Sidebar

Žena vidí do šírky, muž do diaľky – tak sme nazvali naše posledné rozprávanie s Vladkom, teraz v téme mužsko-ženských vzťahov pokračujeme. Čo viac možno teda o nich povedať z etikoterapeutického pohľadu? 

Posledný rozhovor sme skončili s tým, že žena sa rozplýva v hraniciach, ktoré jej nastavuje muž. Z toho vyplýva, že žena s mužom nemôžu byť rovnakí. Nemôžu rovnako konať a myslieť. Či?

- Pozri sa na ženy a mužov cez hemisféry. Pravá je ženská, sídli v nej kreatívne, tvorivé myslenie, žena myslí rôznymi smermi súčasne. Napríklad aj preto je ženám, ktoré sú silne v ženskej polarite, ľahké byť multifunkčnými. Vedia robiť súčasne dvadsať vecí a nie je to pre ne problémom. Je pravda, že nie tak efektívne a presne, ale vo vašom myslení cól sem, cól tam, ani dva kilometer nehrajú rolu. Pre muža je to katastrofa, lebo on je v ľavej hemisfére a potrebuje presné údaje. Keď sa pozrie na obraz, vidí množstvo takých a takých pixelov. Žena má z obrazu nejaký pocit – harmonický, disharmonický, farby... až potom sa pozerá mužským spôsobom a vidí detaily. Teda pohľad muža je na detail a potom z neho skladá celý svet, pohľad ženy je o pocite z celku.

Čítať ďalej...

Niekedy je nám okamžite jasné, že sme to práve my, ktorí pohli určitou situáciou, niekedy ani za svet koreň situácie nevidíme a máme snahu obviňovať svojich najbližších, priateľov, nie celkom priateľov, šéfa, celý svet. 

Ako sa dopátrať ku koreňu, k príčine toho, čo sa nám v živote deje? Efektívnym spôsobom je schopnosť pozrieť sa na seba a prebrať zodpovednosť za všetko, čo nám prichádza do života. Viem, že v niektorých či mnohých prípadoch to nie je jednoduchá cesta. Najmä boľavé informácie z rodu či svojich zrodení máme v tieni, nechceme ich vidieť, a tak sa nám opakovane dejú rovnaké alebo podobné veci. Dokedy ešte chceme v tomto stave zotrvávať? Kedy naberieme odvahu sa pozrieť do seba a zistiť, že sme to my, ktorí takéto situácie potrebujeme, kým sa zobudíme? 

 

Čítať ďalej...

Zakladateľa etikoterapie MUDr. Ctibora Bezděka sme si "adoptovali" za svojho deda s veľkou vďakou a láskou za všetko, čoho sa v súčasnosti môžeme dotýkať, z čoho sa môžeme učiť i čo môžeme učiť, a čo môžeme dopĺňať, zdieľať. 
Cestičkami osudu sme sa zoznámili aj s Alexejom, vnukom deda Ctibora. S ním si stále píšeme a pred chvíľou som dostala mail s fotografiami. Z nich ma zaujala jedna - izbička lekára Ctibora Bezděka v Senohraboch, kde už dvakrát bol na návšteve Vladko Červenák (na foto) a kde som na stole spozorovala slovenský časopis VITALITA, v ktorom píšeme o dedovi Ctiborovi. 
Alex všetko komentoval slovami: "ŽIVOT JE OPRAVDOVÝ DAR." 
Dodávam - zázračný dar, v ktorom sa dejú ďalšie zázračné zázraky tak, že život ide presne ako najpresnejšie 
hodinky a prináša nové wau zázraky 
ĎAKUJEME, dedo Ctibor. ĎAKUJEME, Alexej.

Kalendár

Tipy a inšpirácie - spriatelené stránky rodiny Advaita