Šťastné a spokojné dieťa je snom mnohých rodičov, a preto sa snažia urobiť maximum pre to, aby to tak aj bolo z ich pohľadu. Zabezpečia mu čo najkreatívnejšie hračky, kvalitnú stravu, čítanie rozprávok, prechádzky v prírode, exotické dovolenky... Neskôr vyberajú pre dieťa tú najlepšiu školu, krúžky, kurzy, tábory... Dnes je možností naozaj veľa a ponuka prevyšuje dopyt.
Na prvý pohľad môžeme nadobudnúť dojem, že ak dieťa toto všetko môže mať, bude automaticky aj šťastné a za všetko vďačné. Opak však býva pravdou. Počas mojej tridsaťročnej pedagogickej praxe som sa stretla s množstvom žiakov, ktorým naozaj nič nechýbalo. Dostávalo sa im množstvo vecí a zážitkov. A aj napriek tomu boli veľmi často nespokojní, bez energie, smutní, nenaplnení, alebo aj agresívni, závistliví, večne nespokojní a kritizujúci. Na základe svojich pozorovaní som zistila, že im chýbala hlavne pozornosť, empatia a láskavosť rodičov.
Boli totiž už zvyknutí hlavne brať, vyžadovať službu a starostlivosť od iných a nepremýšľali nad tým, že by to mohlo fungovať aj ináč. Takto deti premýšľajú a preciťujú situácie hlavne vtedy, keď žijú v rodine, kde sa takmer všetko točí okolo konzumu, matérie a všetci majú nastavené myslenie v kategórii MAŤ. Svet však takto nefunguje. Prišli sme na tento svet preto, aby sme si uvedomovali svoje BYTIE, naučili sa rásť do spirituality a ponúknuť svetu svoje dary. Keď chceme deti priviesť k takémuto nazeraniu na svet, môžeme to urobiť postupnými krokmi cez láskavosť, vďačnosť a empatiu. Dnes sa pozrieme trochu bližšie na láskavosť.
O tom, prečo je dôležité konanie dobra a láskavosti, hovoria mnohé výskumy
Malé deti sa v určitej fáze vývoja nechcú s nikým o nič deliť. Ani o hračky, ani o pozornosť rodičov. Veľmi záleží na výchove, ako vieme prijímať i dávať, láskavým sa môžeme stať kedykoľvek. Láskavosť nemusí byť vrodená, dá sa naučiť cez zobudené srdce. Podľa názoru americkej psychiatričky Robin Berman môže rodič výchovou ovlyvniť predovšetkým tri veci: charakter, vzťah k rodičom a schopnosť správať sa láskavo. Približne desaťtisíc detí v štúdií Harvardskej univerzity malo odpovedať na otázku, kde by zaradili láskavosť, osobné šťastie a úspech podľa toho, ako sú tieto veci pre nich dôležité. Mali zvoliť presné poradie. Väčšina z nich dala na prvé miesto úspech, potom osobné šťastie a takmer všetci uvádzali láskavosť na posledné miesto. Aj tento výskum potvrdil, že súčasná doba je zameraná hlavne na výkon a takto to vnímajú aj deti. Dokonca sú presvedčené i o tom, že ich úspech je to najdôležitejšie prianie ich rodičov. Mnohé z detí tvrdili, že ich rodičia mali väčšiu radosť vtedy, keď dostával dobré známky v škole ako to, že boli starostlivými členmi komunity v triede alebo v škole. Tak ako pri iných cnostiach, tak aj pri láskavosti je najdôležitejšie, aby najprv rodičia zmenili svoj prístup k hodnotám. To, ako sa správame a tiež to, čo hovoríme, modeluje správanie našich detí. Deti sú veľmi vnímaví pozorovatelia. Ak povieme A a urobíme B, hneď to zistia. Je ťažké naučiť deti láskavosti, ak my sami takí nie sme. Môžeme začať veľmi jednoducho. Otázku, ktorou sa pýtame, čo si dostal (a) v škole, môžeme vymeniť za otázku: „Čo pekné si dnes pre niekoho iného urobil(a)?“ Napríklad aj na základe týchto viet dieťa hneď pochopí, že nezáleží len na známkach, ale aj na tom, ako sa správa k iným ľuďom. Deti potrebujú počuť od rodičov, že starostlivosť o iných je pre nich veľkou prioritou.
Napríklad neurológ Richard Davidson počas svojej práce sledoval účinky láskavosti a empatie na mozog jedinca a podarilo sa mu zistiť, že mozog sa mení v závislosti od toho, či sa správame sebecky alebo s porozumením a odhľaduplnosťou voči iným. „Keď niečo robíme sami pre seba, pozitívne emócie, ktoré pri tom prežívame, sú prchavé a závisia od vonkajších podmienok. Keď však robíme niečo pre druhých, pozitívne emócie trvajú dlhšie a presahujú okamih, keď sme učinili to, čo ich vyvolalo,“ hovorí doktor Davidson vo svojej štúdií. Ďalšie mnohé výskumy dokazujú, že napríklad dobrovoľníctvo zlepšuje duševné zdravie človeka, chráni ho pred depresiou a úzkosťou. Dobrovoľníci sú zväčša oveľa spokojnejší so sebou samými a aj so svojím životom. Vďaka dobrovoľníctvu človek skôr nájde určitý cieľ svojho života a necíti sa osamelý. Práve dobrovoľníctvo môže podľa niektorých údajov znížiť úmrtnosť až o 20 percent. Pomoc druhým má totiž priaznivé účinky na ľudskú dušu a prostredníctvom neuroendokrinného a imunitného systému aj na celý organizmus a dĺžku života. Rovnako ako pre dospelých, tak aj pre deti je láskavosť základom sociálnych vzťahov a vlastnej duševnej pohody. Bolo zistené, že ak deti (v štúdii vo veku od 9 do 11 rokov) pravidelne vykonajú nejaký láskavý čin, pozitívne sa zmenia ich akademické výsledky a v rámci rovesníkov sú sociálne akceptovanejší. Navyše, vďaka ich konaniu získava aj celá komunita, pretože tieto deti sa ľahšie včleňujú do kolektívu a zriedkavo sú z nich šikanujúci jedinci.
Ako môžu rodičia naučiť deti láskavosti?
Štedrosť a láskavosť nepredstavuje, že okolo seba rozhadzujeme peniaze a dary. Koľkokrát je oveľa lepšie pomocná ruka, aktívne počúvanie alebo len jednoduchá prítomnosť pri tom druhom. Existuje množstvo činností a prístupov, pomocou ktorých môžeme deti učiť láskavosti.
- Buďte láskavými rodičmi
Bezpodmienečná láska a náklonnosť môže robiť deti emocionálne šťastnejšie.
Deje sa to preto, lebo ich mozog sa mení v dôsledku silnej rodičovskej náklonnosti a láskavosti. Na druhej strane negatívny vplyv na deti zo strany rodičov, nedostatok náklonnosti, ba dokonca zneužívanie, ovplyvňuje deti duševne aj fyzicky. To môže viesť k mnohým zdravotným a psychickým problémom. Fascinujúce je i to, že vedci si myslia, že rodičovská náklonnosť môže dostatočne chrániť deti aj pred škodlivými účinkami detského stresu. Tieto výsledky boli zistené aj v štúdii z Univerzity v Notre Dame z roku 2015. Táto štúdia potvrdila, že deti, ktoré boli vychovávané láskavými rodičmi, boli šťastnejšie v období dospelosti. Tento výskum bol robený na vzorke 600 ľudí. Potvrdilo sa, že dospelí, ktorí uviedli, že prežívali láskavý prístup od rodičov v detstve, vykazujú menej depresie i úzkosti a boli celkovo súcitnejší. Tí, ktorí mali menej láskavých rodičov, často mali psychické problémy, cítili úzkosť v sociálnych situáciách a a mali aj horšie vzťahy s ľuďmi.
- Buďte pre vaše dieťa vzorom
Stačí skúsiť dávať bez toho, aby človek niečo za to čakal. Takto to robia prosociálni a láskaví ľudia. Keď vaše deti budú vidieť, že ste láskaví a prosociálni, také isté budú aj ony. Môžete napríklad:
- prejavovať súcit s ľuďmi, ktorí majú ťažkosti,
- môžete sa zaujímať o život iných ľudí,
- ak viete, podporte ich nejakým spôsobom,
- môžete obdarovať niekoho alebo rozdeliť sa s niečím,
- úspechy iných ľudí prijímajte bez závisti,
- majte pochopenie pre starosti a nevýhody svojich známych,
- jednoducho – buďte empatickí, súcitní.
- Buďte láskaví sami k sebe
Ak sme k sebe prehnane kritickí a nedoprajeme si žiadnu odmenu, ťažko to môžete prejavovať voči iným. Na začiatku sa potrebujeme naučiť byť so sebou spokojný, odpúšťať si, dopriať si radosť a odpočinok alebo sa vedieť i pochváliť i pochvalu prijať.
- Aktívne počúvanie
V dnešnej dobe niektorí ľudia trpia epidémiou nepočúvania. Niet divu, že nedokážeme efektívne počúvať. Mnohých z nás nikto nenaučil, ako správne počúvať. Učíme sa ako čítať a písať, ale nie počúvať. Osvojenie si schopnosti načúvania je veľmi dôležité. Buďte k dispozícii, keď vám chce niekto niečo povedať. Základom aktívneho a efektívneho počúvania je sústredená pozornosť a vôľa počúvať.
- Zoznámte dieťa so štedrými a láskavými ľuďmi
Určite poznáte niekoho, kto na vás pôsobí láskavo, nesebecky a štedro. Čo robí inak ako ostatní? V čom to spočíva? Keď s takýmito ľuďmi začnete tráviť čas, zlepší sa vám nálada. Ak chcete začať pomáhať iným, existuje množstvo možností. Existuje veľa príležitostí na dobrovoľníctvo, môžete darovať veci alebo môžete ináč pomáhať komunite. Nech sa vám zapáči čokoľvek, nebojte sa to skúsiť. A robte to spolu so svojimi deťmi. Deti veľmi rady kráčajú v stopách svojich vzorov. Formovanie láskavosti podporuje aj to, keď sa celá rodina zúčastňuje dobrovoľníckych akcií alebo projektov v rámci komunity, v ktorej žije. Môžete čistiť potok, zbierať smeti na lesných cestách, pomáhať dôchodcom, zapájať sa do charity, darovať krv a podobne. Všetky takéto aktivity formujú súcitné a láskavé srdce.
- Naučte deti konať s rešpektom aj vtedy, keď s niekým nesúhlasia
Predstavte si, koľkému utrpeniu by sme mohli zabrániť, ak by sme sa všetci k sebe správali s rešpektom, bez ohľadu na to, či sa zhodneme na všetkom. Naučte svoje deti, aby sa so všetkými, ktorých stretnú, rozprávali dôstojne, so súcitom a rešpektom, hoci s nimi nemajú na prvý pohľad nič spoločné.
- Naučte deti nasledovať svoje srdce
Tento svet môže dieťa stiahnuť rôznymi smermi, o ktorých sa mu ani nesnívalo, ale najpravdivejší kompas leží v jeho vnútri. Naučte svoje deti odovzdať sa svojej najhlbšej túžbe a tomu, čo ich naozaj baví, pretože je to jediný spôsob, ako sa budú cítiť živí. Povedzte im, že bez ohľadu na to, čo sa im svet bude snažiť povedať, nech rozlíšia skutočné odpovede. Naučte ich hľadať odpovede vo svojom vnútri a nie vo vonkajšom svete, pretože ich srdce ich povedie správnou cestou. Učte ich, že na ich vlastnej mienke o sebe záleží viac než na ostatných, ktorí nepoznajú ich životný príbeh. Naučte ich tiež, že len ony sú zodpovedné za vlastné pocity a emócie a nemali by nechať iných, aby ich stiahli do svojho vlastného utrpenia. Nemôžu kontrolovať situácie, ale môžu sa postarať o to, ako na ne budú reagovať.
- Prejavujte si v rodine navzájom lásku
Za šťastie rodiny sú zodpovední všetci. Rodinu netreba vnímať ako samozrejmosť. Je to ten najväčší a najvýznamnejší projekt života, je potrebné ho neustále zdokonaľovať a pracovať na ňom. A láska v rodine mala, má a bude mať vždy tú najväčšiu silu a moc. Vždy sa nájdite niečo, čo by ste mohli v rodine spoločne robiť. Členovia rodiny, ktorí spolu pracujú alebo vytvárajú nejaké spoločné dielo, cítia, že sú si k sebe bližšie. Nemusíte vždy len spolu pracovať. Môžete hrať spoločenské hry, športovať, chodiť na turistiku, ticho sedieť v lese... A venujte veľa času rozhovorom. Dôležité sú aj premyslené, cielené rozhovory, keď sa v rodine vyskytne problém, nepochopenie alebo zlé pocity. Podnetné sú však aj voľné rozhovory, v ktorých sa prejavuje záujem o prežívanie a pocity iného člena rodiny. Len vtedy, keď sa rodičia dokážu s deťmi porozprávať o bežných veciach, môžu sa s nim rozprávať aj o chúlostivých témach, ako sú vzťahy, sexualita, drogy a podobne.
- Za prejavy láskavosti deti pochváľte
Keď vaše dieťa niekomu s niečím pomôže alebo sa podelí o hračky, tak ho pochváľte. Nesústreďujte sa len na dieťa alebo skutok, ale aj na pocity, ktoré pri tom máte. Môžete povedať:„Som šťastná, že si dievčatku na pieskovisku požičala vedierko.“ Dieťa najviac odmeňuje pocit, ktorý pri jeho skutku prežívate. Hovorte čo najčastejšie dieťaťu, že je láskavé, dobré, odvážne a milé. Takto v ňom posilníte tieto vlastnosti a pomôžete mu zvnútorňovať si tieto ideály. A nezabúdajte tiež na to, aby ste aj vy boli milí a láskaví.
Stále je potrebné živiť v sebe teplo, lásku a láskavosť voči sebe i svetu, pretože práve tieto hodntoy robia našu planétu lepším miestom pre život. A práve dnes, možno ešte viac ako inokedy, potrebujeme cítiť ľudskosť.
S láskou
Jarka
