Ako rozpoznať či sme v priestore odporu alebo v priestore spojenia. Symptómy odporu a spojenia. Osobná transformáčná cesta autognostickou metódou  - etikoterapiou.

8. "Za sebectvom je strach, za strachom je slabosť" ... Hosť: Mgr. Vladimír Červeňák, etikoterapeut životný kouč, 

Etikoterapia je metóda, ako rozpoznať narušené vzťahy, či už k ostatným alebo sám k sebe. Etikoterapia v narušených vzťahoch vidí príčinu nerovnováhy, ktorá človeku poškodzuje zdravie a bráni žiť spokojný život.

Zdravie má pre človeka nevyčísliteľnú hodnotu. Stačí malé zaváhanie v podobe nádchy a je ovplyvnená kvalita nášho každodenného prežívania. Telo je dokonale prepojený organizmus. Ak prestane fungovať čo i len jeho najmenšia súčasť, skôr či neskôr sa to prejaví na fungovaní celku. Žijeme v dobe informácií. Sme dokonale poučení o tom, ako telu venovať náležitú pozornosť. Zdravo sa stravujeme, cvičíme, a aj napriek nášmu zodpovednému prístupu k vlastnému zdraviu sa stane, že telo zlyhá. Každé ochorenie je signálom, ktorý by sme si mali všímať. Lieky potlačia príznaky choroby, podstatné je však odhaliť príčinu.

Pán MuDr. Ctibor Bezděk definoval pred takmer storočím etikoterapiu ako metódu, ktorá vidí príčiny chorôb, nehôd, úrazov a nespokojnosti v živote v narušených vzťahoch k sebe, k ľuďom, prírode a k Bohu. Liečenie spočíva v postupnom odkrývaní zlozvykov a osvojovanie nových, zdravie podporujúcich návykov. Táto štúdia to exaktne , vedecky dokazuje. Stojí za zamyslenie...

Čo nás udržiava zdravých a šťastných v priebehu života? Keby ste mali teraz investovať do vášho budúceho Ja, kam by ste vložili svôj čas a energiu? Nedávny výskum mladých ľudí z prelomu tisíciročia sa pýtal, aké sú ich najdôležitejšie životné ciele, viac ako 80 % povedalo, že ich hlavním životním cieľom je zbohatúť. Ďalších 50 % z tej istej skupiny mladých ľudí povedalo, že ďalším významným životným cieľom je získať slávu.
Čo nás ale naozaj činí šťastnými a zdravými behom našej cesty životom? Pokiaľ si myslíte, že sú to sláva a peníze, nie ste sami – ale podľa psychiatra Roberta Waldingera sa mýlíte.
Ako vedúcí 75 rokov trvajúceho výskumu vývoja v dospelosti, Waldinger má prístup k jedinečným informáciám týkajúcich sa skutočného šťastia a spokojnosti. Vo svojej prednáške sa s nami podelil o tri najdôležitejšie lekcie, ktoré sa z výskumu naučil, a tiež o niekoľko praktických a prastarých ponaučení, ako budovať naplnený a dlhý život.

Etikoterapeutický seminár v januári v Thajsku otváral mnohé témy ohľadom života a smrti, zanechal odkazy a určite účastníci potvrdia, že bol hlbokým, transformačným, spojovacím. Po návrate na Slovensko sme skonštatovali, že Thajsko nás spojilo do jednej nádhernej rodiny. Ponúkam teraz pohľad do niektorých thajských dní tak, ako sme ich žili cez jednotlivé udalosti, príbehy, zdieľania.

Ako huby po daždi sa všade okolo nás stále vo väčšom počte objavujú poradcovia takmer pre všetko. Pre zdravý životný štýl, finančné poradenstvo, životosprávu a výživu, fitnes a šport...

Dnes sa zamyslime nad tým, aký dôvod, príčinu a dôsledky má tento jav na naše vzťahy.

Zo základov etikoterapie vieme, že takmer za všetkým, čo robíme, treba hľadať potrebu žiť zmysluplný život a byť užitočný. Zmysel nám dáva to, čo dvíha našu sebaúctu, sebadôveru, sebavedomie a sebalásku. Veľmi veľa z nás to však z neznalosti dôsledkov robia toxicky a ubližujeme si tým. Sebaúctu, sebadôveru sa pokúšame zvýšiť porovnávaním sa s inými. Rovnako nám ubližuje, keď takto uvažujeme buď v myšlienkach, alebo keď o tom hovoríme. Porovnávaním hodnotíme, vytvárame súdy a tým toxické prostredie v sebe. Najmä ak myšlienkami a slovami druhú stranu znevažujeme, bagatelizujeme, nahliadame na ňu bez úcty a rešpektu.

Prejaví sa to v našej komunikácii, sme potom arogantnejší a agresívnejší. Príčina je v tom, že keď sa porovnávame a hľadáme na iných chyby, hodnotíme ich, kritizujeme, vyvyšujeme sa tým. Opantá nás pýcha. Veľmi často si to vôbec neuvedomujeme. Chvíľkový pocit, blaženosť z toho, že ja robím veci správne, že mám správnejší názor, že mám pravdu, mi dáva pocit víťazstva. Túžime zvíťaziť, byť najlepší, lepší ako ostatní. Žijeme v predstave, že život je boj o miesto pod Slnkom. Šťastnejší si ho vybojujú, smoliari im musia slúžiť. Ak niekedy takto uvažujete, zastavte sa a veľmi vážne sa pozrite na dôsledky. Je ním flustrujúci pocit štvanca, únava zo života, vzťahy na ruby, pocit bezmocnosti.

Je to totiž vaše videnie sveta, ktoré pokiaľ nezmeníte, uzavriete sa v bludnom kruhu bezmocnosti, hnevu, smútku, strachu.

Základem nemocí jsou dlouhodobé negativní emoce, a to i ty neuvědomované. Akutní silné negativní emoce způsobují akutní zdravotní potíže emoční stres. Je několik základních skupin emocí, které ovlivňují biologii těla. První skupinou jsou emoce zlosti. Jí je podobný hněv, zuřivost, popuzenost, rozhořčení, nenávist.
Další skupině negativních emocí dominuje smutek, a patří tam žal, zármutek, sklíčenost, melancholie, sebeobviňování, pocit osamělosti, zoufalost. 
Takové pocity vědomé či neuvědomované blokují tělesnou energii. Smutek je spojený s depresí, s nízkým tlakem, malou energií a sníženou imunitou. Do skupiny strachu patří úzkost, nervozita, obavy, zděšení, podezíravost, pochybnost, fobie, panika.Emocionálním konfliktem rozumíme chronické emocionální, nevyřešené a nezpracované, vnitřní trauma - neustálé vnitřní napětí vyvolané vnitřním konfliktem, které odebírá mnoho životní energie. "Sžírá" nejdříve naši mysl a potom i naše tělo 
To je velmi zjednodušený výčet toho, jak působí dlouhodobé negativní emocionální vyladění na naše zdraví a jaké nemoci nám způsobuje. 

Úvahy o nemoci 
Úvod přednášky Dr. Med. Antona Wille „Gedanken über Gesundheit und Krankheit“ (Úvahy o zdraví a nemoci) 
Zkusme se podívat na příznaky nemocí jako na posly, kteří nás na něco upozorňují. Nemoc jako existenciální stav člověka poukazuje ke zdraví. Nemoc mi umožňuje uvědomit si skutečnost, že se mi něčeho nedostává, skutečnost, že neprožívám to, čím jsem ve své podstatě. A tak právě nemoc mě může do hloubky upamatovat na mé bytí a uvědomit si sebe sama. Čím méně sám sebe vnímám, tím více se zaplétám a uchyluji do světa hmoty. Z nejhlubšího trojjediného spojení těla, duše a ducha se dostávám do svázanosti s hmotným světem, s pouhou tělesností.

Antropológ navrhol hru pro deti z afrického kmeňa:

Položil koš plný ovocia k stromu a  povedal  deťom,

že kto sa tam dostane prvý, vyhrá všetko sladké  ovocie.

Keď im povedal, aby vybehli, všetci sa chytli za ruky a bežali spolu.

Potom spolu sedeli a užívali si dary Zeme.

Keď  sa ich opýtal, prečo nebežali tak, aby niekto z nich mal všetko  ovocie sám pre seba, povedali:

"UBUNTU,  ako  by niekto z nás mohol býť šťastný, keď by všetci  ostatní boli smutní?"

"UBUNTU" v Hosa  jazyku znamená: "Ja som, pretože my sme."

Žiak sa pýta majstra:

„Kedy vieme, že sa z človeka stáva osvietený človek?“ „Z človeka sa stáva osvietený jedinec vtedy, keď je schopný rozpoznávať,“ odpovedal majster. „Keď je schopný rozpoznávať čo?“ opýtal sa žiak. „Keď je schopný rozpoznávať človeka v embryu, tvár Krista v odpornom človeku a zdroj osobného rastu v kríži života.“

Ak hľadáš svetlo, ak hľadáš pokoj v duši, otvor si srdce, oči i uši.

„Čo ma urobí  lepším?"  Dalajláma odpovedal:

„Čokoľvek, čo ťa urobí  viac

- súcitným,

- citlivým,

- objektívnym,

- milujúcim,

- ľudským,

- zodpovedným,

- etickým.

Náboženstvo, ktoré toto dokáže, je pre teba tým najlepším."