Počúvať a naozaj počuť, čo druhý hovorí, je veľkou zručnosťou, ktorú fyzicky prezentujeme postavením tela, mimikou tváre, výrazom v očiach a vnútorne nastavením mysle na počúvanie. Teda sme v priestore počúvania.

Čo znamená byť v priestore počúvania? Z môjho pohľadu - venovať plnú pozornosť tej bytosti, ktorá sa so mnou rozpráva. Byť s ňou fyzicky i vo svojej mysli bez toho, aby som si dopredu vytvárala odpovede, domnienky, aby som v mysli hodnotila jej výpovede, posudzovala či rozmýšľala úplne o niečom inom. To je hlboká neúcta k hovoriacemu. Vráťme sa však k úctivému aktívnemu počúvaniu. 

Život začína a končí, všetko začína a končí. Ak prijímame začiatky, sme vnútorne pripravení prijímať aj ukončenia. Či to reálne aj robíme v bežnom živote, vieme sami. Stačí otázka – prijímaš smrť?

Prijímaš smrť? Správna odpoveď sa ukáže pred dverami na druhý breh, keď je na jednej ich strane napísané smrť, na druhej život. Kým k tým dverám prídeme, môžeme sa naučiť ukončovať  situácie v každodennom živote.

Zámer, uvoľnenie a prijímanie, prvé tri etikoterapeutické zručnosti máme za sebou. Dnes budeme zľahka hovoriť o odpustení a o hoo ponopono, starej havajskej technike lásky, odpustenia a vďaky. 

I odpustenie predstavím tak, ako sme sa ho dotýkali v etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka. Pridám aj príbehy, keď som cez hoo ponopono riešila zložitejšie situácie. 

Zručnosť vedieť prijímať je podľa mňa jedna z najúžasnejších etikoterapeutických zručností. Vedieť prijímať situácie, ľudí, príbehy, všetko, čo sa nám v živote deje, dáva možnosti, ako konať ďalej v dôvere a byť akčnou bytosťou. 

Fyzické uvoľnenie je najznámejším uvoľnením, na ktoré si pravdepodobne spomenieme. Je však len prvým stupňom uvoľnenia, na ktorý máme priamo dosah. Ide o uvoľnenie fyzického tela, o rozpustenie či prepustenie napätia v svaloch.

Aké možnosti máme uvoľniť sa nielen na fyzickej, ale aj mentálnej, emočnej, energetickej a spirituálnej úrovni? Ktoré uvoľnenie máme vo vlastných rukách a ktoré sa „udeje“, príde darom za intenzívnu prácu na sebe? Najviac skúseností máme už spomínaným fyzickým uvoľnením alebo lepšie povedané s fyzickým napätím. Zvykli sme si v ňom žiť a považujeme stav v napätí za „normálny“, pretože v jednostrannom napätí žijeme takmer nepretržite. V. Červenák: „Nemáme vytvorené mozgové štruktúry, neurologické dráhy, ktoré by mozgu umožnili nastoliť v tele harmóniu, stav pokoja, uvoľnenie.“ 

Často vo svojich textoch hovorím o etikoterapeutických zručnostiach. Ide o deväť zručností, s ktorými som sa zoznámila v štvorročnej etikoterapeutickej škole Advaita Vladimíra Červenáka a rada ich postupne predstavím. 

O ktorých deväť zručností ide? Sú to: 1. zručnosť stanoviť si zámer, 2. zručnosť uvoľniť sa na piatich úrovniach, 3. zručnosť prijať život taký, ako je, aby mohol byť taký, aký ho chceme mať, teda technika prijatia 4. zručnosť odpúšťať, 5. zručnosť ukončovať, to znamená ukončovanie koreňových vzorcov, prenesené neukončenia z minulosti, ukončovanie nesprávnych bludných presvedčení, ukončovanie s inými ľuďmi, zvieratami, vecami, 6. zručnosť aktívne počúvať, 7. zručnosť byť v priestore ticha, 8. zručnosť vytvárať porozumenie s inými ľuďmi i so sebou a 9. zručnosť cítiť sa celistvo, byť v priestore nie-dvojnosti, teda byť v priestore  Advaity. 

Zapnite si české titulky.

"Za sebectvom je strach, za strachom je slabosť" 18. 06. 2017,  Hosť: Mgr. Vladimír Červenák, etikoterapeut, životný kouč