Mám pocit, že  rozhovorom o arogancii s  Vladkom Červenákom sme šli hlboko do špiku kostí. Pritom rozhovor začal tak nevinne – otázkou: čo je ignorácia a pokračoval hraním sa s jej významom. Ignorácia je predsa nevedomosť. A čo je ignorancia ignorancie? Arogancia! Som arogantná? Sme arogantní? Ľahšie poviem – áno, druhí sú arogantní, ťažšie priznávam farbu. Viac v rozhovore, nech sa páči: Ignorácia – nevedomosť, je vedomá a nevedomá. Vedomá, keď sa vyhýbame niečomu, napríklad stretnutiu, alebo ignorujeme určité fakty... Vieme síce, ale napriek tomu utekáme do ignorácie. Riadi nás totiž strach.

Nevedomá ignorácia nastáva vtedy, keď nevieme, že ani nevieme. Máme niečo v úplnej temnote, v tme. Nevedomosť je tak základná, najhlbšia príčina utrpenia a bolesti. Nevieme, že keď opustíme svoj stred a priestor celistvosti, upadneme do pýchy. Pýcha je negatívna emócia a jej dôsledkom bude bolesť a utrpenie. Nevieš to, ignoruješ dôsledky. Ignoruješ ich, lebo o nich nevieš.

Dôsledkom nevedomosti, ignorácie sú teda utrpenie a bolesť. Aké dôsledky však má vedomá ignorácia?

-Vedomá ignorancia je ignorancia na druhú. Síce vieš, ale napriek tomu ignoruješ. Tomu hovoríme arogancia. Kombinácia ignorancie a arogancie je smrteľný koktail. Zabije aj vola, nie je z toho výnimka. Stačí, aby si bola trpezlivá, dôsledky koktailu prídu, naozaj nie je z toho žiadna výnimka. Veď si uvedom tú negativitu - arogancia je ignorancia ignorancie. Keď ignoruješ nevedomosť, si arogantná.

Aroganciu však máme väčšinou v tieni. Ako  sa naučím svoju aroganciu vidieť?

-Ty sa niekomu môžeš zdať arogantná, lebo on premieta do teba svoju aroganciu a naopak. Ty vidíš u niekoho aroganciu, pretože ju máš sama v sebe. Mala by si vedieť ako absolventka školy etikoterapie preskúmať, či niekto arogantný je alebo si arogantná ty. Nástroj máš vo vete - arogancia je ignorancia ignorancie. Keď vedome nechceš vedieť, ignoruješ nevedomosť. To znamená, že odmietaš poznanie, nechceš poznať, odmietaš rásť, odmietaš sa zlepšovať, odmietaš byť celistvou bytosťou. Naopak, robíš všetko pre to, aby si chránila svoju uzavretosť, oddelenosť, nevedomosť. Poznáš to „sladká nevedomosť“ aký to blud!

 
Keď znížiš svoju aroganciu, budeš vidieť veci, ktoré si si doteraz neuvedomovala. Následkom toho znížiš ignoranciu. Všetko toto automaticky podporuje dôveru. ignorancie  a arogancie znamená zvýšenie dôvery, to je výsledok tvojej práce na sebe. Akonáhle zvyšuješ dôveru, máš viac poznania, viac slobody, viac radosti a menej utrpenia. My hľadáme cestu von z kolesa samsáry, z kolesa útrpných a bolestných zrodení. Ak chceš z tohto kolesa vystúpiť, tu máš jednu z možných ciest. Je veľa ciest, táto je osvedčená tisícmi rokov a množstvom ľudí, ktorí ňou prešli. Chápeš tú kauzalitu? Otváraš kauzálnu úroveň bytia. Hľadaj teda u seba, uč sa rozpoznávať svoju aroganciu a ignoráciu bez ukazovania prstom, že to on je taký. Ako prvý krok pripusti, že arogantná si. Je to ťažké? Už to je známka arogancie. Nájdi momenty, keď máš strach vedieť. Koľko ľudí sa vyhýba odbornému vyšetreniu, boja sa čo ak sa dozvedia nepríjemnú pravdu o svojom zdravý. Tušia , že niečo nie je v poriadku, ale strach im našepkáva, uteč od toho, nechci to vedieť.

Ignoranciu a aroganciu teda máme všetci v sebe?

- Áno. Pokiaľ nás ovláda strach a nedôvera, ich dôsledkom je ignorancia a arogancia. Nemôže sa stať, že by ju niekto v sebe neobjavil, že by si si ju neobjavila preto, že ju nemáš. Ak ju neobjavíš v sebe, tak preto, že si sa ešte nenaučila vidieť ju. Nemôžeš byť v pýche a ignoranciu a aroganciu. To nie je možné, vždy tam je. Ak sa rozhodneš ísť z tmy do svetla, môžeš zámer vidieť zahrnúť do svojej raňajšej modlitby. Prečo raňajšej? Ráno sa nastavuješ na to, ako bude vyzerať celý deň. Ráno je zrodenie. Ak chceš deň prežiť zmysluplne, treba mať zmysluplné ráno. Určíš si ho myšlienkami. Aké sú hneď ráno tvoje myšlienky, taký bude chod tvojho dňa. Také budú ďalšie myšlienky, lebo si spustila kauzálny reťazec – príčina, následok, príčina, následok... Tvoje denné myslenie záleží od toho, akú kvalitu majú tvoje prvé ranné myšlienky, ako si ich nastavíš. Či budeš nastavená pre život, či pre smrť. Či sa sťažuješ, stonáš, nariekaš, že život je ťažký, že sa ti nič nechce, vtedy ideš s dôverou dole.

Ranné rituály sú veľmi dôležité, lebo ritualizovaním zautomatizovávaš svoje zvyky. Keď máš automatické to, čo ťa udržiava v spojení, potom byť v spojení je pre teba omnoho ľahšie.  Inak sa musíš kontrolovať a držíš si úzke hranice. Ranný rituál ťa udrží na ceste z energetickej úrovne do spirituálnej. Spirituálna úroveň predstavuje nehmotnú úroveň, teda potenciál všetkých možností. Z potenciálu sa zameraním tvojej pozornosti  vytvárajú prvé atómy, kvantové častice energetického poľa a vytvára sa reťazec – prúd energie. Buď expanzie, alebo kompresie. Buď na ženskej polarite, alebo mužskej, ak si pokročilá – obe polarity budú v spolupráci. Ony sú od začiatku nastavené na spoluprácu, no nie sme si ju schopní veľakrát uvedomiť. Buď si uvedomuješ jeden koniec polarity, napríklad ženský, alebo druhý – mužský. Práve preto sa v tejto sfére rodíme aj ako ženy, aj ako muži, a máš to v tele rozpoznať.

Čo potrebujem ako žena rozpoznať?

-Máš plnohodnotne rozpoznať ženskú polaritu. Ak odmietaš svoju vnútornú ženu a tlačíš sa do mužského priestoru, nemôžeš svoju polaritu spoznať v spolupráci. V tomto živote si však dostala šancu spoznať, čo je žena. Preto, ak procesu hovoríš áno, rozpoznáš to. Máš vybavené. Potom rozpoznáš druhú polaritu, keď budeš muž alebo si ním bola. Keď budeš vedieť obe, dokážeš ich spojiť, si v energetickej harmónii. Ak si len na jednej strane, si čierny mág, ktorý je sebecký, ignorantský, arogantný, ignorujúci, a preto všetko len pre seba a svoj prospech. Môžeš sa stať aj bielym mágom, ak si rozvinula silu súcitu a konala nesebecké skutky. Biely bojuje s čiernymi, lebo ich považujú za nepriateľov a zlo. A tak vzniká frekvenčná sféra – kolobeh, večný boj dobra so zlom. Sféra večného boja. Čierny bojujú za svoje výhody, biely zas za lepší svet. Obaja však bojujú. Tam niet víťaza. Je to sféra, ktorú sa dá len prerásť,  zväčšiť sa, vystúpiť z nej, nie odísť z nej. Potrebuješ sa zväčšiť, aby si bola v širšom frekvenčnom pásme, ako je úzka frekvencia, v ktorej prebieha boj. Ak ju prekročíš, porozumieš jednote protikladov.  Oni nebojujú spolu, ale sa vzájomne podporujú a neustále jedno mení druhé. Keď toto pochopíš, tvoje vedomie sa rozšírilo a utíši sa večný boj  protikladov v tebe. Ako spoznáš, že večný boj v tebe ustal? Hemisféry prestanú bojovať o nadvládu. Prvýkrát zažiješ harmonický vzťah, v ktorom jedno podporuje druhé. Jeden svieti, druhý chráni. Fyzicky to potom môžeš zažiť v krásnom partnerskom vzťahu. Keď si to zažiješ, môžeš pokračovať v ďalšej sfére, v ktorej už nepotrebuješ vonkajšieho partnera, lebo obe hemisféry máš v sebe spojené. Ideš do anjelskej frekvenčnej sféry, do jemnohmotných energií, v ktorej síce máš hrubohmotné telo, ale je jemnejšie. Tieto telá sa nepotrebujú páriť a rozmnožovať sa vzájomným oplodňovaním. Hermafroditi.  

Overujem porozumenie – čo mi môže hovoriť, keď sa v živote stretávam s aroganciou, ignoranciou? Dobre rozumiem, že aj ja ich mám v sebe, možno v nerozpoznanej forme, v tieni, a tak sa pýtam – preboha, čo mi to život priniesol v arogancii, ktorú vidím u iného?

-Otázka – čo mi to život priniesol – je skvelá. Je to tvoj život a ty si si ho vytvorila, čiže sa pokojne môžeš opýtať: čo som si to navarila? Čo som si to vyrobila. Ako som si to urobila, že práve toto sa mi deje v mojom živote? To znamená, že sa pýtaš na ignoranciu – veď nevieš. Ignorancia je nevedomosť. Ty vlastne hovoríš, že nevieš, ako si si to vytvorila, hoci si tvorca, ktorý to vytvoril? Je to predsa v tvojom živote. Čiže na čo ťa otázka upozorňuje? Na tvoju ignoranciou. A celkom láskavým spôsobom. Nevieš totiž, ako si si dostala k arogancii, hoci ju vnímaš  okolo seba. To nevieš. Racionálne si však vieš vysvetliť, prečo sa to deje, ale to nie je kauzalita, to sú len dôsledky príčin a následkov. Vieš, aké sily sú v pozadí? Vieš-nevieš? Priznaj, ak nevieš, lebo priznanie je oslobodzujúce a vtedy rozpoznáš ignoranciu. Kým popieraš, nevidíš ju.  Pre ego je ťažké priznať nevedomosť. Všímaj si, ako ťažko je pre ego povedať – áno, neviem. Až keď vieš, že nevieš, môžeš sa posunúť ďalej. Najprv musíš prijať, že nevieš, potom môžeš stav meniť. Kým budeš bádať po príčine, ale nepriznáš, že nevieš, tak ani nevieš, čo bádaš. Vtedy je to veľmi ťažké a dlhé bádanie, lebo tancuješ „riťuálne“ tance namiesto toho, aby si povedala – áno, toto neviem. Koľko ľudí má problém priznať, že nevie! Máme v sebe vzorec z detstva, lebo otec, rodičia čakali, že všetko vieme, sme dokonalí a jednotka. Aká hanba, že nevieš a bola si vystavená na hanbu! To je vzorec. Za nevedomosť sme boli trestaní. Mysleli sme si, že všetko všetci vedia, len ja neviem.

Teda za nepriznaním, že neviem, je strach zo zlyhania?

-Samozrejme. Vždy je za tým nejaký strach. Vždy!  Teraz však neriešime, prečo máš strachy. Teraz riešime, čo sa ti udialo, že sme sa stretli s niekým arogantným. Riešime, že tvoje frekvencie a jeho sú podobné, lebo inak by ste sa nemohli vidieť a stretnúť. Ak chceš rozpoznať pravdu, nemôžeš hrať tieto tance, lebo sa ju nedozvieš. Musíš priznať – áno, neviem, aký reťazec kauzalít ma priviedol do situácie, ktorá mi ukazuje silné zrkadlo arogancie a ignorancie. Ak to povieš, cez techniku prijatia, ktorú už poznáš, prijmeš aj svoju nevedomosť. Prijmeš aj svoju ignoranciu. Prijmeš aj svoju aroganciu. Kým ich neprijmeš, nemôžeš ich zmeniť. To je základná poučka – to, čo si neprijala, nemôžeš zmeniť. Budeš síce vedieť – aha, všetci máme aroganciu, ale ty tú svoju neuvidíš. Na to, aby si vedela svoju aroganciu v sebe uchopiť, vzala ju do svojich rúk a milovala ju, musíš ju chcieť mať za svoju. Je tvoja. Až vtedy sa môže rozpustiť a zmeniť. Kým ju nechceš, tak len vytváraš ďalšiu úroveň odporu a pýchy. To je ignorancia. S ignoranciou toho druhého treba súcitiť. Súcitiť s aroganciou druhého ako slabosťou. Dokážeš to však len vtedy, keď miluješ svoju aroganciu. Kým svoju nerozpoznáš, nedokážeš nijako súcitiť s aroganciou druhého, ani s ním samým. Môžeš ho len odmietať, pohŕdať ním, alebo maximálne ho ľutovať.

Prestaňme sa navzájom obviňovať z arogancie, prijmime a rozpoznajme  každý tú svoju. Potom prejde transformáciou celá naša osobnosť. Urobme to teraz. Cez pochopenie, dôveru a prijatie však rastieme spolu.