Nedôvera otvára bránu strachu

Nedôvera osekáva strom lásky.

(Ruské príslovie)

Aby sme dobre porozumeli tomu, akým psychickým stavom je nedôvera, upresníme na úvod, čo je jej opakom, teda čo je dôvera?

 

Dôvera je oprávnená viera, teda taká, ktorá ma dôvodné opodstatnenie, teda viera s dôvodom pre vieru je dôverou. Tým dôvodom je poznanie. Teda nie slepá viera, ale viera podložená skúsenosťou, poznaním, pochopením, je dôverou. Už táto jednoduchá definícia ukazuje, čím je nedôvera, je stavom bez skúseností, poznatkov, bez pochopenia, bez hlbokého poznania. 

 

 

 

Aká je príčina a dôsledky nedôvery?

 

Ak človek nemá dostatok informácií, dostatok skúseností, zručností, schopností a chýbajú mu aj správne morálno-vôľové postoje, potom sa ocitá v stave nedôvery.

 

Tento stav prináša svoje ovocie v podobe strachu, obáv, žiarlivosti, závisti, ignorácie, ktoré následne zvyšujú hladinu vnútornej agresivity. Agresivita vzniká v dôsledku strachu a je opakom lásky, opakom stavu pokoja duše. Preto dôsledkom agresivity je hlboká bolesť na všetkých úrovniach, telesnej, psychickej, duševnej. Agresivita je príčinou nešťastia, tragédií, utrpenia i chorôb. Na tomto jednoduchom reťazci vidíme, k čomu vedie nedôvera, teda nedostatok poznania, porozumenia.

 

Pýcha je príčinou nedôvery

 

Veľa ľudí si neuvedomuje tento reťazec a svoju nedôveru prehlbujú, živia nenávisťou, hnevom, žiarlivosťou, závisťou, strachom. Doslova ju kŕmia a ona v nich rastie. Je to uplatnenie zákona rezonancie. Na čo sa sústredíme, to priťahujeme a to sa v nás rozmnožuje. Preto takýto ľudia nedôverujú svetu a ani sebe.

 

Vidíme to všade okolo seba. Takto dobre živená nedôvera sa prejavuje v bežnom živote tým, že si nedôverujeme navzájom, brat neverí bratovi. Takýto človek neverí politikom, ani svojmu lekárovi. No najmä neverí sám sebe. Príčina hlbokej nedôvery, teda príčina vnútornej stratenosti, nevedomosti je v neschopnosti nájsť zdroj poznania v sebe. Bráni nám v tom stav oddelenosti - pýcha.

 

Schopnosť človeka rozlišovať správne a nesprávne, vzhľadom na cieľ, ktorý spája všetko živé na Zemi - byť vnútorne blaženým, teda prežívať vnútorné tiché existencionálne šťastie, má príčinu v tom, že sa súčasný človek vníma ako oddelený od ostatného života.

 

Vníma sa akoby mimo života, a preto je duchovne mŕtvy. 

A teda mimo zdroja, ktorý zdravý život podporuje.

 

Úroveň jeho mravnej alebo spirituálne inteligencie dosahuje minimálne hodnoty. Tento stav nazývame pýchou.

Tu sme pri koreňovej príčine nedôvery. Stav oddelenosti, stav keď sa ľudská bytosť povyšuje nad iné formy života, či človek nad človeka, priviedol ľudskú bytosť do slepej uličky bez svetla, bez poznania, do stavu nedôvery vo svoje vlastné schopnosti a možnosti.

 

Ako sa nedôvera prejavuje?

 

Veľmi často si nedôveru ani neuvedomujeme alebo ju ignorujeme. Je to preto, lebo nechápeme, ako vážne dôsledky má na naše vzťahy k iným i k sebe samému. Ak nedôverujeme my niekomu inému, bráni nám rozpoznať svoju nedôveru voči iným naša pýcha. Ak je nám nedôverované, upozorňuje nás na to veľmi nepríjemný pocit v oblasti solar plexu, 3. čakry.

 

Aký máte pocit, keď vám niekto nedôveruje?

 

Je to veľmi nepríjemný bolestivý pocit, spojený so znížením sebaúcty.
Menej bolestivé je, ak niekto priamo povie, že nám neverí, ako keď svoju nedôveru vedome alebo nevedome maskuje.


Cítime totiž rozpor v slovách a tým, čo je za nimi.
Identifikovať nedôveru je dôležitá zručnosť, osvojením ktorej sa nám výrazne zlepší kvalita života.

 

Má aj veľmi dobre maskovanú podobu. Prejavom nedôvery je aj keď niekomu hovoríme alebo nám niekto hovorí, čo má alebo máme robiť. „Vezmi si žlté tričko! Vynes smeti! Daj, ja ťa učešem. Zamkni dvere. "

 

Precíťte, ako sa pri takýchto výrokoch smerovaných na vás cítite?

 

Pri všetkých týchto výrokoch a im podobných vyjadreniach sa cítime nepríjemne a vôbec nezáleží na tom, kto ich hovorí, ani na tom, ako čistý a dobre mienený úmysel je za nimi.
 

Kedykoľvek nám niekto hovorí, čo máme, alebo sme mali robiť, cítime sa nepríjemne. Cítime, často na nevedomej úrovni, že nám nedôveruje, nedôveruje tomu, že dokážeme sami zvládnuť situáciu, prejavuje nedôveru našim poznatkom, schopnostiam, zručnostiam či postojom.

 

Keďže takto vedená komunikácia prináša bolesť na duši, je toxická, ubližujeme ňou a zhoršujeme si ňou vzťahy. Ak niekomu trvalo prejavujeme nedôveru, začne nás ignorovať, pohŕdať nami alebo nás až nenávidieť. Všetky tieto emócie sú vysoko toxické a prinášajú vážne zdravotné ťažkosti. Rozpoznávate sa v tejto situácii?

 

Máte vo svojom okolí človeka alebo ľudí, ktorí vám prejavujú nedôveru? Sú odborníkmi na váš život, oni najlepšie vedia, čo, kedy a ako máte alebo ste mali robiť? Často sú to naši najbližší.

Ak sa vám to takto deje, je potrebné porozumieť tomu, že sa nachádzate uprostred toxického komunikačného vzorca.

 

Kde sú jeho príčiny?

 

Predovšetkým hľadajte v sebe, najmä vo vysokom potenciáli zvýšiť si sebadôveru. Naučte sa rozlišovať, komu a čo veriť a komu a čo neveriť, ale radšej si  o v e r i ť!

 

Vaša nízka sebadôvera, respektíve váš vysoký potenciál sebadôveru si zvýšiť, priťahuje ľudí, ktorí vám nedôveru prejavujú. Podobné priťahuje podobné. Je to zákon rezonancie.

 

Opustite teda toxický vzorec obrany a protiútoku, prijmite týchto ľudí ako svojich učiteľov, vďaka ktorým rozpoznáte, ako veľký je váš potenciál zvýšiť si sebadôveru. Buďte im vďační za to, že vám prišli ako učitelia do cesty. To vám umožní s pokojom nahliadnuť do zrkadla vlastnej duše a rozpoznať skryté tajomstvá o vás.

 

Nízka sebadôvera je veľmi často sprevádzaná jej rodnými sestrami, nízkou sebaúctou a nízkym sebavedomým, teda i tieto sú vo vysokom potenciáli zvýšiť ich.
Práca na vlastnej premene, transformácii vám prinesie viac sebaúcty, sebadôvery i sebavedomia.

 

Transformácia

 

Ak už vieme, aké neblahé sú dôsledky nedôvery a vieme aj, ako ju rozpoznať, čaká nás po identifikačnej fáze, fáza transformačná. Cieľom je nahradiť toxické stratégie a vzorce, zdravie podporujúcimi vzorcami a stratégiami.

 

Toto býva najnáročnejšia etapa radikálnej zmeny, ktorá prinesie uzdravenie. Práve preto je etikoterapia jednou z najnáročnejších ciest, ale keďže ide až ku koreňom príčin, je i jednou z najúčinnejších ciest.

 

Etikoterapia vidí príčinu všetkých ochorení práve v narušených vzťahoch v dôsledku takýchto negatívnych stavov, myšlienok a emócií.

Ak si chceme udržať dobré zdravie, je potrebné hľadať príčiny a uskutočniť také zmeny postojov, ktoré nepovedú k toxickým vzorcom správania, ale, naopak, k vzorcom, ktoré prinášajú harmonické, láskyplné vzťahy a podporujú naše zdravie.

 

Existuje veľa možností, ako si sebadôveru zvýšiť. Jednou z ciest je zvyšovať sebaúctu. Sebaúcta sa najlepšie zvyšuje, ak si uvedomíme, že úplne všetko, živé, či z nášho pohľadu neživé, si zaslúži úctu a my nie sme výnimkou.

 

Sebaúcta - cesta k sebadôvere

 

Sebaúcta je zručnosť, schopnosť, ktorú môžete získať, osvojiť si, vedomým tréningom. Často odporúčam žiakom školy etikoterapie toto cvičenie sebaúcty, úlohou je hľadať vždy nové a nové spôsoby, ako prejaviť úctu niekomu v našej blízkosti, ľuďom, zvieratám i veciam. Výborným objektom na prejavenie úcty je, napríklad posteľ, na ktorej spávame. Stačí si uvedomiť, že na nej trávime asi tretinu života, ako dôležitým miestom pre náš pokojný spánok je. Prejavte jej úctu vždy novým a novým spôsobom, odvďačí sa vám nielen pokojným spánkom, ale aj hlbokou sebaúctou, ktorú v sebe objavíte.

 

Tak sa postupne naučíte, ako si zvýšiť sebadôveru, ako nájdete svoje vnútorné skryté sily, zdroje, z ktorých môžete čerpať.

 

Toto všetko vám prinesie poznanie, nakoľko, komu a čomu vo vás môžete dôverovať, vaša sebadôvera porastie. Porastie i kreativita a s ňou opäť sebadôvera.

 

A ste v novom vzorci. Vo vzorci, ktorého výsledkom je pocit radosti a šťastia. Vo vonkajšom svete sa to prejaví tým, že ľudia vo vašom okolí vás budú milovať a rešpektovať čoraz viac, čoraz viac vám budú prejavovať úctu a čoraz viac ich dôvery pocítite. 

 

Vladimír Červenák