KATARÍNA KASANICKÁ, Dúbrava: „K etikoterapii ma priviedla nespokojnosť so svojím životom. Cez etikoterapiu som pochopila, ak prijmem seba, ľudí, situácie, s ktorými som nespokojná, také aké sú, môže nastať zmena. Kým so všetkým bojujem, nespokojnosť rastie. Následne príde aj pochopenie, prečo je to tak. Prostredníctvom etikoterapie som sa naučila, že ľudia, ktorí mi prichádzajú do života, neprišli preto, aby mi život skomplikovali alebo znepríjemnili, ale preto, aby by mi ukázali, aká som ja.
Príklady: ak stretnem alkoholika, okamžite hľadám svoje závislosti. Ak sa niekto správa agresívne, skúmam, kde som agresívna ja. Keď zistím, že som vo svojom konaní rovnaká ako alkoholik či agresor, dokážem aspoň sčasti pochopiť ich konanie a môj postoj k nim sa mení. Aké konkrétne kroky som ešte na etikoterapii urobila? Zostavila som rodokmeň, keďže som si uvedomila dôležitosť rodu a spojenie s predkami. Vediem si snový denník, cez ktorý objavujem silu snov. Uvedomila som si svoju ženskosť, zmenila som výzor, správanie. Každý deň si nájdem čas na seba. Mením svoj slovník, lebo si už vnímam silu slov, formulujem vety pozitívne. Ak niečo chcem dosiahnuť, stanovím si zámer v súlade s každou svojou subosobnosťou. Ak niektorá vo mne niečo namieta proti zámeru, viem, že nie je v súlade s najvyšším dobrom a netlačím naň.“
***
IVETA MARTINKOVÁ, Liptovský Mikuláš: „Je toho veľa, čo mi etikoterapia dala. Odkiaľ začať? Získala som nové priateľstvá, spoznala krásnych ľudí, mám nové poznanie, zručnosti, nový štýl života. Pochopila som, že slová – milujem, ospravedlňujem sa, odpúšťam, ďakujem, sú silnou modlitbou.
Raz som sa spýtala svojho syna, či vníma vplyv etikoterapie na náš život. Jeho odpoveď ma potešila: „No, mama, ťažšie sa s tebou háda, už nejdeš do odporu. Máš iný postoj ako doteraz a si sebavedomejšia.“ Keď zoberiem do úvahy, že má ohnivých 15 rokov a bojuje s rodičmi, som rada, že vníma.
Pred časom si vybavil brigádu. Ťažká práca. Prišiel domov a pracovný odev hodne napáchnutý pachom spracovávaných koží. Ten typický pach vyvolal vo mne záplavu pocitov. Podobne pracoval s kožami aj môj otec, aj starý otec... Muži môjho rodu. Vynorili sa spomienky, pocity, veľa nespracovaného, môj postoj k mužom – odpúšťanie, prijímanie. Vďaka etikoterapii vnímam svoju rodinu a rod intenzívnejšie, sú úžasní, všetci úplne iní ako ja a zároveň celkom ako ja.
Po každom stretnutí v etikoterapeutických ženských kruhoch v Liptovskom Mikuláši mi príde odpoveď na otázky, ktoré mám v sebe. Jednoducho, docvakne mi v pravý čas. Dokonca sa mi raz stalo, že kamarátka ma požiadala, aby sme sa rozprávali o rode. Tak sme si sadli do kruhu aj s jej príbuznými, kreslili, myšlienky išli ako na páse. Pomenovali sme naše postoje, objavili slabosti, radosti, hoo ponopono v priamom prenose. Po tejto technika jedna mladá dáma v kruhu povedala, že sa jej uľavilo na duši. Dobrý pocit inšpirovať niekoho a on potom urobí ďalšie kroky sám. Čo mi vždy vyčarí úsmev? Dúha – pozdrav anjelov, kedysi len farebné spektrum, dnes krásne čakrové divadlo od základu až po celistvosť. Úsmev ako dar, dúha ako dar.“
***
JANA KASANICKÁ, Dúbrava: „Uvedomila som si, aké dôležité je odpustenie. Odpúšťať tak naozaj. Nielen povedať, že je všetko v poriadku, ale úprimne, celým srdcom naozaj odpustiť. A tiež odpúšťať sebe, to je niekedy oveľa ťažšie. Zlyhať, obviňovať sa, znižovať svoju sebahodnotu, znovu si na zlyhanie spomenúť, obviňovať sa, znižovať svoju sebahodnotu... Taký začarovaný kruh, ktorý negatívne pôsobí na sebahodnotu, sebavedomie, sebelásku. Odpustenie je nielen krokom von z kruhu, ale aj krokom k sebaprijatiu.
Za veľmi dôležité považujem aj prevzatie zodpovednosti za všetko, čo sa mi v živote deje. Je jednoduché ukázať prstom a nájsť vinníka. Môžem sa potom tváriť, že mňa sa niečo netýka, niekedy tomu aj uverím. V podvedomí to ale zostane aj s negatívnym vplyvom na telo, psychiku, život... A pritom stačí prevziať zodpovednosť za situácie, za všetko, čo sa mi v živote deje. Prijatím zodpovednosti prijímam aj moc a schopnosť vyriešiť, bez hľadania vinníkov, bez sebaobviňovania, odpúšťaním, prijímaním, ale predovšetkým s pozitívnym vplyvom na život.“
***
RENATA PETRUŠKOVÁ, Bobrovec: „Čo mi dala etikopterapia? Jednoduchá odpoveď - pokoj do duše. Môj život sa výrazne zmenil, zmenili sa aj vzťahy v našej rodine. Uvedomujem si dôsledky svojho konania a v prípade konfliktov som sa naučila hľadať príčiny v sebe.
Naučila som sa pozerať na problémy z nadhľadu, poznám techniky, ktorými si viem pomôcť. Už viem, že konanie z priestoru spojenia, teda z priestoru lásky, je správne a trvalé. Vďaka etikoterapie som sa v podstate oslobodila, etikoterapia mi svieti na cestu životom.“
***
LENKA STANÍKOVÁ, Liptovský Mikuláš: „Etikoterapia mi pomáha získať nadhľad vo všetkých oblastiach života. Môžem rozpovedať jeden zo svojich príbeh. Krátko po tom, ako mi zomrela maminka, sa môj brat veľmi pohádal s otcom. Brat sa zbalil, napísal mi plnú moc a odišiel s tým, že sa už nikdy nevráti. Otec mal pred časom porážku a teraz žije vo veľkom dome, kde bývali s mamou, sám. A ja som sa to cítila tak, že som na jeho podporu ostala sama... Podstatu celej hádky vidím v tom, že otec s bratom sú si veľmi podobní, obaja chcú manipulovať, presadiť si svoj názor a keď to nejde, prichádza zlosť a agresivita.
Toto ma veľmi emočne zranilo... Bola som v takom odpore, že som ho začala cítiť ako bolesť v žalúdku. No bolo treba začať s nimi komunikovať... Urobila som si etikoterapeutické techniky a tlak pomaly povoľoval. Prišlo však druhé dejstvo s mojou mladšou dcérou - išla do Francúzska a po príchode na letisko v Prahe zistila, že nemá pas. Prepadla jej letenka, neprišla včas do školy, musela sa vrátiť do Liptovského Mikuláša po doklady, kúpiť si lístok a cestovať dvadsaťsedem hodín autobusom. Moja reakcia? Veľká zlosť, agresivita, potom plač a zahanbenie. Dialo sa mi s dcérou presne to isté, čo ocinovi s bratom. Začala som robiť 21-dňovú techniku prijatia. Po šiestom dni mi bolo jasné, že keď povolím tlak, veci budú plynúť presne tak, ako majú.
Potom som stretla kamarátku, ktorá tiež chodí do etikoškoly. Povedala, že mám za všetkým hľadať svoj strach. Nevidela som ho! Hlava mi išla prasknúť od rozmýšľania. Večer v posteli mi to prišlo. Videla som svoj obrovský strach zo zlyhania. Strach, že zlyhám a nevytvorím harmóniu vo vzťahoch. Bože, ďakujem ti, že to vidím. Dodatok - ráno, keď som v obývačke kyvkala ručičkami a robila fyzicky techniku prijatia, po lícach mi stekali slzy dojatia a mali oslobodzujúcu moc. V tom prišla staršia dcéra a hovorí: „Plačeš? Si v prechode? Bože, ja nechcem zostarnúť...“
Etikoterapia je pre mňa veľké čarovanie, kde si môžem situácie na radosť obracať a skúšku správnosti preciťovať na fyzickom tele.“
***
ALENA CUPROVÁ, Bobrovec: „Veľká skúška do môjho života prišla, keď si manžel náhle zobral život. Rana. Čo robiť? Myseľ opakuje pozitívne afirmácie, na ktoré som sa dovtedy spoliehala a fungovali. Teraz sa z duše valí niečo strašidelne temné, strach obrovský, veľký pocit viny, veľká beznádej, ľútosť s pocitmi hnevu, agresivity a pohŕdania na manžela. Čo robiť? Na jednej strane pomoc blízkych, na druhej vedomie, že si potrebujem zo svojho hnoja pomôcť sama.
Cesta sa našla – stretla som liečiteľku Evu. Stretali sme sa raz do mesiaca, čas medzi nimi však bol pre mňa dlhý. Znovu pocity viny, stav úplnej beznádeje, nemôžem spávať. Prichádza sanitka, odchádzam na psychiatriu. Pod silnými sedatívami zaspávam. Telu, duši a mysli sa uľavuje. Po návrate sa venujem postupne joge, meditáciám, pilatesu, konštaláciám, numerológii, tarotu, navštevujem rôzne semináre, odchádzam do Varanasi v Indii.
V Indii som prvýkrát počula o koreňových vzorcoch, o vnútornom tichu, o technikách - ukončovať, odpúšťať, prijímať, o advaite. Ako sa to všetko naučiť? Ako byť šťastná sama zo seba a pre seba, nečakať šťastie od nového partnera? Objavil sa v mojom živote ďalší maják - priateľka Renka, ktorá mi rozprávala o etikoterapii a škole Advaita.
Vtedy som pochopila, že v Indii som sa dotýkala toho istého, o čom mi priateľka rozprávala. O etikoterapii, podľa ktorej my sami si môžeme uzdraviť telo, dušu i myseľ, a tak som sa na etikoterapii znovu naučila, ako môžem každý deň zažívať nedeľu, ako môžem byť každý deň v spojení, celistvosti, úplnosti a jednote.“
