Sidebar

Etikoterapia

Autognostická - sebapoznávacia metóda, sebaliečenie duše i tela

Milujem rozhovory s Vladkom, teda s Vladimírom Červenákom, etikoterapeutom, s ktorým sa etikoterapie spolu dotýkame už desať rokov. Teraz sme si pripravili mužsko-ženské rozprávanie s tým, že pozrieme sa na nežnú silu ženy.

Kde sídli?  V radosti, ktorú vieme žiť a napĺňať ňou svoj priestor. Radosť v nás má však obrovské benefity v partnerskom i rodinnom živote. Cez lásku našich najbližších sa totiž kruh uzaviera a my môžeme žiť spolu v radosti, láske, spojení, celistvosti.

Z môjho pohľadu to však nejde ako šibnutím čarovného prútika - len čakať, kým nám prútik zabezpečí šťastný život. Za desať rokov v etikoterapii rozumiem, že všetko chce poctivé a pravidelné kroky. Keď si však už myslíš, že si za vodou, z hĺbky teba samého vyjdú na povrch ďalšie tvoje neukončenia, ktoré treba liečiť – riešiť na jemnejších úrovniach. Práve preto vidím veľkú príležitosť začať s nazeraním do seba, aby sme si vedeli sami v sebe pripraviť napríklad dni i na konci roka skutočne sviatočne. Ako na to?  Viac vo Vladkových slovách, ktorý mi aj v rozhovore ako muž nastavuje hranice a ja ich ako žena prijímam. Je mi cťou vás  sprevádzať touto hrou.

Ako nás môže etikoterapia podporiť, aby sme sa cítili dobre v dňoch sviatočných i bežných? 

- Už sme veľakrát na týchto stránkach hovorili o tom, že   etikoterapia je sebapoznávacou metódou, ktorá umožňuje človeku pravdivejšie nahliadnuť na seba a najmä odkryť hlboké príčiny toho, čo sa ti v živote deje.  Potom môžeš prevziať zodpovednosť za seba a dostať sa zo vzorca, keď iní rozhodujú o tebe a ty si vlastne len obeťou situácií a máš obmedzené možnosti, ako na ne reagovať. Budeme sa teda rozprávať o mužskej a ženskej energii, jej prúdení a o tom, ako jedna druhú podporuje.

Ja som muž, ty žena, tak ti budem aj v rozhovore nastavovať hranice tak, ako to má robiť muž v živote. Ženská energia je ako voda a rozlieva sa všetkými možnosťami. To je úžasné na vás ženách, že sa viete rozliať, že viete tiecť všetkými stranami. Úlohou nás mužov však je, aby sme nastavili hranice, lebo vieme, že váš cieľ je nielen sa rozlievať a tiecť, ale aj niekam dotiecť, do nejakého cieľa. Pre každú rieku je cieľom oceán, a tak rieka potrebuje breh, hranice, ktorými sme my muži. Budem ti teda robiť taký breh a budem ťa tak usmerňovať, aby sme sa nestratili, ale aby sme systematicky šli tam, kam chceme ísť.

Potrebujeme v sebe uvoľniť odpor, napätie, aby sme mohli ísť do radosti, do spojenia. Stačí to?

- Uvoľnenie je potrebné na to, aby si vedela  uvoľniť tok energie na hlbokých úrovniach, k tomu potrebuješ zvládnuť  prijatie života, seba. Odmietaním vytváraš odpor, ktorým tok energie v meridiánoch blokuješ. Teda naučiť sa prijímať situácie tak, aby si ich potom aktívne vedela meniť na také, aké chceš. Dôležité je aj vedieť správne odpúšťať sebe aj iným. Uvedomuješ si, že ak niekomu neodpustíš, že ho vlastne chceš trestať? Vieš si odpustiť hlboko aj sebe? To je asi najťažšie, ale zároveň to je najintenzívnejšie liečenie najmä na emočnej úrovni, lebo v nej máme všetko zatlačené. Cítiš, že už pri počúvaní týchto slov v tebe narastá nejaký odpor alebo nesúhlas? Uvedom si, že to nie si ty, ale nejaký tvoj naučený vzorec ísť do obrany a ochrániť sa tým, že odporuješ, nesúhlasíš, staviaš sa proti názorovo. To ti potom vytvára v energetickom poli bloky. Blokuješ si prúdenie energie, blokuješ si čakry, blokuješ meridiány, bloky v nich pôsobia na fyzickom tele. Máš potom nedostatok vitálnej energie, následne čoho klesá aj imunita a vytvára sa vhodné prostredie na to, aby sa množili patogény, ktorých úlohou je rozkladať telo. Vznikajú zápalové procesy a v nich dochádza k rozkladu buniek. Tak vzniká zápal a prvopočiatok každej choroby.  Úplne každej. To sprevádza stres, nedostatok serotonínu a melatonínu. Nedostatočný spánok potom zvyšuje stresový hormón, kortizón narastá a už sme na ceste dole kopcom, rúti sa celý systém. V tele vzniká informačný chaos, následkom ktorého je rozvrat vnútorného prostredia buď lokálne, alebo celkovo. Ak nastáva celkový rozvrat vnútorného prostredia, prichádza kolaps, smrť.

V poriadku, do sviatočných dní na konci roka, ak ich chcem mať pokojné, mám teda zvládnuť uvoľnenie, prijatie, odpustenie. Čo ešte?

- Pomaly, dievča, pomaly. Netlač na seba. Pomalé kroky s dôverou a vytrvalo. Hneď podotýkam, že toto sa netýka len sviatkov, ale celého nášho bytia. Predstav si ľudskú bytosť ako pyramídu. Ľudská bytosť, pyramída má päť vrcholov, päť inteligencií: racionalitu, emočnú, zmyslovú a spirituálnu inteligenciu, vrchol predstavuje sociálna inteligencia. Týchto päť inteligencií symbolizuje i to, že ľudská bytosť má päť úrovní, o ktorých sme už vo Vitalite hovorili.

Je to fyzická úroveň, v ktorej západná medicína hľadá príčiny chorôb, s inými úrovňami ani nepracuje. Psychológia sa čiastočne už dotýka mentálnej, psychickej oblasti. Je to oblasť, kde premýšľaš, uvedomuješ si samú seba. Rozmýšľaš nejakým spôsobom o sebe, svete, rozhoduješ sa, máš myšlienky a tými myšlienkami sa riadiš. Myšlienky však veľmi často riadia nás, čiže robíme to, čo nám naša myseľ hovorí – mala by si sa ísť najesť. Á, idem sa najesť. Si schopná uvedomiť si, že myslíš a že je v tebe pozorovateľ, ktorý si uvedomuje svoju myseľ. Ďalšou úrovňou je emočná úroveň. Všetci môžeme prežívať nejaké emócie. Môžeme prežívať nízke, čiže nízkofrekvenčné, ako sú zlosť, hnev, agresivita, smútok, žiaľ, ľútosť, trápenie, krivda, vina, žiarlivosť, závisť, strachy... tieto sú základné nízkofrekvenčné, ale negatívnych emócií je celá škála.

V jednom frekvenčnom pásme sú aj vysoké vibrácie. Predstav si na klavíri vysoké a nízke tóny. Nie sú to dobré alebo zlé tóny tak, ako nie sú zlé a dobré emócie napriek tomu, že ich voláme negatívne alebo pozitívne. Neznamená to totiž, že sa najmä negatívnych máme zbaviť, potlačiť alebo inak ich odstrániť. Toto ak robíme, býva jednou zo základných vecí, že ochorieme na fyzickej úrovni. Potláčame naše emócie, ktoré nechceme, o ktorých si myslíme, že sú negatívne a že by sme ich nemali mať. Pekne ich potlačíme. Nemáme ich však kam tlačiť, tak ich tlačíme do tela, teda až do buniek. Negatívna emócia sa v nich zavrie, potom čaká, kedy sa uvoľníme natoľko, aby sa oslobodila. Negatívne emócie pociťuje ako nedostatok energie, príčinou je , že sme si ju zablokovali strachom a nedôverou.

Ak raz zažijeme negatívny pocit, strachom potláčame možnosť aby sa uvoľnila. Tak ju držíme, nechceme pustiť, lebo sa bojíme, že to, čo sme zažil a  bolo bolestivé sa zopakuje. Tak energiu, ktorú by sme mali venovať životu, spotrebujeme na to, aby sme udržali „dekel“ kanála, aby negatívne emócie odtiaľ nevyskakovali. To nemôže dopadnúť inak, ako že jedného dňa zoslabneme až natoľko, že nevládzeme poklop nášho kanála držať, a on vystrelí.  To sú výbuchy, keď zažívame extrémnu zlosť, hnev, ideme až do hystérie, paniky, strachov. Cítime, že zlyhávame.

Negatívne emócie majú svoje dôvody a sú dôležitými barometrami alebo kontrolkami, ktoré nás upozorňujú na to, že niečo sa s nami deje a ak to nezmeníme, bude to mať ďalšie dôsledky. Tie dôsledky prinesú bolesť a utrpenie. Už samotná emócia je bolestivá, lebo je sprevádzaná emočnou bolesťou, za ňou nasleduje fyzická bolesť. Trpíme nedostatkom energie, ktorú sme si zablokovali.

Všetko v hmotnom svete je z energie. Naše telo je rotujúca energia, počítaš, nahrávač, všetky predmety sú rotujúcimi časticami – protóny, neutróny, elektróny, ktoré  rýchlo rotujú a vytvárajú viditeľné spektrum, ktoré my vidíme a vidíme predmety, ktoré sú všetko rotujúcou energiou. Všetko je na istej úrovni v neustálom pohybe. Na energetickej úrovni sa pohybujeme v oblasti, kde hovoríme o toku energie.

Spirituálna úroveň je rovnocennou súčasťou človeka. Psychológia napríklad pracuje s feminnou a maskulínnou teda  ženskou, mužskou zložkou a vnútorným dieťaťom, čiže pracuje s racionalitou, emocionálnou a zmyslovou inteligenciou, čiastočne aj so sociálnou inteligenciou človeka. So spiritualitou samostatne pracujú len náboženstvá. V súčasnosti sú však aj psychologické smery, ktoré zahŕňajú do systému aj spirituálny aspekt. V etikoterapii je spiritualita jej rovnocennou, nedeliteľnou súčasťou pyramídy, ktorá spolu vytvára pevný tvar. Čiže sme spirituálne bytosti. Spiritus je duch. To je to, čo nevidíme, ale čo nás zásadným spôsobom determinuje. My sme z veľkej časti prevažne determinovaní tým, čo na prvý pohľad nevidíme. Čiže v našej mysli na mentálnej úrovni sa prejavuje, manifestuje to, čo je napríklad aj na monitore počítača neviditeľné a čo sa sťahuje z disku alebo z internetu. Pracujeme s troma úrovňami: vedomie, individuálne podvedomie a kolektívne nadvedomie. Predstav si, že nadvedomie je internet, sieť, podvedomie je tvoje individuálne nevedomie, tvoja osobná skúsenosť, na ktorú si už aj zabudla – to je disk. To, čo si uvedomuješ vo svojom mentálnom priestore, to je monitor počítača.

S týmito úrovňami pracujeme v etikoterapii intenzívne a súčasťou toho, o čom nevieme, že nás ovplyvňuje, je práve spirituálna úroveň. Netreba si pod tým predstavovať, či si v nejakej cirkvi alebo či máš nejakú vieru, či praktizuješ nejaké spirituálne techniky. Pod tým je vedomie, že sme súčasťou nejakého väčšieho celku. Ten celok je živý a my sme jeho súčasťou a presahuje nás. Hermetická veda hovorila o tom, čo platí pre malé, platí i pre veľké, čo je v mikrokozme, to je v makrokozme, čiže keď si predstavíme jednu bunku v našom tele a predstavíme si, že bunka je vedomá, tak si vieme predstaviť, že bunka má vedomie, že je bunkou a zároveň si vie uvedomiť, že je súčasťou nejakého orgánu a zároveň ten orgán je súčasťou živého tela. Celé telo presahuje bunku, ale bunka je súčasťou tela.

Tak sme aj my ako bytosť bunkou, ale súčasťou nejakého orgánu – to je naša ľudská komunita, my ako ľudia a my ako ľudia sme živým orgánom živej Matky Zeme alebo celého živého vesmíru. Keď takto pozeráme na veci, to už pozeráme z pohľadu najstaršej filozofie na svete a tou je advaita, ktorá hovorí o tom, že život je celistvý, je prepojený. To, že sme vzájomne oddelení, je len ilúzia každej jednej bunky, ktorá sa považuje za oddelenú od tých ostatných a tvári sa, že s tými ostatnými bunkami takmer nič nemá. To celkom nie je pravda, lebo máme úplne všetko. My sme nielen bytosti sociálne, ale dokonca sme bytosti, ktoré sú symbiotické. To znamená, že bez symbiózy s ostatnými formami života nie sme schopní žiť. Zomierame.

Všetci túžime po pokoji, láske, spojení, porozumení. Čo môžem ja osobne ako žena na tejto ceste do spojenia urobiť?

- Svietiť. Vyžarovať svetlo a teplo. Svietiť mužovi,  rodine. Každý z nás má svojho vnútorného muža a vnútornú ženu, takže aj keď žiješ sama, svieť svojmu vnútornému mužovi. Keď muž potrebuje nájsť svoju silu, to je apel na jeho vnútorného muža. Aby však on mohol ísť a urobiť veci úplne s ľahkosťou, potrebuje mať svetlo vnútornej ženy. Tu je otázka, či vnútorná žena svieti alebo sa opúšťa. Keď sa opustíš, nesvietiš. Mužove kroky sú potom chaotické a vyčerpávajúce. Toto sa deje navonok i vo vnútri teba, podotýkam ešte raz - všetci máme v sebe obe polarity: aj vnútorného muža, aj vnútornú ženu.

Takže keď vidím reálneho muža ako slabého alebo som ja v rozhodovaní, riešeniach neistá, potrebujem dostať do rovnováhy svoje polarity?

- Keď vidíš, že muž je schaosený, nekoná efektívne, vždy hľadaj príčinu na opačnej strane. Tentoraz v žene (Vladkov láskavý úsmev).  Potom si polož otázku, či žena svieti a či je vo svojom strede. Ak si opustila svojho muža, vnútorného muža, opustila si svoj stred, opustila sa, si na dne. Nesvietiš a muž je schaosený. Padá, je slabý. Čo je riešením? Žena, vráť sa do svojho stredu, nekonaj, svieť. Toto je presné: spievaj, tancuj, zažívaj si s deťmi radosť, tvorivosť... Jednoducho - ži radosť. Cez radosť nájdeš svoj stred, budeš svietiť a vtedy tie kroky, ktoré potrebuješ urobiť, urobíš s ľahkosťou. Pre tvojho vnútorného muža nebude nič ťažké rovnako tak, ako ani pre nás mužov nie je nič ťažké, keď nám ženy svietia, keď sú v strede. Ani nepotrebujú hovoriť, čo treba robiť, muži presne vedia, lebo v energii, ktorú vyžarujú to je. Nám mužom naozaj vtedy, vy ženy, nemusíte nič povedať, my to cez vás, od vás vieme. Udržíme si tak sebaúctu, lebo žena nám nepovedala, čo treba robiť, ale ja viem, čo mám robiť. Odkiaľ to viem? No z toho, že žena mi svieti a ja idem. Ak muž nie je napojený na ženské svetlo v sebe, robí zmätky. Je slabý. Čo chytí do ruky, to zle.

Silná káva, keď si uvedomujem, akou žensky silnou ženou môžem byť, keď „len“ svietim a nekonám, ostávam v pokoji a vo svojom strede. Podľa tvojich slov teda odo mňa závisí pokoj a pohoda nielen v mojom vnútri, ale i v partnerskom vzťahu?

- Tvoja sila svietenia je v spojení. Jedno bez druhého neexistuje. Darmo si ja alebo ty budeme dokazovať, že sa nepotrebujeme. Sama nedokážeš nič. Bez druhého pólu neexistuješ. Teraz rozprávam o vnútornej žene muža. 

Potrebuješ totiž rozoznávať svet vo fraktáloch, vo vonkajších a vnútorných fraktáloch. Keď rozmýšľaš o vonkajšom fraktále, že ty si muž a tvoja žena je žena, je to veľmi, veľmi ťažké. Stotožňuješ sa len s jednou stranou. Ty si však oboje. Stále si oboje. Aj keď som muž, som oboje, aj keď si žena, si oboje. Nemôžeš mať telo, keď nemáš obe polarity. Mužskú i ženskú. Máš obe hemisféry, oba póly energie, si oboje.

Dôvod, prečo muž je slabý, prečo padá na kolená a nevie denný plán úloh splniť, je ten, že žena nie je v zdroji, opustila sa alebo sa pomýlila v tom, že na vonkajšom fraktále muž odišiel a ty musíš byť za muža. Keď si však za muža, opustila si svoju vnútornú ženu. Stále si žena, ale si v mužskej roli. To znamená – svoju vnútornú ženu si opustila. Žena sa opustila a transformovala sa na muža. Vedomie si myslí, že teraz si muž. Nie si!

Nie je jednoduché rozpoznať to v sebe, že stále som jedno, ale úplne iné som tu, a úplne iné tu.  Nemám vo svojom strede ženu, lebo nemá radosť. Ak však je žena vo svojom strede, je tam radosť a sila ženy. Sila ženy je v radosti, v tanci, v chuti spievať, tvoriť... Je to také jednoduché. Čo potrebuješ? Uvedomiť si to ženské v sebe a zostať v strede nehybne. Konanie je totiž mužská kvalita. Keď rozmýšľaš, čo budeš robiť a trápiš sa, je to preto, lebo tvoj vnútorný muž chce prísť na to, čo má robiť bez toho, aby bol v spojení. Presne je to také isté, ako keby tvoj počítač rozmýšľal, čo má robiť bez toho, aby bol pripojený na sieť. Na disku informácie nemá, keď sa pripojí na net, bude vedieť.

Muž vie, čo má robiť, keď je v zdroji. Pre muža je zdroj v žene. Ak nie je napojený, nevie. Je stratený. Monitor zhasnutý, vypnutý. Bodka. Keď robím s mužmi, presne vidím, ktorý muž je v zdroji a ktorý je mimo, lebo nevie. Môžeš mu ty z vonka hovoriť toto rob, toto rob. On to aj bude robiť, ale jedno horšie ako druhé. Nepochopí, čo má robiť.

Mužova sila, taká sila, že ide do akcie, že koná, je koncentrovaná ženská energia zatočená do lúča. Preto je aj tornádo silné vo svojej nohe. Zdroj je žena, ak si muž a  nevieš si to vo vnútri seba predstaviť, tak  hovorím, že je to Boh pre teba. Celistvosť. To je tá ženská bohyňa a z nej ide tvoja sila. Keď máš dôveru v Boha, máš zdroj. Môžeš z neho energiu čerpať. Vtedy ti je ľahko konať. Urobíš všetko, čo treba, ale keď nemáš ani Boha, ani ženu, si stratený.

Keď si žena a ty si sa v živote stala mužom, konáš ako muž, ale nemáš ani spirituálne Boha, tak nemáš zdroj. Nemôžeš hriať. Naspäť do zdroja. Vráť sa do radosti a svieť, tak rastieme spolu.

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS