Pohŕdanie

Pohŕdanie je najsubtílnejšia forma pomsty.

(Baltasar Gracián)

 

Pohŕdanie je opovržlivý vzťah ku komukoľvek alebo čomukoľvek. Je vyjadrením odporu, nesúhlasu. Často týmto neduhom, zlozvykom trpia ľudia, ktorí sa usilujú o „správny" morálny spôsob života. V momente, keď nadobudnú pocit, že už sa o kus cesty smerom k morálnejšiemu spôsobu života pohli, začnú sa porovnávať s inými ľuďmi, aby si udržali sebaúctu. V ich zornom alebo kvantovom poli sa ocitnú ľudia, na ktorých akoby bolo napísané, že konajú nemorálne. Oni tú nemorálnosť na nich už vidia, lebo ju rozpoznali v sebe.

Práve snaha udržať si sebaúctu a oceniť sa za úsilie o zmenu človeka chytí do pasce tým, že inými začne pohŕdať. Je to istá forma prenosu trestu za svoje chyby a omyly na iných. V iných vidíme to, čo sme rozpoznali v sebe. Či už za ne pohŕdame sebou alebo inými, pohŕdanie sa stáva pomstou či trestom za tieto omyly. 

 

 

 

 Za pohŕdaním je pozitívny zámer meniť svoj svet k lepšiemu.

 

Tak ako za každou negatívnou emóciou aj za pohŕdaním je hlboko ukrytý pozitívny zámer. Podobne ako aj za kritikou a odsudzovaním. Je to želanie zmeniť okolitý svet a iných ľudí v súlade s predstavou toho, kto pohŕda. Želanie zbaviť sa nedobrých ľudí, mať krajší, lepší svet.

Pohŕdanie sa často spája s odsudzovaním, súdením. Kde je súd, tam je sudca aj obvinený. Potom aj odsúdený a potrestaný.
Stará múdrosť nám odkazuje: „Nesúď, ak nechceš byť súdený.“ Inak povedané: „Pohŕdaj, ak chceš, aby aj tebou bolo pohŕdané.“

V dôsledku zákona rezonancie, podobné priťahuje podobné, ak sa vo vašom podvedomí usídlili pohŕdanie a odsudzovanie, budete si priťahovať do života nečestných a nízkych ľudí, práve takých, akými pohŕdate. Zamerajte sa na rozpoznanie pohŕdania v jemných úrovniach, rozpoznajte ho tak skoro ako dokážete.  Výsledkom pohŕdania je vždy bolesť. Stojí to za to.

 

Pohŕdanie je hlbokým nesúhlasom s existenciou inej bytosti.

 

Pohŕdanie je krajne nebezpečnou emóciou. Keď niekým pohŕdame, chceme, aby navždy zmizol z nášho života. Je to extrémna podoba neprítomnosti lásky. Jej pravý opak. Nie sme schopní prijať človeka takého, aký je, želáme si jeho úplnú zmenu, premenu. Je to forma nevedomej čiernej mágie, keď pohŕdaním prejavujeme vôľu na zmenu (premenu) niekoho iného v súlade s našou vôľou. Neprijímame ho takého, aký je. Teda nie sme schopný bezpodmienečnej lásky k blížnemu, ktorý je súčasťou toho istého kvantovo-inteligentného poľa ako my. Pohŕdaný je odrazom našich pocitov a myšlienok. Keď niekým pohŕdame, ničíme samých seba. Za pohŕdaním je nevedomosť o vzájomnom prepojení, je to vedomie oddelenosti, povyšovania sa, pokladanie iných za nehodných a seba za lepších, teda dôsledok pýchy.

 

Kým a čím možno pohŕdať?

 

Pohŕdať je možné kýmkoľvek a za čokoľvek.

Rozumný môže opovrhovať hlúpym.
Puritán - promiskuitným.
Bohatý - chudobným.
Pekný - škaredým.
Čistý - špinavým.
Zdravý - chorým.
Pochopiteľne aj naopak.

 

Sme vzájomne prepojeným celkom.

 

Sme súčasťou jedného celku, inteligentného kvantového poľa, ktorým všetci spolu sme. Každý človek je dokonalou súčasťou tohto dokonalého celku. Líšime sa iba úrovňou sebapoznania. Nevedomosť, strach a negatívne myslenie a emócie nám bránia v dokonalom využívaní celého nášho potenciálu. Ak je nám niečo dané, majú to aj ostatní, len k tomu vzhľadom na svoju úroveň sebapoznania nemajú zatiaľ prístup.

 

Pohŕdanie začína nevinne, obranou a útokom

 

K toxickému, zdravie poškodzujúcemu pohŕdaniu vedie cesta, ktorá začína nevinne a rozpoznáte ju podľa týchto míľnikov: Pozorujte, že sa často bránite, obhajujete. Názory iných vo vás vyvolávajú nepríjemný pocit v oblasti žalúdka, nervozitu až hnev.
Ak ste ich v sebe našli, je pravdepodobné, že máte sklon obhajovať sa, brániť sa, cítiť sa napadnutí, môžete ľahko prechádzať do stratégie obrana a vzápätí do protiútoku.

Všetci si takéto situácie vieme predstaviť, denne ich zažívame. Kedykoľvek počujete sami seba, že hovoríte: "Áno, ale...," tak už ste v obrane. V dôsledku komunikácie v štýle obrana - útok sa ľudia cítia unavení, doslova vyčerpaní. Ak takáto komunikácia trvá dlhšie, vedie k vzájomnému ignorovaniu.

Poznáte tie situácie, keď stretnete človeka, s ktorým máte takúto skúsenosť. Čo vtedy urobíte?
Ak ste si odpovedali, že sa rýchlo otočíte, uniknete alebo sa stretnutiu pohľadov vyhnete, ste vo fáze ignorácie. Odstrihávaním s aod  ľudí sa nič nezmení, len  sa zvýši pocit samoty, opustenosti, nepochopenia.

 

Rovnako je touto fázou, tzv. „tichá domácnosť", keď spolu partneri nehovoria, ale trucujú.

 

Po tejto fáze, ak proces nezastavíte, príde fáza pohŕdania. Úplné odmietnutie človeka, ktorým pohŕdate. V podstate pre vás prestal existovať. Je to vražda na mentálnej úrovni.

Spúšťa sa silný sebadeštrukčný proces. Človek na hlbinnej úrovni pohŕda časťou svojej osobnosti, subosobnosťou. V tejto svojej časti sa cíti veľmi odmietaný či nepochopený.
To spustí sériu psycho-somatických reakcií a človek potom často ochorie.
Dôsledkom sú veľmi vážne a ťažké diagnózy. Ochorenia pečene, tráviaceho traktu, žalúdka a predovšetkým onkologické ochorenia.

 

Ako si vytvoriť prístup k potenciálu šťastia, radosti, spokojnosti.

 

Ak prestanete ľudí deliť na dobrých a zlých, hodnotiť ich myslenie a konanie, súdiť, posudzovať a známkovať ich správanie, ale namiesto toho v každom budete vidieť dokonalú bytosť, ktorá stratila sebavedomie, trpý nevedomosťou, točí sa v  bludných programoch, zabráni vám to pohŕdať inými aj sebou. Zbaviť sa zvyku kritizovať, odsudzovať a pohŕdať je veľmi jednoduché, ak za to prevezmeme zodpovednosť.  Porozumenie, že vesmír je harmonický a spravodlivý a každéému sa deje  to čo si sám vytvára nám môže pomôcť dostať sa z kolesa pohŕdania. Každému sa dostáva podľa jeho presvedčenia. Nesnažte sa zmeniť vesmír. Ten zmeniť nemôžeme, ani svet okolo nás. Zmeniť môžeme seba. Tak ako sa budeme meniť, bude sa meniť aj náš svet.

Meňte svoj vlastný svet a seba. Preberte za seba zodpovednosť.
Stanete sa umelcom a zároveň vlastným umeleckým dielom.

 

Etikoterapia, cesta rozpoznania pravdy o sebe samom.

 

Nie je až také ťažké objaviť príčinu našich problémov, uvedomiť si nesprávne postoje, uvedomiť si, čo nás trápi, hnevá, pochopiť, čo vedie a čo nevie k šťastiu. Náročné je nájsť vôľu pre vlastnú transformáciu, vlastnú premenu na novú lepšiu bytosť.
Prekonať démona duchovnej lenivosti. Práve toto robí z etikoterapie kráľovnú medicíny.

Etikoterapia je jednou z najúčinnejších ciest práve preto, lebo ide ku koreňom našej podstaty. Práve preto však aj patrí medzi najnáročnejšie cesty a je určená predovšetkým ľuďom s vytrvalosťou, potrebnou dávkou sebadôvery, sebavedomia a sebaúcty. Všetky tieto kvality môže človek vedomým rozhodnutím rozvíjať. Byť otvorený zmenám a učiť sa schopnosti adaptovať sa na meniace sa podmienky dáva výborné základy pre vlastnú transformáciu.

 

Ako sa dostať z kolotoča pohŕdania?

 

Ak úprimne túžite zbaviť sa pohŕdania, prepólujte na iné myšlienky. Začnite s drobnosťami. Uvedomte si, akým darom je život, ktorý máte. Uvedomte si, čoho všetkého sa vám denne dostáva. Všetko podstatné, čo potrebujete, máte a čo nemáte, to si môžete sami dať. K pohŕdaniu vedie túžba po sebaúcte. Túžba rozšíriť si sebavedomie. Keď máte vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu, porovnávate sa s inými. Nevedome vyhľadávate ľudí, ktorí majú také vlastnosti, ktoré nemáte radi u seba. Pohŕdate nimi, ale v skutočnosti sebou. Pohŕdanie, odpor, bolesť sú odpoveďou na sebaodmietanie. Preberte zodpovednosť za sebanenávisť a sebaodmietanie a prijmite sa  ako bytosť, taká aká práve ste.

 

Všetko, po čom túžime, je pozornosť a láska, sme jej zdrojom aj prijímateľom.

 

Ak vám chýba pozornosť, venujte si pozornosť. Chýba vám úcta, majte v úcte seba aj iných. Chýba vám láska, naplňte si srdce a celú bytosť láskou. Prijmite sa takí, akí ste. Milujte v sebe celý svet, celý Vesmír, milujte v sebe všetkých, ktorých milujete, milujte ich v sebe a cez seba.

Ak milujeme a sme láskyplný, máme všetko. Všetko, čo potrebujeme, je s láskou bezpodmienečne dávať a s láskou bezpodmienečne prijímať. Keď milujeme, hovoríme životu a svetu áno. Povedať áno životu je opakom pohŕdania.

Ak prijímame a dávame, sme v súlade so svetom, sme šťastným dieťaťom, máme radosť, cítime pokoj v duši, lásku v srdci, sme šťastní, spokojní.

 

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Rastieme spolu.

 

Mgr. Vladimír Červenák