Leto je časom uvoľnenia, a tak aj my sa uvoľňujeme do kratších príbehov. Ponúkame vám v nich slová či vety na zamyslenie, precítenie, zastavenie, stíšenie... vyberte si, čo práve potrebujete, vyberte si, ktorý príbeh vás podľa titulky osloví. Možno prečítate jeden, možno budete mať chuť na všetky. Všetky sa udiali v raňajších etikoterapeutických kruhoch, v ktorých sa stretávame už od marca 2020 a v tohtoročnom auguste to je už  tisícdvesto stretnutí. Tisícdvesto dní začíname deň spoločnou modlitbou, malým zamyslením nad citátom a krátkymi príbehmi, ktoré život do kruhov prinesie. Z toho všetkého vyberáme do augustovej Vitality postrehy, zamyslenia, úvahy Vladimíra Červenáka ako reakcie na konkrétne príbehy. Apropo, on je tou osobou, ktorá vytrvalo drží priestor raňajším stretnutiam, hoci  vždy kruh vedie niektorý z prítomných mužov. Veľmi oceňujem, ako muži vo vedení silnejú a pre mňa ako ženu je práve ich isté, sebavedomé vedenie možnosťou uvoľniť sa, odovzdať sa rannému plynutiu a v prípade potreby sa s dôverou o nich oprieť. Hneď mi prichádza na um vetička: ako hore, tak i dole, ako v kruhu, tak i v živote. Muž vedie - vedie v tanci života, aby sa žena mohla uvoľniť a tancovať ľahučko ako víla. Šťastný letný tanec všetkým želáme.

„Smrť je dar,“ hovorieva Janka Gorst, dula pre umierajúcich, a chvíľu mi trvalo, kým som vetu pochopila a ešte dlhšiu chvíľu, kým som ju precítila a uznala – má pravdu. Ostatnú smrť, ktorú som veľmi intenzívne žila a pri ktorej som si veľa príbehov precítila, bola smrť mojej psej dámy. Sara sa volala. Keď hovorím o intenzívnom žití, tak boli sme spolu takmer jedenásť rokov. V dobrom i v náročnejších chvíľach, v daždi i v slnku... Bol to čas o dôvere, zodpovednosti, láske i ukončovaní. Moja najmladšia dcéra bez výčitky a so súcitom skonštatovala: „Mami, veď ty si prežila s ňou viac ako s nami. Na materskej si bola s každou asi dva roky, na dôchodku s ňou už niekoľko rokov takmer každý deň. Vysmúť ten spoločný čas, vyplač.“

Tak smútim a plačem. Najviac vtedy, keď otvorím dvere domov a ona za nimi už nie je. Vtedy, keď sa v noci zobúdzam a nepočujem ju dýchať či chrapkať v jej pelechu. Vlastne ani pelechu už niet. Hneď po jej odchode na druhý breh som všetko poodkladala – niečo šlo na vyhodenie, veľa veci do útulku pre psíkov. Akí vďační boli! A mám tam nové známosti – Maťka a Kubka, dvoch súrodencov krížencov čuvača a niečoho iného. Hneď si ma privolali. Nie som však rozhodnutá pre nového psíka či psíkov. Skôr uvažujem o nich ako o parťákoch na prechádzky. Čas ukáže.

Dovolenkový, prázdninový či víkendový čas je zvyčajne časom, keď sa uvoľníme, keď vystúpime zo zabehaných koľají bežného života a chceme v tomto čase žiť inak. Pohodovo, slobodne a v nových inšpiráciách, v nových zážitkoch. S fyzickým a mentálnym uvoľnením prichádza aj emočné uvoľnenie. Uvoľňuje sa napätie, a to neraz môže vyplaviť i staré traumy, boľavé vzorce, či neliečené neukončenia z detstva. Presne toto sa stalo nášmu priateľovi, nazvime ho Marošom, ktorý sa dostal na dovolenke do prudkej hádky s manželkou. A keďže „chlapček“ v ňom si niesol zranenia z detstva, nevedel reagovať na zraňujúcu situáciu inak, ako obviňovaním a hodením viny na manželku. Maroš však odvážne zdieľal svoj príbeh v etikoterapeutickom kruhu. Mal totiž jasný zámer – stať sa správnym mužom a poskytnúť bezpečie svojej žene i deťom. Pozrite sa, ako s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom príbehom prešli a ako jeho zdieľanie bolo kľúčom pre pochopenie aj ostatným v kruhu.  

Ľúbi, neľúbi. Ľúbim sa, neľúbim. Odveký príbeh odpočítavaný na lupienkoch kvetov. Bola najprv sebaláska či láska, alebo naopak? Čo je čoho bonusom? Keď mám lásku, automaticky sa milujem? Keď milujem, milujem všetko? Pome do etikoterapeutického kruhu, kde rôzne témy  o blízkosti, o milovaní seba i tých druhých do jedného príbehu sa zlievajú.

Barbora: Moja mama s chlapmi celý život bojuje ako chlap. So silnými bojuje, slabých valcuje a pohŕda nimi. Má totiž veľmi silnú mužskú energiu a až vďaka etikoterapii som odpozorovala, že má vlastne veľký strach zo zlyhania. Nie zo ženského, ale z mužského, že neobstojí s mužmi v boji, že je slabá, že bude porazená, že nemá dosť sily, aby bojovala mužským spôsobom a ženským konať nevie. Nikdy tak nerobila. Čuduj sa svete, ja to mám tak isto, len v inej farbe. Veď: aká matka, taká Katka. Slabí muži v našom rode zlyhávajú rôznym spôsobom a ja mám potrebu ich potom zachraňovať. Mám totiž strach, že keď oni sú slabí a zlyhajú, tak mňa tým ohrozujú, mne hrozí smrť.