Žiť bdelým, prebudeným životom znamená mať jasný zámer života. Znamená to mať jasné, uvedomené smerovanie.

 

 

Vo svojej praxi stretávam veľa ľudí, ktorí sa životom potácajú, lietajú do výšin a hneď zas hlboko padajú. Život ich unáša ako jesenné lístie vietor.

Aký dôvod to má?

Už po krátkom etikoterapeutickom rozhovore je zrejmé, že im v živote chýba vedomý zámer. Uvedomenie zmyslu a smer ich cesty. Žijú často zo dňa na deň a rozhodujú sa prevažne podľa okolností, reaktívne, podľa nálady alebo podľa očakávania iných. Alebo podľa toho, ako je to pre nich výhodné momentálne. Prevažne tak, aby si nenarušili svoju zónu komfortu. Zónu pohodlnosti a pohodlia.

Takéto rozhodovanie celkom zákonite prinesie do ich života zmätok, sklamanie, bolesť, utrpenie. Veľa vnútorných konfliktov, ktoré sa potom prejavia ako konflikty vonkajšie. To, čo bolo výhodné z pohľadu krátkodobého, sa ukáže ako nevýhodné zo strednodobého alebo dlhodobého pohľadu. Ich životu chýba zámer, to je to, čomu hovoríme nevedomé žitie, spánok. Človek uspokojuje základné živočíšne potreby, je zmietaný strachmi, nedôverou, stresom. Zdravotné dôsledky prichádzajú celkom prirodzene a zákonite. Predchádza im narušenie vzťahov, strata životnej sily.

Vedomý zámer života prináša poriadok do hodnôt, vzťahov, života

Hodnoty potom sú míľnikmi na ceste k naplneniu misie života. Ak životu chýba zámer, vízia a misia nastáva v hodnotách zmätok a tie nemôžu človeka posúvať k Celistvosti, k naplneniu zmyslu existencie.

Podľa zámeru života si ukladáme rebríček hodnôt.

Hodnotné, cenné je to, čomu venujeme pozornosť, čím sa riadime, čo vo svojom živote uprednostňujeme.

Čo sú hodnoty vo vašom živote?

Napíšte si na papier 10 hodnôt, ktoré riadia váš život, ktoré ho smerujú, ktorými sa riadite pri rozhodovaní.

Sú to naozaj hodnoty, ktorými sa riadite, alebo sú to hodnoty na základe presvedčení, názorov, vašich alebo niekoho iného?

Hodnoty sú míľnikmi na ceste za cieľom existencie.

Čo je cieľom vašej existencie?

Prežiť život čo najlepšie, v pohodlí? Alebo naplniť poslanie a cítiť zmysel toho, čo žijete?

Staroveké učenia a odkaz predkov nám zanechal odkaz humanizmu, odkaz, že cieľom ľudskej existencie je naučiť sa vytvárať Spojenie medzi sebou a ostatným svetom. Spojenie je Láskou. Plodom spojenia je Radosť, šťastie. Smerovať k takémuto životu znamená mať jasný zámer takýto život ako umelecké dielo vytvoriť.

Vytvárať spojenie znamená naučiť sa sile súcitu. Naučiť sa empatii, schopnosti vcítiť sa do situácií, vcítiť sa do života okolo seba. Znamená to cítiť život.

Rozvíjaním schopnosti súcitu rozvíjame našu citovú a duchovnú zložku. Tým ukotvujeme našu pudovú zložku, ktorá nás prestáva dominantne ovládať a stáva sa integrálnou súčasťou toho, kým sme.

Tak môžeme žiť Celistvý, bdelý, vedomý život. Zámer ísť takouto cestou je potom hnacím motorom, ktorý sa prejavuje vôľou a životnou silou, ktorá nás na takejto ceste posúva vpred.

Preto cesta etikoterapie, autognostická (sebapoznávacia) cesta rozpoznávania pravdy o sebe samom, začína stanovením strategického cieľa, zámeru života. Tým cieľom je Celistvá existencia. Celistvosť je ukončením oddelenosti, pýchy a arogancie, duálneho sebavnímania. Je to pohľad na seba saméh, ako na multidimenzionálnu bytosť bez hraníc, prepojenú so všetkým a tvoriacu jeden integrálny celok.

Žiť celistvosť, (v jazyku sankrit Advaita - nie dvojnosť) znamená žiť život so zámerom dosiahnuť stav bdelého, prebudeného Vedomia, ktoré sa prejavuje v zážitku vnútorného pokoja, lásky, súcitu, radosti, hojnosti a zdravia.

Arogancia, nevedomosť priviedla človeka do situácie, že myslí a svoje zámery tvorí prevažne z pohľadu momentálnej výhodnosti. Cieľom je udržať si zónu komfortu za každú cenu. V záujme takéhoto cieľa považuje za legitímne použiť akékoľvek prostriedky, aj zlosť, agresivitu. Tou je aj kritika, nespokojnosť, irónia, sarkazmus, manipulácia, hnev...

Je to slepá ulička, vedie k narušeným vzťahom, utrpeniu a bolesti.

Až keď si človek svojou alebo skúsenosťou iných vytvorí hlboké porozumenie príčin a následkov, kauzality života, až potom môže obetovať momentálnu výhodu a zameniť ju za zdanlivo menej výhodný postoj, ktorý však v strednodobom alebo dlhodobom horizonte prinesie svoje plody Radosti. Naučí sa, že krátkodobé zámery musia podporovať tie strednodobé a tie zas strategické dlhodobé. Nikdy človek nedosiahne svoje strategické ciele, pokiaľ k nim nenasmeruje svoje ciele krátkodobé. Tomu hovoríme žiť integritu.

Myšlienky musia byť v itegrite so slovami a slová v integrite s činmi, konaním. Tak sa vytvorí reťazec energie, ktorá vytára novú realitu života, má svoju hlbokú logiku a zmysel.

Stretávam ľudí na rôznom stupni sebapoznania. Skúsenosťou je možné získať obraz o tom, ako hlboko je človek vo svojom vnútri prepojený, sebauvedomený.

Ako sila nespochybniteľného zámeru kilogramy odniesla

„Keď som prišla vlani v novembri po stretnutí v etikoterapeutickom kruhu, kde sme hovorili o prijatí a ukončovaní rozpoznaných neukončení, domov, nikto tam nebol,“ začala rozprávať Borka a hlas sa jej mierne zachvel.

„Sadla som si a prijala sa taká, aká som vtedy bola.“ Borka mala pred pár mesiacmi nadváhu a tá jej už začala robiť problémy, zle sa cítila s kilogramami navyše. Pokračovala: „Potom som sa rozhodla, že schudnem. Ten zámer bol veľmi silný, taký z hĺbky vnútra, zo stopercentného presvedčenia, že to pôjde. Povedala som si, koľko chcem schudnúť, do akej váhy pôjdem. A potom to skutočne šlo.“

Borka stratila každý mesiac kilo, dve, tri, štyri kilogramy, posledný päť. Bez diéty, bez obmedzovania sa v jedle. „Momentálne mám o pätnásť kilogramov menej. To, že váha klesala, išlo z veľmi silného a hlbokého presvedčenia. Presvedčenia z hĺbky seba samej. A z veľkého odhodlania,“ hlas sa žene chvel, znovu preciťovala silné presvedčenie danej chvíle. Bolo cítiť, ako silné vnútorné spojenie so zdrojom svojej vôle má. Rovnako všetky dievčatá v kruhu mali zimomriavky po tele. Borkino rozprávanie o sile svojho zámeru bolo pre všetkých silné. „Keďže chudnutie šlo z mesiaca na mesiac rýchlejšie, zastavila som ho.“ „Ako? Rozhodla som sa ho ukončiť a poprosila som o ukončenie.“

„Čo bolo takou silnou motiváciou, že si chcela schudnúť?“ zaznela otázka od dievčat z kruhu. „Zle som sa s nadváhou cítila, začínali problémy, fučala som pri chôdzi po schodoch. Bolo to o prijatí seba samej a o ukončení jednej časti môjho života.“

Borkino rozhodnutie bolo veľmi silné, – silná viera vo vnútri, hlboké porozumenie cesty a porozumenie toho, že nežila integritu, ju priviedla k bodu, keď si stanovila zámer. Vedela, čo je správne vzhľadom na jej cieľ žiť naplnený, celistvý život. Vedela aj to, čo je v rozpore s týmto cieľom a čo vytvára v nej samej vnútorný konflikt. Jedlom kompenzovala pocit prázdnoty, vytvárala si krátkodobý pocit slasti. Vedela však, že dokáže s týmto pracovať. Nemala v sebe žiaden vnútorný odpor, ani pochybnosti. Objavila sa sebadôvera ako dôsledok ukončenia sebaodmietania. Krásny príbeh, na ktorom vidno, že keď žijeme integritu, keď ukončíme sebapochybnosti, sebanenávisť a sebaodmietanie potom príde sila vôle, sila presvedčenia, že možné je všetko, voči čomu nik a nič nenamieta. Ani vo vnútri nás samých. Rastie sebavedomie a sebadôvera, sebaúcta a sebaláska.

Kedy nám rastie sebavedomie?

Keď sme čoraz sebavedomejší, žijeme čoraz bdelejší život.

Vieme, že všetky nerovnováhy, každé neukončenie má základnú príčinu buď v nízkej sebadôvere, sebaúcte, sebaláske, v nizkom sebavedomí. Príčinou toho, že niečo z tohto je nízke, je naša sebanenávisť, sebaspochybňovanie a sebaodmietanie. Ich príčinou je stav oddelenosti nášho individuálne vedomia od Vedomia Univerzálneho, inak – pýcha, arogancia, ignorácia, strach.

Ak nemáte sebalásku, sebaúctu, teda vnútorné spojenie so svojím Zdrojom, znamená to, že máte sebanenávisť. V skutočnosti odmietate život. Odpoveďou je, že život nechcete vidieť taký, ako je, (nechcieť vidieť – nenávidieť). Výsledná arogancia, agresivita prináša deštrukciu vzťahov a zdravia.

Nedostatok sebavedomia znamená, že si človek nie je vedomí svojej hodnoty a tiež toho, akou bytosťou je na všetkých úrovniach, na všetkých dimenziách. Že nerozumie tomu, kto je, akou bytosťou je. To ho činí bezmocným a následne ne-mocným.

Čím si teda zvyšujeme sebavedomie? Spájaním, ukončovaním a integrovaním vnútorných subosobností. Najprv musíte vytvoriť spojenie, a tak prebudiť schopnosť zažívať sebalásku tým, že ukončíte sebanenávisť. Nemôžete sa milovať, prijať, keď sa nenávidíte. Sebaláska nebude možná, ak si budete aj tisíckrát opakovať afirmáciu – milujem sa, ale vo vnútri zostane sebanenávisť. Ak budete klamať seba samých. Môžete si donekonečna opakovať afirmácie a na to sa aj mnohí ľudia sťažujú – nefunguje to, prečo? No preto, lebo neukončili sebanenávisť. Milujem sa, ale vo vnútri nenávidím – to je ako hasiť oheň benzínom. Nenávisť treba ukončiť sebaprijatím a sebaodpustením a potom sa objaví láska, lebo len potom nadobudnete schopnosť sa spojiť, integrovať. Nenávisť je prekážkou spojenia. Láska je prúd energie, ktorá začne prúdiť, ak odstránime balvany sebanenávisti, ktoré jej zahatali cestu.

To stojí za to vyskúšať, urobte to teraz.

Rastieme spolu.

VladiMír Červenák, etikoterapeut, životný kouč

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Relaxačné pyramídy

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie