„Otec miloval našu mamu najviac na svete.“ ...a vraj pani Kozaková bola krehučká ako kvetinka. Ak by zafúkal vietor, zvädla by. To boli jedny z prvých slov, ktoré takmer spoločne vyriekli sestry Tánička a Hanička, keď som sa opýtala na otca Michala Kozakov. Ich otec bol jedným zo štyridsiatich dvoch detí, ktoré na striedačku dostali u MUDr. Ctibora Huga Bezděka, zakladateľa etikoterapie, svoj domov. Kedy? V tridsiatych rokoch minulého storočia a v Ružomberku. V Ružomberku sme sa so sestrami aj stretli pri dome, v ktorom Bezděkovci žili. Dievčatá si však už nepamätali, kde sa nachádzala ordinácia deda Ctibora, v ktorej desať rokov pôsobil..

Osobné stretnutie so sestrami, rodným menom Kozakovými, bolo druhé na ceste ku koreňom etikoterapie. Prvé bolo „rande“ v Prahe s Alexejom Bezděkom, s vnukom Ctibora Bezděka. Obe stretnutia boli veľmi silné,  plné emócií, blízkosti, objatí, spomienok...

Etikoterapia, komplexná autognostická,  sebakoučovacia metóda, ktorú v našich podmienkach  zaviedol do  praxe MUDr. Ctibor Bezděk. Na Slevensku je jeho pokračovateľom Mgr. Vladimír Červenák, zakladateľ školy etikoterapie Advaita.

Rozpoznávaním pravdy o sebe samom v prítomnom okamžiku náchádza etikoterapia prekážky na ceste k spokojnému životu naplneného radosťou, šťastím,  zdravým a hojnosťou v narušených vzťahoch. Metóda je zameraná na hľadanie príčin nespokojnosti, chorôb, agresivity, strachu v narušených vzťahoch k sebe samému, iným ľudom a  celku, ktorého sme súčasťou.

Etikoterapia je jednou z najúčinnejších  metód  na hľadanie hlbokých príčin ochorení   a na  rozpoznávanie emócií, stratégií a vzorcov správania, ktoré poškodzujú zdravie.   Príčinu chorôb, nehôd a úrazov nachádza v narušených vzťahoch k sebe samému, k iným ľuďom  alebo k životu ako takému. Etikoterapia je hlbinnou autoterapiou človeka smerujúceho k  celistvosti.

Čo človek potrebuje , akú výbavu, inštrumentál, aby mohol ísť cestou rozpoznávania Pravdy o sebe samom, cestou etikoterapie?

Na etikoterapeutickej, sebapoznávacej ceste potrebujeme poznanie a prax. K nim potrebujeme mentálnu výbavu Dôveru, vytrvalosť a odhodlanie.
Za tieto vlastnosti sa je možné modliť, lebo modlitba uvoľňuje rezistenciu, odpor voči životu a cez pokoru prichádza to tmy Svetlo.

Exupéryho modlitba

Škola etikoterapie a etikoterapeutických zručností Advaita.

Skupina R je naplnená, prebieha zápis do skupiny S.

Viac informácií o systéme výuky v škole etikoterapie nájdete tu.

Nový ročník, skupinu R, z prvého, 4 ročného modulu otvárame  

Označenie skupiny  a seminára R01

termín 14. - 16. február 2020
Miesto: Střílky na Morave

GPS:

17.207064415313653 N 17.207064415313653 E

Prezentácia od 15.00. Príď včas, cvičíme integritu s časom

Nemyslela som to tak, ako som povedala... Povedala som to len tak, ako mi slina na jazyk priniesla... Veď som to len povedala... Ha, čo z toho robíš vedu, veď som to povedala len zo srandy... Neber vážne, čo vravím... Akú silu a moc majú takéto a podobné vety?

O sile slova, ale aj o predstavách, ktoré si vytvárame o partnerovi, o súrodencovi, o láske rodičov k nám sa už tradične rozprávame s Vladkom Červenákom. Pre mňa osobne v rozhovore najviac zaznievala téma dôvery – nedôvery. Uvedomovala som si, ako s dôverou rastie vnútorná spokojnosť, šťastie, pokoj v srdci, ako v dôvere k partnerovi rastie porozumenie, spojenie a čím ja ako žena môžem partnera podporovať. Naopak, jasne som si uvedomila, že nedôverou partnera oslabujem, že nedôverou vyjadrujem svoju pýchu, sebaspochybňovanie. Vlastne nedôvera, ktorú prezentujem voči inému, je nedôverou k sebe samej.

Rozhovor v  Rádiu Liptov 12.10.2018 s Dagmar Saritou Poliakovou na tému Etikoastrológia.

„Poznáš príbeh o žabe, ktorá sa uvarila vo vode?“ Hodíš žabu do studenej vody, ktorá sa postupne hreje až do bodu varu. Žaba to však ani nepostrehne, privykne a uvarí sa. Ak hodíš žabu do horúcej vody, vyskočí a unikne.

V čom sa varíme my a neuvedomujeme si to? Kedy si vo svojom živote ty žabou, ktorá privykla na to, že sa varí? Životné situácie, bolestivé vzťahy aj bolesť v tele jasne ukazujú, že voda sa varí.  Pokladáš to za normálne?

Hosťom Marcely Jedinákovej bol v relácii Na vlnách zmyslov, Vladimír Červenák.

Dramatik Christian Dietrich Grabbe je autorom citátu, ktorý som vybrala ako titulok článku. Veľmi mi ladí s tým, o čom sme sa rozprávali s Vladkom Červenákom, mojim etikoterapeutickým priateľom, a čo sme  ďalej  rozvinuli do hĺbky i do diaľky v našom rozhovore.

Žena vidí do šírky, muž do diaľky – tak sme nazvali naše posledné rozprávanie s Vladkom, teraz v téme mužsko-ženských vzťahov pokračujeme. Čo viac možno teda o nich povedať z etikoterapeutického pohľadu? 

Posledný rozhovor sme skončili s tým, že žena sa rozplýva v hraniciach, ktoré jej nastavuje muž. Z toho vyplýva, že žena s mužom nemôžu byť rovnakí. Nemôžu rovnako konať a myslieť. Či?

- Pozri sa na ženy a mužov cez hemisféry. Pravá je ženská, sídli v nej kreatívne, tvorivé myslenie, žena myslí rôznymi smermi súčasne. Napríklad aj preto je ženám, ktoré sú silne v ženskej polarite, ľahké byť multifunkčnými. Vedia robiť súčasne dvadsať vecí a nie je to pre ne problémom. Je pravda, že nie tak efektívne a presne, ale vo vašom myslení cól sem, cól tam, ani dva kilometer nehrajú rolu. Pre muža je to katastrofa, lebo on je v ľavej hemisfére a potrebuje presné údaje. Keď sa pozrie na obraz, vidí množstvo takých a takých pixelov. Žena má z obrazu nejaký pocit – harmonický, disharmonický, farby... až potom sa pozerá mužským spôsobom a vidí detaily. Teda pohľad muža je na detail a potom z neho skladá celý svet, pohľad ženy je o pocite z celku.