Sidebar

Etikoterapia

Autognostická - sebapoznávacia metóda, sebaliečenie duše i tela

Je smiech liekom? Má spev liečivé účinky? Je zdravotnou terapiou aj obdarovávanie? Môžeme si službou pre iných či meditáciou upevňovať zdravie? Odpoveď – päťkrát veľké ÁNO. MUDr. Ctibor Hugo Bezděk, zakladateľ etikoterapie, presne týchto päť spôsobov žitia definoval ako päť základných spôsobov liečby a náš Vladko ich rozvíja ďalej. Presne podľa odkazu, ktorý dedo Ctibor v jednej knihe napísal, že jeho práca potrebuje následovníkov... Nech sa páči, rozhovor: 

 

Aká je súvislosť medzi spomínanými spôsobmi liečenia podľa Bezděka a uvoľnením?

-Veľká. Vysvetlím súčasne s Bezděkom, ktorý rozoznával päť základných spôsobov liečenia. Prvým je nezištná služba, práca pre iných. Ňou liečime hlavne sebectvo. Štedrosťou, dávaním zas chamtivosť a pažravosť.  Spev, najmä spievanie duchovných piesní, mantier je treťou metódou liečenia. Dodnes sa zachovalo spojenie - vyspievať si dušu. Ľudia sa spontánne spevom uvoľňovali, vypustili ním bolesť, zranenia i ľútosť zo srdca sa liečili. Nádherné sú v našej kultúre trávnice či iné ľudové piesne. Ich liečivým prínosom je to, že spevom si vieme zdvihnúť energie, dostávať sa vibračne na vyššiu úroveň, tým že uvoľníme bariéry, odpor v sebe, ktorým si energiu  brzdíme. Podobne sme na tom i pri liečení cez smiech a radosť.

Kto sa veľa smeje, je vo vnútornom  spojení, nie v odpore. Nemôžeme sa predsa smiať a zároveň byť v odpore. To je vylúčené. Keď spievame a smejeme sa, sme v spojení. Čím dlhšie a častejšie spievame a smejeme sa, tým viac sa udržiavame v spojení, tým viac sú naše meridiány priechodné, celistvé.  Keď sa stiahneme, pohrúžime či inak zablokujeme,  meridiány sa naspäť stiahnu, uzavrú. Stiahnutie máme perfektné nacvičené od mala, a preto nedokážeme spojenie udržať natrvalo. Potrebujeme ho trénovať a cvičiť, potrebujeme byť častejšie uvoľnení, aby sme uvoľnene konali, uvoľnene mysleli, uvoľnene pracovali. Akonáhle sa uvoľňujeme fyzicky i mentálne, uvoľňujeme odpor v tele i mysli a energia prúdi. Keď energia prúdi, liečime sa – meridiány sa obnovujú, celistvosť tela sa obnovuje. To je základ liečenia – nemôžeme sa predsa liečiť a  zároveň byť napätí. To je vylúčené a potvrdzuje nám to život sám. Keď sme chorí, ľahneme do postele, uvoľňujeme sa. Telo nám nedovolí sa napínať ani mysľou, ani fyzicky. Telo chce byť uvoľnené, túži vrátiť sa do celistvosti, do prirodzeného stavu bytia.

Najvyšším stupňom liečenia je piaty stupeň - meditácia a modlitba. Keď sa modlíš, medituješ, máš uvoľnenú pokojnú, tichú myseľ. Byť v stave bez myšlienok je skutočne najvyšší stupeň liečenia.

Môžem sa opýtať...

-Zastavím ťa skôr, ako dopovieš otázku. Nemusíš sa pýtať, či môžeš. Môžeš čokoľvek, len všetko má svoje dôsledky. Ako malé deti sme sa často museli pýtať, či niečo smieme. Keď nám dovolili, dýchali sme. Keď nám nedovolili, dusili nás. Odvtedy máme v sebe pocit, že všetko si musíme zaslúžiť a že naša existencia je oprávnená len vtedy, keď to niekto dovolí. Za otázkou môžem? cítiť nízke sebavedomie a strach z odmietnutia – budem odmietnutý,  nemilovaný, keď mi nedovolia niečo? Budem milovaný, keď si vypýtam povolenie niečo povedať? Skús slovko môžem v tomto prípade škrtnúť, rozpustiť v sebe a povedať jasne – chcem. Chcem sa opýtať. Veď ten, kto hovorí, je kráľ, ostatní, a teda aj opytovaný, mu prejavujú úctu aktívnym počúvaním. Počúvam.

Chcem sa opýtať, prečo uvoľnenie napríklad cez solfeggio frekvencie vyvolalo u známeho odpor? Keď ich počul, mal pocit, že ich neznesie a chcel utiecť... Čo je za takýmto správaním?

–Ak to tak cítil, mal odísť, ale zároveň pozorovať, ako rieši situácie reálne v živote. Je veľmi pravdepodobné, že ak mu niečo neladí, keď cíti voči niečomu odpor, rieši situáciu útekom. Je to veľmi častá stratégia, ktorú používame, a ktorá vychádza z odporu. Tým pádom je toxická a prináša negatívne dopady.

Od čoho totiž ujdem, nad tým strácam moc, to nemôžem zmeniť, nemôžem opraviť. Jednoducho – ušli sme s bludným presvedčením, že od niečoho sa dá aj utiecť. Nedá. Poviem príklad: mal som klienta, ktorý prišiel zronený, unavený životom. Bol päťkrát ženatý a päťkrát rozvedený. Povedal: „Poňal som podozrenie, že to, čo sa mi deje, nie je v živote, ale problémom vo mne.“ Rozobrali sme situácie, ktoré sa mu diali i ukázalo sa, že poňal podozrenie správne. Príčina rozchodov nebola v ženách, ale v ňom. Päť predchádzajúcich partneriek bolo ako cez „kopirák“, všetky rovnaké. Od všetkých ušiel. Keď stretol v živote šiestu, znovu bola ako cez „kopirák“, a tak si povedal: „Došľaka, toto bude nejako inak, než si myslím.“ Prestal utekať a dobre urobil. Dnes je šťastne ženatý, má krásne dieťa, akurát ľutoval čas, ktorý investoval do nových a nových vzťahov. Pokojne mohol zostať s prvou ženou, sám si to uvedomil. Nemohol však, pokiaľ  mal v sebe stratégiu utekať.

Pred ničím neutečieme, lebo všetky neukončenia, ktoré chceme riešiť útekom, idú s nami. Ak ťa niečo nejakým spôsobom dráždi, je to skvelý test, aby si zistila, ako to v sebe máš. Odchodom, útekom sa nič nevyrieši, lebo tvoj odpor v tebe zostal, len máš pocit, že na chvíľu si problém vyriešila.

Ako teda riešiť tendenciu zutekať? Mal známy z predchádzajúcej otázky zostať počúvať, keď chcel utiecť?  

-Rozhodne zostať. Rozhodne zostať, lebo solfeggio frekvencie sú harmonické. Namiesto nich však môžeme dosadiť takmer čokoľvek iné, čo nás dráždi, vytáča, spôsobuje nepokoj. Ak nás totiž niečo dráždi, je nejaká disharmónia v nás. Preladenie na inú frekvencie môže dokonca bolieť, lebo sme v silnom odpore, ktorý držíme hlboko v sebe. Práve pustenie sa nejakého bludu môže bolieť. Často je to spojené s emóciami. Napríklad keď sa veľmi, veľmi hneváme, následne nás rozbolí hlava. Odpor je vždy spojený s bolesťou. Veď nakoniec akákoľvek bolesť, akékoľvek utrpenie sú výsledkom odporu.

Keď sme spomenuli solfeggio frekvencie, nasleduje otázka – ako sa nimi liečiť?

-V škole etikoterapie začíname s najnižšími frekvenciami od 396 Hz a končíme pri frekvencii 936 Hz. Tam, kde máme v sebe neporiadok, napätie, tam kde máme frekvencie blokované, telo ide do odporu a nastoľuje známu stratégiu – útek. Ak však vydržíš počúvať frekvencie, ktoré ťa rozlaďujú, uvidíš, že už o týždeň sa veľa zmení. To, čo ti najprv znie nepríjemne, zrazu ti nebude prekážať. Keď procesom prejdeš ďalej, budú ti frekvencie príjemné. Dokonca si ich budeš rada púšťať a spievať, lebo cítiš, že sa pri nich uvoľňuješ a  prichádza veľmi silný prúd energie. Možno máš potom rovnaký pocit, akoby si sa zohrievala pri ohni. Je ti príjemne teplo. Čo sa udeje v tvojom vnútri? Uvoľnia sa meridiány, okamžite začne prúdiť energia a cítiš teplo. Niekto cíti teplo v tele, niekto sa začne usmievať, smiať. Vtedy si už na vysokých frekvenciách. Presne toto sa deje pri frekvenčných terapiách. Je to podobne ako aj pri niektorých liekoch – začneš ich brať, ale oni až neskôr zaberú.

Napríklad aj pri meditáciách sa môže krátkodobo diať niečo menej príjemné – zášklby svalov, bolesť, nepokoj... Kto medituje, veľmi dobre vie, že toto sa deje, lebo sa uvoľňujú meridiány. Je to ako s ústredným kúrením – natlakuješ vodu, pustíš a miestami počuješ buchoty, hukoty. Kým sa vyrovná tlak, chvíľu to trvá. Presne toto isté sa deje aj v nás, keď sa uvoľňujeme. Teda krátkodobo nám to môže byť nepríjemné, dokonca nám to môže aj niečo pripomínať, niečo z našej minulosti. Na rovnaké tóny môže každý z nás inak a rôzne reagovať. Niekto povie, že mu pri nízkych tónoch plomby vypadávajú, pre iného sú veľmi príjemné.

Príčina je teda v nás, nie v tónoch, nie vo vonkajších situáciách...

-Áno. Ak sa však rozhodneš riešiť situáciu, môžeš si povedať – svoju hranicu posuniem a s tým, čo ma vyrušuje, môžem mať iný vzťah. Napríklad vyliečený, a prestane ťa to vyrušovať. Ak utekáš, si celý život vyhnanec, zbeh na úteku. Len utekáš, utekáš, utekáš a to nie je bohvieaký život. Strácaš slobodu, nemôžeš byť tam, kde by si chcela byť, lebo ti stále niečo prekáža, a musíš odísť. Keď niečo musíš urobiť, hovoríš životu nie. Je to reaktívny stav. Všetko ťa dusí, si neslobodný.

Čo znamená mať slobodu? Veď všetci po nej túžime.

-Mať slobodu znamená mať možnosti. Čím viac možností mám, tým som slobodnejší. Čím menej možností, tým som menej slobodný. Keď si zužujem pole možností, lebo - to nemôžem, to neznášam, toho nemusím, hentoho nemusím - moje pole možností sa zužuje. Potom nemôžem žiť autentický život. Čím je pole možností menšie, tým menej prvkov mám na to, aby som vytvoril vždy novú, jedinečnú a neopakovateľnú situáciu. Keď máš sto priateľov, môžeš zažiť sto rôznych situácií sto dní. Keď máš jedného priateľa, tak každý deň jednu situáciu, ktorú spolu viete zažiť.

Keďže vesmír je nekonečné pole možností, máš nekonečne veľa možností, s čím byť v spojení a aké fraktály života vytvárať.  Najčastejšia príčina vnútorných konfliktov je z toho, že na jednej strane túžime po slobode, túžime byť autentickí, lebo tak je všetko vo vesmíre nastavené. Na druhej strane zmenšujeme pole možností odmietaním toho, čo nechceme. Tým pole možností zužujeme a toto je priamy vnútorný konflikt.

Na jednej strane pole zužujeme, na druhej ho chceme väčšie. Jedno robíme, druhé chceme. Nie je možné jedno i druhé. Potom narazíme a  v určitej chvíli sa potrebujeme rozhodnúť, ktorou z dvoch ciest chceme ísť. Ak chceš ísť cestou spokojnosti, spojenia, lásky, treba začať premýšľať, kde je koreň odporu, kde je koreň toho, čo ťa dráždi a čo je v tebe dráždené. Totiž nie celého teba niečo dráždi – tento postoj možno zaujať. Vtedy v sebe objavím, že nie ja celý som podráždený, len nejaká časť vo mne na niečo reaguje, len nejaká frekvencia vo mne je rozrušená, len ona reaguje odporom. Toto treba v sebe objaviť. Už len uvedomenie, že nie celá ty si v odpore, ale len jedna tvoja časť, ti dáva možnosť seba v situácii pozorovať. Dáva ti možnosť sa ňou zaoberať z nadhľadu a začať slobodne uvažovať. Ak sa stotožníš s tým, že si celá v odpore, nielen jedna tvoja subosobnosť, ty celá si sa v tej chvíli zmenšila na jednu subosobnosť, hoci v skutočnosti si bytosť, ktorá má minimálne osem miliárd subosobností. Obrovská bytosť sa zúži na jednu malinkú.

Inšpiruješ nás nejakým liečivým cvičením, ktorým môžeme spolu rásť?

-Napríklad nalaďovaním sa pomocou ladičky a potom smiechom. Robíme to aj v škole etikoterapie. Ladička má frekvenciu 136,1 Hz, čo je frekvencia mantry ÓM. Ťukneš na ladičku, priložíš ju k jednému uchu a navnímaš zvuk, necháš sa ním niesť. Ťukneš druhýkrát, priložíš k druhému ucho, navnímaš zvuk. Tretíkrát ju rozozvučanú priložíš k priestoru medzi obočím, na tzv. tretie oko, čiže šiestu čakru. Je to príjemné a rýchle naladenie.

Zároveň sa budeme liečiť smiechom. Polož si pravú ruku na brucho, zavri oči. Ak si v skupine, nepozeráš, čo robia iní a ako smiešne vyzerajú – ty vyzeráš rovnako smiešne. Zavri oči, precíť, čo robí tvoje brucho, keď sa dobre, zo srdca smeješ. Uvoľni ramená, vystri chrbát, nastoľ si pocit otvoreného srdca  a predstav si zvuky smiechu, ako znejú v tvojom vnútri. Ako smiech znie v tvojom vnútri? Ako poznáš svoj smiech? Navonok si ticho, vo vnútri pozoruješ svoj tichý smiech až poriadny rehot. Dovoľ si to urobiť maximálne presne tak, ako si pamätáš, keď si sa naplno smiala. Predstav si niečo veľmi, veľmi smiešne – prišiel ti účet za plyn, partner behá nahý po byte... Po chvíli začneš vydávať zvuky. Začni s hahaha... hehehe... hohoho... hraj sa na opicu, huhuhu... a kombinuj všetky tieto zvukov. Potom vydávaj zvuky, ako keď sa naozaj a spontánne smeješ.  Úplne naplno pusti svoj smiech. Nechaj smiech doznieť, otvor oči, dobré ráno, dobrý deň – pozdrav svet okolo seba. Rastieme spolu.

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS