Ako môžeme preberať plnú zodpovednosť za svoj život

„Ja k tomuto doktorovi chodím už dvadsať rokov," nahla sa nahlas jedna tetka k druhej v čakárni u kardiológa. „Ja tiež," kontrovala jej druhá, „a ešte aj k očnému, neurologičke aj reumatologičke, tiež k obvodnému."

Obe sa poobzerali po ľuďoch mĺkvo čakajúcich na vyšetrenia. Evidentne boli v miestnosti najstaršie, a teda aj prvé v počte a druhovej rôznorodosti chorôb. Nik z pacientov sa nahlas na ich vyhlásenie neozval. Ďalej si teda vyratúvali navzájom diagnózy, „radosti“ na ceste od lekára k lekárovi či plné hrste liekov, ktoré denne sypali do seba.

Zodpovednosť za svoj zdravotný stav odovzdali do rúk lekárovi. Ony len „hrdo“ konštatovali, ako sa im žije bez moci nad svojím telom, bez moci nad svojím fyzickým i psychickým zdravím, bez moci nad svojím vnútrom. Preložené do jazyka etikoterapie, ostali na celej čiare ne-mocné.

Osobná zodpovednosť pretavená do zdravia

„Musela som prežiť utrpenie, aby som prišla k úžasnému poznaniu," ozvalo sa v telefóne. Žena je už niekoľko rokov na dôchodku a ako prídavok k nemu prišla diagnóza - Parkinsonova choroba. Keďže je výtvarníčkou, viac začala maľovať, viac sa začala venovať svojmu koníčku. Pri nej pretransformovala svoje myslenie z utrpenia do radosti a ľahkosti v tvorbe. Po čase jej lekárka povedala, že choroba sa zastavila, čo bolo podľa nej neuveriteľné, ale výsledky vyšetrení to dokazovali.

Žena je presvedčená, že všetko sa udialo vďaka jej záľube. Keď maľuje, vtedy vraj zabúda na svoju chorobu, ruky sa prestanú triasť a ona vytvára krásu maľovanú. Najnovšie aj v mandalách. Jednu z prvých mandál si vytvorila pre seba. Anjelskú mandalu na zdravie. Začala však maľovať mandaly - čarokruhy aj pre priateľov a známych. Presne na mieru podľa dátumu narodenia. Tvorbou, teda maľovaním robí radosť najprv sebe, potom druhým. Zdieľa svoju radosť a tá sa jej pretavuje do zlepšenia vlastného zdravia. Sama si tak našla originálnu cestu z nepríjemnej diagnózy do zdravia.

Navyše, má vlastnú skúsenosť, ako sa zmenou postoja k chorobe obráti jej osud ku kvalite života. Je bohatšia o svoje vlastné, originálne poznanie, že maľovanie má silu, že mandaly majú silu, že jej prvá anjelikovská mandala so želaním pevného zdravia má silu - toto všetko ju vrátilo do zdravia. Jej život na dôchodku je teraz o tom, že doň vpasovala radosť, že si spieva, že si maľuje, že vidí krásu okolo seba. Napríklad aj v kvetoch. „Pre mňa sú kvety, tie božie výtvory, radosť. Z nej sa mi vo vnútri, niekde v hrudi, urobí šťastie a šťastie mi otvára bránu k zdraviu." Preložené do jazyka etikoterapie, prevzala zodpovednosť za seba a ostala na celej čiare mocná.

 

Cesta šťastia zo srdca do sveta

Tohtoročný júlový spln pritiahol mnohých do noci. Hovorilo sa o Modrej Lune, silnom splne, zvláštnej noci, a tak škoda ostať v posteli. „To som ý/ -á, čo sa ide diať,“ zahlásil nejeden nočný divák a pasívne čakal na „zázraky“. Žiadne nemuseli prísť. Oveľa väčším zázrakom mohla však byť sila schopnosti pripojiť sa mentálne k tým, ktorí sa rozhodli meditovať, či len tak v stíšení poslať šťastie od seba do sveta. Stačilo zmeniť pasívny prístup na možnosť prispieť osobne k sile splnovej noci. Nemusí ísť vždy len o nebeské divadlo. Hociktorý deň, keď ľudia stíchnu v modlitbách, napríklad počas nedieľ, Vianoc, Všetkých svätých, Veľkej noci alebo len tak večer po pracovnom dni, sa môžeme pripojiť k tomuto stíšeniu a posilniť ho osobným prianím – nech som šťastný, nech sú všetky bytosti šťastné.

Každý z nás si totiž želá byť šťastným človekom, a tak môžeme prebrať zodpovednosť za šťastie všetkých bytostí a zaželať šťastie svojim najbližším - keď sú oni šťastní, náš svet si spieva.

Stačí zaželať šťastie svojim priateľom, známym, susedom, všetkým ľuďom, ktorých sme stretli - keď budú oni šťastní, náš spoločný svet si spieva.

Stačí zaželať šťastie všetkým ľuďom, ktorých sme v živote poznali - keď sú oni šťastní, náš veľký svet si spieva.

Stačí zaželať šťastie všetkým ľuďom, ktorí žijú na tejto Zemi - keď sú oni šťastní, celá Zem si spieva.

 

Stačí zaželať šťastie celému Vesmíru - keď je on šťastný, sme všetci šťastní a naše srdcia spievajú. Odrazu si vieme predstaviť tú silu, ktorou disponujeme a svojím dielom prispievame k šťastiu celého Vesmíru, a teda aj k šťastiu v sebe. V šťastným myšlienkach môžeme objať celý svet, celé svety. Prevzali sme tak zodpovednosť za svoje šťastie v šťastí všetkých. Etikoterapeuticky povedané – sme mocné bytosti s obrovskými možnosťami.

Sme v strede svojho rozhodovania

„Zodpovednosť je morálna vlastnosť, ktorá predpokladá komplementárny vzťah medzi skutkami človeka a jeho svedomím v intenciách morálneho systému, na ktorom človek nesúci zodpovednosť vedome a slobodne participuje a ktorý prijal,“ hovorí napríklad o zodpovednosti v etike wikipédia. Etikoterapia však k nám všetkým hovorí jasnou rečou – môžeme v každej situácii prevziať osobnú zodpovednosť za všetko, čo sa nám v živote deje. Prijať plnú zodpovednosť za to, čo prežívame v každej jednej chvíli svojho života. Môžeme si uvedomiť, že ak by sme chceli za čokoľvek, čo nás v živote stretlo, stretá ukázať prstom na niekoho iného, jeden prst vždy ukazuje od nás, tri na nás a palec dokonca smeruje nahor. Sme nespokojní s Bohom?

Všetko, čo nás v živote v prítomnosti stretáva, je naším vlastným rozhodnutím z minulosti. Všetko, čo urobíme v prítomnosti, budem mať svoje vlastné dôsledky v budúcnosti. Takže všetky cestičky vedú z minulosti k nám a od nás - z našej prítomnosti - do budúcnosti. Sme v strede svojho vlastného rozhodovania. Každý sám za seba, ale každý so svojou osobnou zodpovednosťou si vždy môžeme vybrať dôsledky svojich činov. To, ako sa v súčasnosti cítime, máme plne v rukách my. Nemôže za to ani kríza, ani politici, ani nadriadení, ani partner či partnerka, ani taký, ani makový človek. Ja, len ja mám zodpovednosť za svet, v ktorom žijem.

S prijatím osobnej zodpovednosti sa dostávame do svojho stredu, do pokoja duše, pretože odrazu nieto na koho ukazovať prstom, nieto na koho zvaľovať vinu... Odrazu sme vo svojom vlastnom svete, v ktorom máme moc byť silnými bytosťami, sme vo svojom vlastnom svete, v ktorom sa cítime bezpečne a sebavedomo. Cesta k sebavedomiu totiž vedie aj cez prijatie zodpovednosti za všetko v našich životoch. Aj za pocity, ktoré k nám prichádzajú.

Vždy sa môžeme rozhodnúť ako slobodné bytosti

Vždy môžeme prebrať zodpovednosť aj za rozhodnutie, ako sa budeme cítiť v tej-ktorej situácii. Vždy si môžeme vybrať, či pôjdeme cestou spokojnosti alebo inou, menej príjemnou. Spomínam si na jedno „babské“ stretnutie v meditácii v prírode. Stretla sa nás asi desiatka žien unavených letnými horúčavami a dennými povinnosťami v rodine i práci. Deň sa schyľoval k večeru a navyše k novu, takže energie boli trochu napäté.

Napriek tomu sme si chceli posvietiť na energetické centrá v našom tele. Už, už sme chceli z nich povyťahovať problémy či zdravotné ťažkosti, ktoré sú v danej oblasti rizikové, keď nám zasvietilo svetielko. Spočítajme si svoje požehnania, ktoré nám každá čakra prináša. Blik. Úplne iná energia, už len uvedomením si, že sme napojení na zdroj s plnou náručou požehnaní, osobných požehnaní, na zdroj hojnosti. Sústredili sme sa na dary, sústredili sme sa na radostné spomienky, ktoré si vo svojej pamäti a vo svojej špecifickej funkcii niesla každá naša čakra.

Prvá čakra nás okrem iného spája s našimi koreňmi. Spomenieme si na najkrajšiu chvíľu so svojimi starkými či prastarými rodičmi? Traduje sa v našej rodine pekný príbeh o niektorom z našich predkov, na ktorý sme aj v súčasnosti hrdé? Týmto príjemným pocitom sme si nechali naplniť celé telo.

Druhá čakra hovorí okrem iného o radostnom spojení, o tvorivosti. Kedy sme cítili radosť v spojení s blízkym človekom? Aké to bolo? Kedy sme precítili úžasnú silu tvorenia? Aký to bol pocit? Znovu sme sa zahalili do príjemného tepla z poznania druhej čakry.

Tretia čakra si nesie v sebe životnú silu. Kedy sme si v živote poskakovali v najväčšej radosti zo života samého? Kedy sme v srdcovej čakre precítili, že sme najmilovanejšie dieťa vesmíru? Aké to bolo? Vieme v srdiečku odpustiť? Spomenieme si, kedy sme dokázali totálne odpustiť niekomu? Aký to bol pocit? Kedy sme v piatej čakre precítili našu silu, našu schopnosť spájať sa so svetom cez akýkoľvek prejav komunikácie? Aký to bol pocit, keď sme dokázali cez šiestu čakru spojiť naše rozumové schopnosti so srdcom? Kedy sme sa cítili blažene, kedy sme sa cítili v ánande? Sedem čakier nám darovalo konkrétne spomienky, milé spomienky, darovalo nám teplé pocity spokojnosti, radosti, šťastia.

My samé sme totiž svojím postojom rozhodli, ako sa budeme cítiť. Prebrali sme plnú zodpovednosť za svoje pocity, myšlienky, spomienky. Z tíšenia sme potom vyšli silné, sebavedomé, radostné, vedomé si požehnaní, ktoré k nám prichádzajú.

Urobiť tak môžeme vždy, v každej životnej situácii – vždy môžeme prebrať plnú zodpovednosť za svoj život, za všetko, čo k nám v ňom prichádza. Tak rastieme, rastieme spolu.

 

DagmaRa Sarita Poliaková

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Relaxačné pyramídy

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie