Život začína a končí, všetko začína a končí. Ak prijímame začiatky, sme vnútorne pripravení prijímať aj ukončenia. Či to reálne aj robíme v bežnom živote, vieme sami. Stačí otázka – prijímaš smrť?

Prijímaš smrť? Správna odpoveď sa ukáže pred dverami na druhý breh, keď je na jednej ich strane napísané smrť, na druhej život. Kým k tým dverám prídeme, môžeme sa naučiť ukončovať  situácie v každodennom živote.

UKONČOVANIE, piata etikoterapeutická zručnosť

Skúsme zobrať ukončovanie ako malý tréning v živote pred veľkým krokom do smrti. Totiž ak sa staviame často v živote do odporu a neukončujeme, v posledných chvíľach života je jednou z fáz zomierania odpor. Ako sa naučíme s ním a ukončovaním správne pracovať v živote, tak sa nám otvoria dvere na druhý breh bez odporu. Ak cez ne prejdeme v odpore, do odporu sa neskôr môžeme narodiť. Ak nimi prejdeme v pokoji a s ukončením mnohých neukončení, do pokoja a spokojného života sa neskôr môžeme narodiť. 

          „Technika ukončovania, ktorú učím vo svojej škole Advaita, má korene v starovekej védckej tradícii a dodnes ju učia majstri jogy ako klenot na ceste za sebapoznaním,“ hovorí Vladimír. „Inšpirovaný som bol predovšetkým Sri Swami Nithyanandom tak, ako techniku ukončovania učí on. Ukončenie by sme mali robiť vždy súčasne s hoo ponopono a  formulovať v prítomnom čase.“

       Čo a ako ukončovať? Upresňuje Vladimír: „Po prvé ukončujeme koreňové vzorce. Sú to vzorce správania, ktoré vznikli nesprávnym, nezrelým, (detským) porozumením situácií alebo seba samého. Mylné presvedčenia. Dieťa si obnovuje, vytvára koreňový vzorec do šiestich rokov života. Zažíva nejakú situáciu, kde prvýkrát cíti strach, bezmocnosť, opustenosť, hnev, smútok. Dôležité je tento vzorec si uvedomiť, opäť ho potom aj naplno znovu prežiť - nechať emócie plne prejsť a vyplaviť z tela von, nepotláčať. Neupadnúť však do bezmocnosti, len ich nechať prejsť opätovne fyzickým telom, aby sa rozpamätalo, ale tento proces pozorovať už z nadhľadu. Toto je vzorec duše, ktorý sa môže tiahnuť niekoľko životov a vždy sa obnoví vo fyzickom tele pomocou podobnej situácie zažitej do šiesteho roku dieťaťa. Sú to neukončenia z minulosti, ktoré sa obnovujú, aby boli ukončené. 

      Po druhé ukončujeme negatívne mylné presvedčenia, postoje, ktoré sme si vytvorili alebo prevzali, najčastejšie od najbližších v rodine, počas nášho života. Tieto vzorce nám bránia v ďalšom rozvoji alebo môžu byť príčinou narušených vzťahov alebo vzájomných nedorozumení. Vo svojej podstate, opäť upozorňujú na neukončené koreňové vzorce. Príklad: peniaze sú zlé, moji rodičia sa pre ne hádali a rozviedli...

      Po tretie ukončujeme narušené vzťahy. Dôsledkom narušených vzťahov je oddelenie sa a oddelenie znamená nedostatok lásky. Potom je naša pozornosť priťahovaná k objektu, od ktorého sme oddelení, a tak máme s ním narušený vzťah. Preto sa cítime nepríjemne, osamotene, trpíme negatívnymi emóciami a ich dôsledkami. Na znovuobnovenie spojenia, porozumenia, priateľstva ukončujeme s inými ľuďmi, zvieratami, rastlinami, vecami, prírodou, kozmom, s Bohom, ak v neho veríme, so sebou samým. Narušený vzťah máme s každým, voči komu cítime výhrady, odpor, negatívne emócie alebo myšlienky. Koho kritizujeme, hodnotíme, posudzujeme, o kom akokoľvek negatívne premýšľame alebo hovoríme, a to vrátane seba, tam máme narušený vzťah.

      Postup ukončovania: uvedomím si príslušný negatívny vzorec, postoj či presvedčenie, urobím si naň hoo ponopono.  Z priestoru celistvosti (najlepšie pred svedkami alebo písomne) alebo minimálne v rámci vnútorného stíšenia urobím vyhlásenie: „Z nedostatku integrity, autentickosti, zodpovednosti a obohacovania seba a iných som si vytvoril nesprávne presvedčenie, že... doplním svoj negatívny vzorec, napríklad, že som neschopný niečo urobiť... Pokračujem: Vyhlasujem, že ukončujem mylné, bludné presvedčenie, že..... Nemá viac na mňa vplyv v prítomnosti ani v budúcnosti. Nech sa tak stane. Tat hastu. S integritou, autentičnosťou, zodpovednosťou a obohacovaním vyhlasujem, že som tvorivá, talentami nadaná, inteligentná sila vesmíru, najmilovanejšie Božie dieťa. TAKTO TO JE!

      Pri zručnosti ukončovania ide o ukončenie negatívneho postoja, nie „skončenie“ – oddelenie sa od niečoho alebo niekoho. Dôležité je uvedomiť si tento rozdiel a zároveň aj zámer, byť s danou vecou alebo človekom vo vzájomnej jednote bez akýchkoľvek negatívnych postojov, nedorozumení, prípadne vnútorných toxických emócií.“

     Niekedy sa stáva, že stretneme po prvýkrát človeka a je nám hneď nesympatický, veľmi alebo vôbec ho nemusíme. V tomto prípade je ukončenie  vynikajúcou zručnosťou na uvoľnenie napätia vo vzťahu.  A tak vyhlasujem, že s integritou, autentickosťou, zodpovednosťou a obohacovaním z priestoru celistvosti s tebou ukončujem. Som s tebou v celistvosti, úplnosti, naplnení, v advaite, nie-dvojnosti. Tat hastu. Tak sa stalo. Všetko, čo v živote neukončíme v naplnení, v láske, zostáva neukončené a nesieme si so sebou. V tomto živote, v budúcich zrodeniach...