Sidebar

Etikoterapia

Autognostická - sebapoznávacia metóda, sebaliečenie duše i tela

Byť k sebe pravdivým sa oplatí. Prečo? ... lebo len tak môžeme riešiť a liečiť v sebe zranenia, bolesti... Po ich vyliečení kvalita života prudko stúpa. A potom môže prísť ako skúška správnosti výčitka – si arogantná, arogantný. Aj tohto sa týka náš rozhovor s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom. Témou je ignorácia a arogancia, teraz v priamom prenose bežných dní.

Prvá otázka vyplýva zo zrkadlenia: som aj ja arogantná, keď mi do života prichádzajú arogantní ľudia?

- Skús nájsť odpoveď v mojich slovách. To, že sa stretneš s arogantným človekom, ktorého arogancia na teba kričí, je odrazom toho, že tvoje a jeho frekvencie  sú podobné. Inak by ste sa nemohli ani vidieť, ani stretnúť. Ak toto chceš rozpoznať,  ak budeš tancovať rituálne tance, že ja nie, to on... nič sa o sebe  nedozvieš. Priznaj, pripusti, hoc ako hypotézu – áno, neviem, aký reťazec kauzalít ma priviedol do tejto situácie, že tento človek mi ukazuje odpor voči jeho arogancii. To, že nevidíš príčinu svojho odporu, je tvoja arogancia. Ignorácia ignorácie.  Ak s tým takto pracuješ, použiješ techniku prijatia v praxi. Učíme sa ju používať v praxi. Prijala si realitu. V tom prípade prijmeš aj svoju nevedomosť, prijmeš aj svoju ignoráciu, prijmeš aj svoju aroganciu. Keď ich prijmeš,  môžeš meniť svoj život na taký, akým ho túžiš mať. To je základná poučka: to, čo si neprijal, nemôžeš zmeniť. Budeš síce vedieť – aha, všetci máme aroganciu, ale ty svoju neuvidíš. Na to, aby si aroganciu v sebe vedela uchopiť, rozpoznať, sa s ňou musíš zblížiť, dôverne ju spoznať. Svojím spôsobom ju milovať. Je tvoja.  Až potom sa môže rozpustiť a zmeniť. Kým ty ju odmietaš, len vytváraš ďalšiu úroveň odporu a pýchy. To je arogancia.

Potrebujem prijať aj aroganciu iného človeka?

- Potrebuješ s ním súcitiť. Súcitiť s jeho slabosťou, ale v skutočnosti súcitiť s jeho slabosťou môžeš len vtedy, ak si prijala svoju aroganciu.  Keď svoju slabosť nepoznáš, nedokážeš nijako súcitiť s aroganciou iného. Môžeš ho len odmietať, pohŕdať ním, alebo ho maximálne ľutovať. Cesta k súcitu so slabosťami iných vedie cez rozpoznanie vlastných slabostí. Jeden moment ma v tomto všetkom veľmi vzrušuje – ako sa stalo, že ja som sa ocitol v situácii, kde jeden extrémne arogantný človek – ignorant je v mojej tesnej blízkosti! Neviem to a to, že to neviem, je nevedomosť = ignorácia. Čo znamená, že neviem, že ignorujem? Som ignorant, to znamená, že sme sa stretli dvaja ignoranti. To, že ti poviem, že ten človek je tvojím zrkadlom, to ešte neznamená, že rozumieš. Takto keď ti to vysvetľujem, rozumieš?

Rozumiem. Vidím súvislosti v tom, do akých príbehov sa dostávam a čo mi hovoria. Otázka: to, že neviem, je príčinou toho, že si pritiahnem do svojej blízkosti  ignoranta, takého, čo nevie, že nevie?

- To, že nevieš, ako si sa k tomuto človeku dostala a on k tebe, je tvoja ignorácia. Uvedom si túto vetu... zákon rezonancie, podobná frekvencia priťahuje podobnú frekvenciu. Vďaka tomuto poznaniu môžeš cez toho, koho priťahuješ a na koho reaguješ nepríjemným pocitom, rozpoznať - kto si ty. Vďaka ignorantovi môžeš rozpoznať vlastnú ignoráciu. Môžeš spoznať, že doteraz si niektoré svoje konanie vôbec nechápala. Nechápem, prečo konám, ako konám. Nechápem, prečo myslím, ako myslím. Nechápem, prečo hovorím, ako hovorím. To, že to nechápem, je ignorácia, o ktorej hovorím. Keď ignoruješ túto ignoráciu, si arogantná. Učím ťa rozpoznávať aroganciu na jemných úrovniach a pôjdeme ešte hlbšie, do jemnejších úrovní. 

Pre mňa však veta – ty si arogantná – zaváňa až nadávkou a už-už sa idem uraziť.

- Teraz dostávaš novú optiku, ktorá ti umožňuje vidieť. Od tejto chvíle narážky na to, že si arogantná, skončili. Môžeš na ne odpovedať: ďakujem, že už aspoň ty to vidíš. Ďakujem, že už aroganciu aj ja vidím a rozumiem, čo za ňou je.  Môžeš si dať svoj vlastný zámer – rozpoznávať ignoráciu a kedy ignoráciu ignoruješ a stávaš sa tak arogantnou. Rozpoznávaj ju, zdieľaj, obohacuj svet svojimi príbehmi. Prečo? Čím menej bude ignorácie a arogancie, tým menej bude utrpenia vo svete.

Keď by si sa začala obraňovať, dostávaš sa do priestoru odporu a v tej chvíli napríklad  pre mňa stráca diskusia tým smerom zmysel. Netreba vysvetľovať prečo – začo. Keď vysvetľuješ, racionalizuješ, brániš sa a začína obrana, si v priestore odporu. Uvedom si, že vojny začínajú obranou. Čo sa deje v komunikácii v priestore odporu? Vždy končí v prázdnote, neporozumení a osamotení, preto nemá zmysel v nej pokračovať. Môže to priniesť len  utrpenie a bolesť, chaos a zmätok.  Takých  rozhovorov, diskusií si isto zažila už veľa. Rozhovor treba zastaviť v tej chvíli, keď si uvedomíš, že si v priestore rezistencie. Najprv zmeň priestor, a až potom pokračuj. Kým sa brániš, nemôže dôjsť k porozumeniu. To je tanec ega, ktoré potrebuje situáciu otočiť tak, aby si sa cítila ako víťaz. Je to sebaklam. (piata čakra v odpore, zakryť celé a navonok to vystaviť tak, aby to vyzeralo vábne, dobre, príjemne, v poriadku, akceptovateľne).  Tým vytváraš celý systém ilúzií. Preto je vhodné v takejto situácii rozhovor zastaviť, lebo nevedie k porozumeniu, spojeniu. Vedie k utrpeniu. Nemôžeme prísť k cieľu. V riadenej diskusii je veľmi dôležité držať sa témy, lebo inak sa nedostaneme k cieľu, kvôli ktorému diskutujeme.

Čo však robiť, keď strácam v rozhovore alebo napríklad aj na sociálnych sieťach dôveru a nechcem reagovať?

- Keď strácaš dôveru, dôležité je vedieť rozlišovať. Čo rozlišujeme? Priestor, z ktorého konáme. Buď si v priestore odporu, alebo spojenia. Ak cítiš, že môžeš zdieľať, máš dôveru a necítiš ohrozenie ani zneužitie, nemusí platiť, že viac napríklad na sociálnych sieťach zásadne nebudeš zdieľať. Obohacuješ, zdielaš a to ťa činí slobodnou a schopnou rozlišovať, kedy áno, kedy nie. Je to vyššia úroveň, ako keď si v strachu povieš – zásadne nie.  Strach ťa robí neslobodnou. Toto sa nám veľmi často dialo, keď sme si zakázali lásku, zavreli srdcia, zablokovali energiu, obmedzili si priestor a uzavreli sa do bubliny. Čiže – učiť sa rozlišovať.

Vrátim sa ešte k ignorácii a arogancii. Keď nejakého človeka ignorujem, nechcem ho poznať, odmietam ho.

- Tak to je, preto ignorácia vždy vedie k pohŕdaniu. Predzvesťou pohŕdania je ignorácia. Pohŕdanie je už extrémne odmietnutie. Zo svojho strachu nechceš daného človeka ani vidieť, a ten strach vyplýva z toho, že v komunikácii s tým človekom sa cítiš oslabená, výsledkom stretnutia s ním je vždy bolesť, vyčerpanosť, únava preto sa snažíš vyhnúť únave, tzn. máš strach z únavy, vyčerpanosti, ergo strach zo smrti, a preto sebazáchovný pud ti velí – uteč, vyhni sa. Nedvíhaj mu ten mobil!

Prečo cítim únavu v takejto komunikácii?

- ...lebo bojuješ s ním. Si v odpore, bojujete navzájom. Tvoj odpor ti blokuje v toruse energiu, ktorá nestúpa nahor, je blokovaná odporom. Vedomej ignorácii vždy predchádza komunikačný vzorec obrana – útok. Hneď obhajuješ, vysvetľuješ, brániš sa. Takú komunikáciu hneď zastavujem, lebo ma nepočúvaš, nechceš mi porozumieť, ty sa len obraňuješ, aby si mala pravdu, bola pochopená, bola videná... Musíš mať vôľu k porozumeniu, vôľu počúvať, vtedy má zmysel v komunikácii pokračovať. Ak sa brániš, berieš veci osobne. Pritom ja nehovorím o tebe, rozprávam o sebe. Ty ma len počúvaj a možno v tom sa uvidíš. To ti môže pomôcť. Na toto potrebuješ etikoterapeutickú výbavu – tri veci: dôveru, vytrvalosť a odhodlanie.

Dôvera je téma prvej čakry, veríš a nemáš pochybnosť. Neprítomnosť pochybností je dôvera. Vytrvalosť  - téma tretej čakry,  je to sila a odhodlanie je výsledok. Kristus povedal Lazarovi, ktorý bol mŕtvy – vstaň a choď. Lazar vstal a išiel, lebo mal silnú dôveru v Ješiža a vytrvalosť. Odhodlanie je pocit, keď cítiš naplnenie. Vtedy si odhodlaná. Ak tieto kvality ducha máš, si tvorivá sila vesmíru nadaná schopnosťou milovať, spájať sa a tvoriť, aby si ráno vstala z postele a malo zmysel, že vstávaš. Ak si však v odpore, ani nevstávaj z postele. Snaž sa však vždy o to, aby si mala viac dôvery, viac vytrvalosti, viac odhodlania, aby si silnela a rástla. Tieto tri kvality ťa dovedú do cieľa. To je predpoklad toho, aby si celistvosť nadobudla, ignoráciu rozpustila, aroganciu, pýchu rozpustila, bola v celistovsti a opustila tento svet s pocitom naplnenia. Dôveru, odhodlanie a vytrvalosť treba v sebe živiť zameraním pozornosti. Kam ide pozornosť, tam ide sila. Zameraj pozornosť na zvyšovanie svojej dôvery, svojej vytrvalosti, svojej odhodlanosti a prepojíš tri energetické centrá – tri čakry, povedané zjednodušene. Prvú, tretiu a siedmu.

Čo mám pre to, aby som išla do dôvery, odhodlania a vytrvalosti v tejto chvíli urobiť a aby som rozpoznala aroganciu?

- Dať si zámer, že si to praješ, že to z hĺbky duše chceš, lebo teraz už tušíš, že si kdesi blízko, že môžeš aroganciu priznať. Áno, je to tak, hoci som si doteraz myslel, že arogantní sú len iní. Etikoterapia je archeológia duše, to znamená, že  už v semiačku rozpoznáš kvalitu a výzvu, nie až vtedy, keď je zo semiačka obrovský strom. Taký strom už aj slepý zbadá! To, že sme trénovaní v rozpoznávaní výzviev či problémov ešte v embryonálnej fáze, nám umožňuje niečo urobiť... a ľahko.

Môžeš mi ešte povedať...

- Počkaj, počkaj. Nechci hneď vedieť všetky podrobnosti, čo robiť. Dopraj si na spracovanie toho, o čom sa rozprávame, čas. Buď trpezlivá. Posilni zámer a kráčaj. Zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac, do niekoľko rokov aroganciu rozpoznáš behom sekundy u iných. Svoju vlastnú budeš mať rozpoznanú dávno a nebudeš ňou pohŕdať ani odsudzovať, ale budeš s ňou súcitiť. Vyroníš slzu za každého arogantného človeka a potom v tvojom svete začne ubúdať arogantných. Bude ich stále menej a menej. Čím menej ich bude v tebe, tým menej ich budeš stretávať. Keď nejakého potom stretneš, vyroníš slzu nad jeho bolesťou. Slza bude vychádzať z toho, čo budeš cítiť. Celý čas sa zameriavaj na to – cítiť, cítiť, cítiť. Keď v emočnej úrovni cítiš, na mentálnej sa tým ani nepotrebuješ zaoberať. Tam je to vybavené. Akonáhle necítiš na emocionálnej úrovni, tak na mentálnej to stále dookola riešiš.

K čomu sa dopracujem, ak budem všetko riešiť len na mentálnej úrovni a neuvoľním problém aj na emočnej?

- K osobnému peklu.  Je to tak celé zle. Si v hlave, blokuješ si spojenie cez všetkých päť úrovní. Opíšem príbeh jedného muža: „Po novom roku som sa rozhodol pred spaním cvičiť očnú jogu. Robil som ju každý večer a bol som veľmi spokojný so sebou. Tešil som sa z toho. Potom prišiel deň, keď som jogu prvýkrát vynechal, potom vynechal ďalší deň a zas vynechal. To by nebolo také zlé, ale večer, keď mi mobil zapípal, že očná joga, ja sa naň pozriem po hodine alebo aj neskôr s tým – nemám čas, neotravuj teraz, zajtra, teraz nie, potom...  Raz mi však došlo – to čo je za prejav? Kam ho mám zaradiť na škále arogancia – ignorácia? Vyšlo mi, že je to moja vlastná ignorácia, že odmietam sám seba, že pohŕdam sám sebou napriek tomu, že som si doteraz myslel, že mám sa rád a som v poriadku a vyrovnaný, neodmietam sám seba. Teraz som zistil, že je to trochu inak. Je to pohŕdanie mnou samým.“ 

Áno, ignorácia a pohŕdanie je priama kauzálna súvislosť. Začína obranami a útokmi, aj keď bránim sám seba či útočím sám na seba, obviňujem sa... Nasleduje druhý krok – ignorácia = vyhýbam sa. Tretím krokom je pohŕdanie. Tam to končí, ale zároveň pokračuje. Pohŕdanie má totiž vážne zdravotné dôsledky, a nimi je deštrukcia vnútorného prostredia. Ak porozumieš ignorácii a arogancii, môžeš začať v širšom kontexte rozmýšľať o sebe a svete.

Je ignoráciou aj to, keď nezdvihnem niekomu mobil?

- Áno, no zisťuj, aký strach za nezdvihnutím máš. Bojíš sa o svoju energiu, že ťa druhý z nej vycucne? To je najlepší spôsob, ako o ňu prísť. Pritom nastupuje zároveň aj pocit viny, výčitky... to sú dôsledky ignorácie. Teraz ich však spoznávaš, takže môžeš povedať – ďakujem, že už to cítim, lebo viem, že sa potom cítim zle. Kauzalita je v tom, že viem, že vždy potom sa cítim zle, keď ignorujem. Keď teraz nezdvihneš mobil, napriek tomu, že o kauzalite vieš, budeš arogantná. Bude to arogancia voči sebe, lebo ignoruješ ignoráciu. Vždy zisťuj, kedy ignoruješ ignoráciu a si arogantná. Potom, keď zistíš, že si arogantná, čiže vnútornú námietku neberieš do úvahy, tak cez spojené nádoby ti to ukáže svet zvonka. Stretneš arogantného človeka a on ti aroganciu bude extrémne zrkadliť. Bude zrkadliť tvoju aroganciu, ktorú ignoruješ. Takto funguje mechanizmus ignorácie.

Vráťme sa ešte k pohŕdaniu. Ignorácia – arogancia a ich dôsledkom je pohŕdanie?

- Áno. Ignorácia prerastie do pohŕdania, v istej fáze sa mení ignorácia na pohŕdanie, čo je extrémne odmietnutie. Pohŕdanie je fáza, keď daný človek je pre teba nula, nič. Keď niekoho ignoruješ a on ide oproti tebe po ulici, ty sa otočíš k výkladu a hlboko ťa v ňom niečo zaujme. To je ignorácia. Keď však prerastie do pohŕdania a človek ide oproti tebe, už ti ani nestojí za to, aby si sa otočila do výkladu. Pôjdeš ďalej, ale budeš sa tváriť - si luft, neexistuješ pre mňa.  Rozumieš? Ignorácia prerastie do pohŕdania, zosilnie. Pri ignorácii sa ešte hanbíš, chceš zo situácie utiecť, otočíš sa do výkladu, hoci vieš, že ten druhý ťa videl a že aj on vie, že ty si ho videla, ale urobíš to. Ešte sa otočíš inam, ešte aspoň navonok zaklameš. Ešte chceš klamať. Keď prejdeš s pohŕdaním, hovoríš – si ničota pre mňa, neexistuješ. To je pohŕdanie a samozrejme, môže ďalej rásť do silnejšej bezcitnosti. Tu sú korene sociopatie a psyhopatie.

Čo si z toho všetkého môžem uvedomiť, keď sa dostanem do takejto situácie?

- Má to niekoľko rovín. Prvá je, ak tebou pohŕda daný človek, chce ťa trestať. Cítiš sa ako obeť? Cítiš pri takomto stretnutí krivdu či vinu? Záleží od toho, čo cítiš, aký pocit máš. V tej chvíli to môže znamenať veľa vecí, ale podstatná je tá, ktorú v tej chvíli prežívaš. Treba preskúmať, ako si sa vtedy cítila.

Ak si cítila krivdu, odmietaš vinu, nespravodlivosť, si v obrane – brániš sa obvineniu. Teda krivda. Krivda je odpor voči tomu, kto na nás niečo premieta alebo nás robí vinným. Urobila si niečo, čo si podľa neho nemala urobiť, hoci ty si myslíš, že mala. Si v odpore voči jeho tvrdeniu, obvineniu. Cítila si krivdu a v tomto prípade je pre teba dôležité pochopiť, že si v odpore, že druhého človeka nevieš pochopiť v danej chvíli. Nerozumieš mu, chrániš seba. Nerozumieš, že mohol mať napríklad strach z opustenia a vnímať, že si ho zradila. Kto bol často zrádzaný, na zradu bude citlivý. On situáciu s tebou mohol vnímať ako zradu, a ty si sa nevedela do jeho situácie vcítiť. Pochopiť, že trpí, lebo sa cíti byť zradený, a tak si vnímala ukrivdenosť. Vzájomne ste sa od seba vzďaľovali, namiesto toho, aby ste sa pochopili. Peklo sa zväčšovalo namiesto toho, aby sa zmenšovalo. To je zrkadlo: ty si sa cítila zradená tým, že si nebola pochopená, akceptovaná. Napriek tomu, že si myslíš, že si bola v práve, tvojou možnosťou je aj porozumieť vzorcu strachu z odmietnutia a opustenia, ktorý mohol mať on. Ty si môžeš obhajovať svoje právo, nikto ti ho neberie, ale takto narušený vzťah ti ukazuje tvoj potenciál.

Toto je tiež veľmi dobrý príklad, ako sa ego bráni – veď som mala právo! Áno, ale trpíš. Hľadaj príčinu utrpenia. Príčinou utrpenia je ignorácia, lebo nevidíš, že život ti ukazuje niečo iné. Ty si nárokuješ právo. Každý reagujeme podľa svojich koreňových vzorcov, teda podľa miery intenzity svojich zranení. Preto v etikoterapii máme prísť k rozpoznaniu zranení, aby sme ich mohli vyliečiť, lebo si ich inak nesieme zo života do života. To je najdôležitejšie, nie tie veci, ktoré sa nám dejú. To je povrchné, plytké. To, čo si vláčime zo života do života a stále ide s nami, nevyliečená bolesť, utrpenie, to je podstatné. Každý môže svoje zranenia objavovať a je v tom autentický. Môžeme si vzájomne ukazovať, ako to odkrývame, vidíme, každý však musí nájsť svoju cestu. Rastieme  spolu.        

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS