"Ak chcete vedieť, aké ste mali včera myšlienky, všimnite si, ako sa dnes cíti vaše telo."

Indické príslovie

Hľadanie duchovných príčin chorôb je súčasťou každej celostnej terapie, ktorá chápe človeka ako multidimenzionálnu bytosť. Etikoterapia vidí príčinu chorôb v chorých vzťahoch k sebe,  druhým i celku, ktorého sme súčasťou, a ktorý nás presahuje. Ubližujeme si teda narušenými vzťahmi. Narušené vzťahy poukazujú na neporiadok v našej duši, na vnútorné konflikty, ktoré sa potom vo vzťahoch zrkadlia.

 

Etikoterapia je nástrojom sebapoznávania s cieľom uvoľniť bariéru, ktorá človeku bráni žiť zmysluplný šťastný život.

 

Tou bariérou, zátkou v toku energie, je narušený vzťah na niektorej úrovni. To spôsobuje blokáciu energie, ktorá sa na fyzickej úrovni prejavuje ako ochorenie orgánu.

Ak človek dôveruje svojim vnútorným zdrojom,ak je vnímavý k svojej intuícii, potom vnútorné zdroje podporujú jeho sebavedomie, sebadôveru a sebaúctu. Ich rast mu otvára nové možnosti. Zvyšuje si tým osobnú slobodu a intenzitu prežívaného šťastia a radosti. Je pozorovateľom i pozorovaným, terapeutom i klientom v jednej osobe. Nevytvára závislosť na vonkajších faktoroch. Významne zvyšuje mieru osobnej slobody, čo je jeden zo základných predpokladov pre pocit šťastia. Človek môže byť sám sebou.


Je teda transformačnou metódou, ktorá zmení nefunkčné stratégie za také, ktoré podporujú vnútorné ciele života, stratégie, ktoré hovoria životu ANO!

 

Ako etikoterapeut pracujem metódou intuitívneho koučingu, ktorá je v našich podmienkach ojedinelou. Vedený intuíciou, dodržiavajúc zásady koučovacieho rozhovoru, sa klient postupne otvára, vytvára sa bezpečné prostredie, ktoré umožní, aby sa zablokovaná energia uvoľnila a klient už počas prvého stretnutia môže významne zmeniť svoje toxické postoje.

 

Akoby z neho spadla ťažoba, narovná sa, má pocit, že je ľahší. Je to často spôsobené len tým, že sa stretol s niekým, kto je k nemu priatelský, kto je tu preňho. Mnohí od detstva nezažili nikoho, kto by ich mal skutočne rád. Je to tak v každej rozprávke, najväčším liekom je láska.

 

Etikoterapeutický koučing lieči tým, že koučovaný sa v dôsledku prevzatia zodpovednosti za vlastný život lieči sám. V procese sebaliečenia porozumie príčinám ochorenia, koriguje svoje postoje, uvoľňuje prúdenie energie a naštartuje sebaliečiaci proces.

Naše choroby sú odrazom našich myšlienok a pocitov. Pozrime sa teraz bližšie na niektoré negatívne emócie, ktoré – najmä ak ich pestujeme dlhodobo – môžu viesť k zdravotným ťažkostiam a rôznym chorobám. Niektoré negatívne formy vedomia v skutočnosti môžu vychádzať z pozitívnych zámerov. Ide o to, aby sme si tento skutočný, pozitívny zámer uvedomili a našli vhodnejšie spôsoby, ako ho dosiahnuť a neškodiť pritom sebe ani druhým.

Čo je príčinou rozvrátených vzťahov?

Pýcha je jednou z najtoxickejších emócií, ktorá rozvracia naše vzťahy. Má otvorené, viditeľné, ale aj veľmi dobre maskované, skryté prejavy. Veľmi často v nej uviaznu aj duchovne hľadajúci.
Kresťanstvo ju považuje za jeden zo smrteľných hriechov. Má skutočne smrteľné dôsledky. Práve pýcha, pocit vlastnej dôležitosti, je príčinou trápenia a chorôb, často nevyliečiteľných, a aj smrti. Práve ona je prameňom všetkých zhubných myšlienok a emócií.

Povýšený človek neprijíma zraňujúce situácie.

Keď sa človek vyvyšuje, začína odsudzovať, opovrhovať, nenávidieť, rozčuľovať sa, mať nároky. Pocit vlastnej prevahy nad ostatnými rodí povýšenosť a želanie ponížiť druhých – slovom, myšlienkou, skutkom. Pocit vlastnej dôležitosti rodí ohromnú podvedomú agresivitu, ktorá sa potom obracia proti samotnému pôvodcovi. Tento pocit znamená snahu postaviť seba, svoj rozum, svoju múdrosť nad Vesmír, Boha, nad čokoľvek v tomto svete. Veľmi často pýchu vidíme u ľudí verejne činných, ktorí nadraďujú svoju predstavu o svete nad všetko. Agresivitu je v ich vystupovaní ľahké rozpoznať.


Duša človeka vedie takým spôsobom, aby v povolaní, ktoré vykonáva a vo vzťahoch, ktoré má rozpoznal, čo ho brzdí v raste. Človek, aby si pozdvihol sebavedomie, ak ho má nízke, sa porovnáva s inými ľuďmi, hľadá svoju hodnotu, môže však pri tom uviaznuť v nástrahách pýchy.


Povýšený človek za žiadnu cenu nemôže a nechce prijať zraňujúce situácie, teda tie, ktoré sa nezhodujú s jeho očakávaním. Má svoje chápanie okolitého sveta a myslí si, že práve to je najsprávnejšie a najlepšie. Snaží sa podmaniť si okolitý svet, často pomocou násilia. Preto akýkoľvek rozpor s jeho predstavami o tom, aký má byť okolitý svet, vyvoláva v jeho duši búrku agresívnych emócií: zlosť, urážku, nenávisť, pohŕdanie, závisť, ľútosť – to všetko zasa vedie k rôznym chorobám a smrti.


Arogancia je dôsledkom pýchy.

 

Pýcha je pocit vnútornej prevahy nad ostatnými alebo naopak, poníženie seba. Je to v prvom rade výsledok nepochopenia svojho pravého miesta v živote, neujasnenie si cieľa a zmyslu života. Vyzerá to tak, že sa všetka energia vynakladá na dokazovanie svojej pravdy, na boj s okolitým svetom.


Predstavme si, že bunka začína bojovať s celým organizmom a brániť svoje záujmy, neprihliadajúc k záujmom celého organizmu. Potrebuje organizmus takúto bunku? Môže bunka určovať svoje podmienky organizmu, ak má zostať zdravý? Nie. Organizmus sa bude snažiť zbaviť sa jej, inak sa táto bunka premení v rakovinovú a zničí celý organizmus.


Na druhej strane práve tento proces nás môže upozorniť ako spojenec, že treba hľadať jeho príčinu. Každá bunka je pritom jedinečná, pretože plní svoju špecifickú funkciu pre blaho celého organizmu. A pokiaľ bunka dobre zvláda svoje povinnosti, dostáva od organizmu všetko, čo potrebuje.


Príčinou rakoviny, ktorú vo výskume stále prehliadame, je vnútorná agresivita. Má ohromnú sebadeštrukčnú silu. Pod vplyvom trvalo pôsobiacej agresivity dochádza k zmenám na energetickej úrovni, čo môžeme pozorovať, napríklad pri analýze aury Kirilianovou fotografiou. Následne sa zmeny prejavia na emočnej úrovni a napokon na úrovni fyzického tela.

Toxické emócie ako hnev, nenávisť, nespokojnosť, výčitky, závisť, pohŕdanie deštrukčne zničia telo. Sú dôsledkom pýchy.

Strach má korene v nedôvere a tá v pýche.


Pokiaľ je človek pyšný, buď sa povyšuje, alebo sa ponižuje a myslí si, že je niečím menej, tým sa od jednoty v jednom či druhom prípade oddeľuje. V dôsledku takéhoto oddelenia stráca prístup k zdrojom, obmedzuje si zdroje všetkého. Rastie v ňom strach, že stratí aj to málo, čo má. Dostáva sa do situácie, v ktorej trpí nedostatkom takmer všetkého. Lásky, energie, zdravia, hojnosti.


Stále menej sa rozpamätáva, kým v skutočnosti je. Pravda o nás je taká, že sme navzájom prepojení a Jedno. Mravce v mravenisku to vedia, človek to zabudol v dôsledku stáleho oddeľovania sa, egoizmu. V skutočnosti sme oddelení nikdy neboli a ani byť nemôžeme, rovnako ako nemôže žiadna bunka v našom tele zmysluplne existovať od zvyšku tela.


Ako pýchu rozpoznať?


Existuje viacero spôsobov, ako v sebe pýchu rozpoznať. Ak je človek chorý, nespokojný, agresívny, ak vidí pýchu na iných a podráždi ho. Ak s ťažkosťami získava hlboký vhľad a porozumenie situácií, môže to indikovať prítomnosť pýchy.

Ak človek často používa slovo ja - ja viem, ja som to hovoril, ja by som to tak neurobil a podobne. Ak má človek úmysel meniť v dôsledku nespokojnosti so svetom najmä iných ľudí, je s ľuďmi nespokojný, kritizuje ich. Ak prejavuje neúctu k iným a trpí nedostatkom sebaúcty, tiež to býva prejavom prítomnosti pýchy.
Pýcha je stav oddelenosti. Je to stav, keď sa Jedinec vníma iba ako individuálna bytosť úplne oddelená od ostatných bytostí. Je to teda pohľad výlučne z úrovne tela. Pre rozpustenie pýchy a jej dôsledkov je potrebné rozpamätať sa, kým človek v skutočnosti je. Akého celku je súčasťou a aké je jeho miesto ako individuálnej bytosti v tomto celku.


Návrat do celistvosti.


Pre proces rozpamätania sa je dôležité prečistiť sa od negatívnych emócií, ktoré sú blokátormi energie. Energie, ktorá vyživuje a udržiava zdravé telo a zároveň je nositeľkou informácií, ktoré k nám plynú z ostatných časti celku, ktorého sme súčasťou. Preto, napríklad joga neodporúča jesť tzv. tamastické potraviny, ktoré podporujú otupenosť, lenivosť (sú to, napríklad mäso, staré potraviny, káva, huby).

Hopiovia z tých istých dôvodov odporúčajú jesť najmä obilniny, ryžu, zrná, v ktorých je komplexná informácia napomáhajúca čisteniu na fyzickej úrovni. Existuje viacero techník, ako podporiť proces porozumenia toho, čo všetko pýcha je. Etikoterapia je účinným nástrojom na jej objavenie v sebe.
Naštartovať tento proces môžeme tým, že prejavíme zámer prečistiť sa od pýchy, opätovne sa napojiť na energiu, ktorou sme. Veľmi účinná je i pokorná a precítená modlitba.

 

Stále je potrebné myslieť na to, že sme viac, ako si myslíme, že v danom okamžiku sme. Uvedomiť si, že stále rastieme, rozpamätávame sa na to, kým sme, kým sme boli a vždy budeme. Že zmyslom našej existencie nie je mať, ale byť šťastným. Človek prejde mnoho ciest, kým šťastie, ktoré hľadal vo svete, nájde v sebe. Telo, duch a duša sa spoja v jedno. Vtedy je človek spasený a vyliečený z pýchy – oddelenosti, stáva sa celistvým, úplným, a preto šťastným.

„Berieš sám seba veľmi vážne," povedal don Juan pomaly. „Si priveľmi dôležitý pre svoju vlastnú myseľ. A to sa musí zmeniť! Si sám pre seba tak veľmi dôležitý, až sa ti zdá, že máš právo byť zo všetkého otrávený. Si sám pre seba taký dôležitý, že si môžeš dovoliť opustiť všetko, čo sa nedeje podľa tvojich predstáv. Možno si myslíš, že je to prejav silného charakteru. Taká hlúposť! Si len slabý a ešte aj namyslený!"

Pokúsil som sa niečo namietnuť, ale s donom Juanom to ani nehlo. Poukázal na to, že som v živote nikdy nič nedotiahol do konca, a práve kvôli tomu pocitu neprimeranej dôležitosti, ktorú sám sebe prikladám. Istota, s akou to tvrdil, mi vyrazila dych. To, čo hovoril, bola samozrejme pravda, lenže to vo mne vyvolávalo zlosť a pocit ohrozenia.
„Vlastná dôležitosť je vec, ktorej sa musíš zbaviť." povedal don Juan dramaticky.


 

Ak vám ako prvá po otázke, čo chcete, napadne myšlienka - „NECHCEM byť chorý, nechcem byť chudobný...“ všimnite si, na čo sa sústredíte? Práve na to, čo si neprajete!


Zmeňte to hneď teraz.

Vladimír Červenák