Pre ilustráciu etikoterapeut Vladimír Červenák porozprával príbeh o rodine z kmeňa Čerokiov: „Stará mama sa volala Včelička. Vedel som, že keď som starého otca v noci začul hovoriť: „Sme svoji, Včelička“, že vlastne hovorí: „Ľúbim ťa", lebo sa to dalo vycítiť zo slov. A keď sa zhovárali a stará mama povedala: „Si so mnou, Wales?“, on odpovedal: „Som s tebou“, znamenalo - rozumiem ti.
Pre nich bola láska a porozumenie to isté. Stará mama vravela, že nemôžeš ľúbiť niekoho, komu nerozumieš, a ani nemôžeš ľúbiť ľudí ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu.
Starý otec a stará mama mali POROZUMENIE, a tak mali aj lásku.
Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli – sme svoji.“
My sa učíme odmala komunikovať cez fyzické telo, cez slová tak, aby sme šli do spojenia, do porozumenia, aby sme vedeli porozumenie overiť. Ako? Jednoduchou otázkou – rozumiem správne, keď...? Dobre som pochopil, že...?
„Keďže sme stratili schopnosť hlbokého telepatickeho spojenia a porozumenia, môže k porozumeniu a teda k spojeniu dôjsť len na základe vedomej pozornosti a aktívnemu počúvaniu. Aby sme sa k spojeniu dopracovali a ním k želanému porozumeniu a priateľstvu, po ktorom túžime, potrebujeme sa navzájom sebe otvoriť, umožniť prepojenie našich polí, vzájomne sa jeden druhému dať,“ hovorí Vladimír. „Energo-informačné pole človeka, ak je prepojené s poľom inej bytosti, vedie k priateľstvu a porozumeniu. Keďže nás ovláda prevažne strach a nedôvera, komunikácia je často ťažká, komplikovaná a jej výsledkom je nedorozumenie. Aby sme sa mohli v takomto priestore navzájom prepojiť, potrebujeme na to dôveru. Na úrovni komunikácie je znakom spojenia porozumenie. Na úrovni vzťahov je znakom spojenia priateľstvo.“
