigmu víťazstva nahradíte paradigmou úspechu. Šťastie víťaza je možné len za cenu smútku porazeného. Úspech nevyžaduje nikoho porážku.

Potom utíchne boj za mier a nastane mier. Potom prestane boj o zdravie a nastane zdravie, potom utíchnu vojny, chamtivosť, žiadostivosť a nastane hojnosť, mier, porozumenie a láska.

Dáva vám to zmysel? Urobte to teraz.

Rastieme spolu.

 

VladiMír Červenák. Etikoterapeut, životný kouč

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie