Etikoterapia je momentálne in, narodila sa však v tridsiatych rokoch minulého storočia v Ružomberku v ordinácii českého lekára Ctibora Huga Bezděka, od smrti ktorého uplynie tento mesiac (22. februára) 60 rokov.

Ctibor Hugo Bezděk  desať rokov pôsobil na Slovensku, kde položil základy etikoterapie. Po potomkoch Ctibora Bezděka alebo po ľuďoch, ktorí boli s ním v styku, som  sa začala obzerať pred niekoľkými rokmi v Ružomberku. Hoci som mala nejaké tipy z Matice slovenskej, nepodarilo sa.  Koncom minulého roka sa však ozval Alexej Bezděk, vnuk slávneho lekára, slovenskému etikoterapuetovi Vladimírovi Červenákovi s tým, aký je šťastný, že na Slovensku žije človek, ktorí sa hrdo hlási k etikoterapii jeho deda. Keďže som absolventka školy etikoterapie Vladimíra Červenáka, kontakt mi posunul. S Alexom sme si potom dlho písali, vnuk spomínal na deda, moje otázky mu vraj pomáhali vrátiť sa k zabudnutému. Pred Vianocami som dostala krásny darček z Prahy, kde Alex žije. Čerstvo vydanú knihu Dobro a zlo od Ctibora Bezděka, ktorú zostavili manželia Bezděkovci - vnuk Alexej s manželkou Olgou. Obaja ju podpísali - je to pre mňa veľmi vzácny dar.  Mám pocit, akoby ma aj kniha, slová i odkazy Bezděkovcov ešte hlbšie spojili s etikoterapiou, teda s tým, čo robím, čím žijem.

S radosťou teda zdieľam spomienky vnuka Alexa na deda CTIBORA HUGA BEZĚKA

"Strach zabíja vzťahy ai telo. Čo vieme- nevieme o strachu. Ako sa z neho liečiť?" Hosť Mgr. Vladimír Červenák, etikoterapeut, www.advaita.sk ; moderuje: Ing. Marián Fillo, 

26.02.2017

Prvý zážitkový seminár etikoterapie v Thajsku v januári 2017 v kruhu otváral príbehy, v ktorých sa zrkadlili osobné témy reálneho života. Niekto sa opýtal, niekto odpovedal, mnohým „docvakávali" odpovede cez vlastné skúsenosti.

„Možno niekto na vašu otázku čakal už veľa rokov, možno veľa životov svojich predkov, a tak je dôležité, aby sme sa v kruhu pýtali, aby sme zdieľali svoje príbehy, pocity,“ zareagoval etikoterapeut Vladimír Červenák. Ak totiž niekto v kruhu položí otázku či otvorí osobný príbeh, niekto iný v tom istom kruhu v tej istej chvíli dostal odpoveď alebo ho kruh svojou atmosférou podporil v tom, aby sa pozrel za svoje zatvorené dvere, aby ich pootvoril, otvoril.  „Touto metódou v škole etikoterapie Advaita so žiakmi pracujem," povedal.

*******

Každý strom je stromom Bodhi (osvietenia), keď Budha (prebudený) sediac pod ním je pripravený.

S úctou  Vladimír Červenák

Nastal čas, keď to, čo naozaj sme, začína prevládať nad tým, čo si myslíme, že sme. Naša myseľ nikdy úplne nepochopí tento proces, pretože je mimo rámca jej definícii. Preto sa ani nesnažme príliš pochopiť, čo sa s nami deje. Skúsme to skôr vycítiť ako jemný vánok, ktorý nás hladí po tvári, keď sa dívame na nekonečný oceán života.

Sme v procese, keď každý človek na tejto planéte začína zažívať, že je tu niečo viac než to, čo vidíme. Začíname si uvedomovať, že nie sme ani telo, ani myseľ, ani emócie. Všetko, čo nás definovalo, už nestačí. Uvedomujeme si, že chceme byť v jednote – že je lepšie veci spájať ako rozdeľovať (Advaita - nedvojnosť, jednota).

Prichádzame na to, že v nás samých je niekto, kto pozoruje naše myšlienky. „Kto to je?" pýta sa myseľ. Odpoveď neexistuje, pretože v momente, keď dáme akúkoľvek odpoveď, bude to znova iba definícia našej mysle. Otázka „Kto som?“ je iba pomôcka v procese vlastného uvedomovania sa a zostáva nezodpovedaná. Keď sa oslobodíme od myšlienkových pochodov a dáme priestor našej pozornosti – teda tomu, čo v skutočnosti sme – a necháme veci, myšlienky a emócie plynúť bez vyhodnocovania, možno prvýkrát pocítime, čo v skutočnosti sme. Nemusí to byť nadlho. Môže to byť spočiatku iba malý záblesk v zhone našich povinností.