V živote vždy dostaneš takú skúšku, na akú si pripravený

-Ak sa chceš dostať do energetickej úrovne, pracovať s energiou a mať jej dostatok - na to potrebuješ mať uvoľnenú emocionálnu úroveň. Vždy tá úroveň, ktorá je zablokovaná, blokuje aj nasledujúcu.  To je dôvod, prečo človek, ktorý je zablokovaný, nemôže čerpať energiu z celého vesmíru priamo zo zdroja, ale z náhradných zdrojov. Z prírody, stromov, zvierat – v lepšom prípade. V horšom – od ľudí.

V lepšom prípade cez priateľstvo a lásku. Vo vzájomnej dôvere sa uvoľníme a uvoľnením čerpáme energiu zo zdroja. Keď si teda v bezpečnom prostredí, otvára sa ti cesta k zdroju. Naopak, keď nie si v bezpečnom prostredí a si v nastavení, že istý človek je pre teba nebezpečný, striehneš, čakáš ranu, facku, tak energiu chceš získať konfliktom. Vyvoláš konflikt, negatívnu emóciu a energiu, ktorú ten druhý vychŕli, tú si sťahuješ. Bojuješ o energiu. V skutočnosti to nie je tak, že ty berieš jeho energiu. Je to len radosť, ktorou si uvedomuješ, že sa ti niekho podarilo poraziť akokoľvek – názorovo, v súťaži, v práci... Víťazstvo ti prináša na chvíľu radosť. Aj škodoradosť je radosť a radosť predstavuje uvoľnenie, ktoré na chvíľočku pustí zo zdroja energiu. Cvrk. Tri kvapky energie. Taká energia veľmi rýchlo zhorí, lebo sa hneď zatváraš. Pracuješ tak so systémom  uvoľňuješ – zatváraš. Človek v odpore je stále zatvorený, zablokovaný, a tak má stále málo energie. Vidíš to aj v živote okolo seba: stále hľadáme nejaký zdroj energie. Boj o energiu, sa aj vonku v živote prejavuje: stále sa rieši nejaká energia a stále je jej málo, nedostatok, hoci plávame v energetickom oceáne.

Problém, že jej máme málo, že sme unavení, vyčerpaní je len v tom, že si myslíme, že jej máme málo?

-Problém je v tom, že sme zatvorení na emočnej úrovni, a preto je veľmi dôležité emočné zranenia, trápenia, traumy rozpúšťať. Často ide o zablokovanie v rode v niekoľkých generáciách. Poviem príklad z mojej praxe: matka, keď malo dievča osem rokov, opustila muža ešte s ďalšími deťmi. Viac sa o nich nezaujímala, a tak osemročné dieťa sa stalo „mamou“ pre svojich mladších súrodencov. Keď prišli macochy, deti týrali, bili. Toto dieťa si vtedy zavrelo srdce a hoci už sama má deti,  nevie emócie pustiť. Neplače. Teraz v dospelosti prišli aj zdravotné problémy. Veľmi silný príbeh.

Jej život by som prirovnal k močiaru. Z neho, teda z pekla, v ktorom boli predkovia, je jediná cesta ako von. Prejsť cez močiar. Prejsť cez močiar sa však spája s veľkým napätím, tlakom. Každý krok je potencionálny koniec. Táto žena má však veľmi dobrú intuíciu, vie ju počúvať, a tak vie, že potrebuje zmeniť niečo. Každý krok robí tým spôsobom, že hlas silnej intuície jej hovorí – tu môžeš stúpiť, aj ďalší krok môžeš urobiť, tu stoj. To ju učí, ako cez močiar prejsť. Ešte ale nie je na konci svojej cesty, má však pevnejšiu pôdu pod nohami.

Vieš, s čím prišla  táto žena za mnou? S tým, že jej nemôžu odmerať tlak krvi, ona ale vie presne, kedy ho má vysoký krvný. Keď jej totiž idú merať tlak, on jej okamžite vyskočí, a teda nedá sa reálne odmerať. Žena reaguje na tlakomer. To je u nej spúšťačom. Stres a tlak z detstva.   Na jej príbehu vidno, čo robí stres a prečo následne prichádzajú zápaly. Keď máš stres, nájdeš v tele zápal. Keď máš zápal, v brušnej dutine máš enterokoky. Žena mala aj zápaly a stresom sa v jej tele tlak neustále zbieral.

Predstav si ten močiar, ako žena ním celé roky šla a nikdy nevedela, kam stúpiť, aby prežila. Veľakrát zapadla po kolená, po krk, dokázala sa však dostať von a urobiť ďalší krok. Vieš si predstaviť, aký je to stres a ako sa prejavuje na tele? Vidíš ten reťazec súvislostí od tlaku v detstve po vysoký tlak a následne aj reakciu na tlakomer?

Áno, ďakujem, že už to vidím. Ale čo vtedy, ak prichádzajú do cesty rôzne prekážky, reálne, a ja neviem urobiť krok?

-Stačí pozorovať. Ak sa pre niečo rozhodneš a hneď na začiatku je nejaká prekážka, niečo ťa nepúšťa, komplikuje sa, na termín, keď chceš niečo urobiť, sa zrazu nahrnie dvadsaťpäť vecí, alebo ochorieš, alebo ochorie niekto, kto tvoje ošetrovanie potrebuje, je to pre teba skúška. Zároveň je to pre teba signál, že nejaké čiastky, subosobnosti v tebe sú v odpore. Tie ti bránia a rozhodujú, že potrebuješ ísť cestou bolestí, utrpenia, zažiť si vecí... nepúšťajú ťa ísť si životom zľahka si pískajúc. Nejaká čiastka v tebe, nejaká subosobnosť v tebe sa hlási a hovorí: som v odpore, mám strach. To je jej reč. Ty máš porozumieť, že je to nejaké tvoje ustráchané dieťa, ty malinká Dášenka, a potrebuje tvoju pozornosť, potrebuje spojenie, potrebuje lásku, istotu, bezpečie. Vtedy sa uvoľní a cesta sa ti otvorí, len potrebuješ pohľad otočiť do vnútra. Veľmi často sa deje, že ukazujeme prstom na von (o tom sme hovorili v májovom čísle Vitality) ... lebo on, lebo sa mi to deje...

To je len zrkadlo. Otoč pohľad dovnútra a pozri, čo sa v tebe deje, aké máš priority, ako ty cítiš, kde v sebe máš tú malú, ktorá vzdoruje – zasvieť si do tohto. Príde séria aha efektov, príde pozornosť do tmy a rozjasní sa. S týmto sa nauč pracovať. Preber zodpovednosť za seba, netlač na iných. Ja mám už veľký, veľký rešpekt k tomu, ak niekto prekážky má. Prípadne sám  nechce situáciu riešiť, nemá vôľu na riešenie, opustí sa, vzdáva svoju cestu. S veľkou úctou k tomuto procesu to nechávam aj ja tak. Ale ak len náznakom človek dá znamenie, aby som mu hodil „záchranné koleso“, pomohol mu, to znamená, že je pripravený, len potrebuje svetlo zvonka, urobím tak.

Nemám pomáhať, zachraňovať?

-Ak nežiada o pomoc, potrebuje sa z nejakých dôvodov utopiť. Je to ťažké, keď vidíš, že niekto pácha nevedomú samovraždu, najmä ak ti je ten človek blízky. Ty vidíš, ale keď o pomoc ani náznakom nežiada, potrebuje zomrieť presne tak, ako to v sebe má. Aj s bolesťou, aj so všetkým... Vstupovať do tohto procesu je aj ťažká pýcha, aj ťažká karma. Ty mu vlastne svojou pomocou berieš jeho príležitosť. Tým, že mu ju zoberieš, na ďalšej ceste bude musieť ešte ťažšiu skúšku dostať, lebo tá ľahšia mu bola vzatá. Ty si mu ju vzala.

To sa často deje aj duchovným majstrom. Majú ťažké diagnózy, lebo týmto spôsobom preberajú svojim žiakom problémy akoby z lásky. Za tým je však ešte duchovné nepochopenie, že v skutočnosti nepomáhajú. Ty si mu na chvíľu znížila kopec, cez ktorý mal prejsť, ale za tým kopcom ho čaká ešte väčší. Pred väčším kopcom bude slabší, ako bol pred predchádzajúcim, ktorý si mu ešte znížila.  Rozumieš, prečo nepomáhať, keď ťa o pomoc nikto nepožiada? Rozumieš, prečo je cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami?

Uff. Riadne šnúra súvislostí a pritom takéto a podobné situácie denne zažívame.

-Presne, a naviac nevidíme, ani pýchu v nich, ani to, čo spôsobujeme nielen druhému, ale aj sami sebe touto pomocou. Nevstupovať do takýchto procesov nie je o tom, že chrániš seba, ale nevstupuješ do nich z úcty k sebe a k tomu človeku, ktorý svojou cestou potrebuje prejsť. Alebo opačne to poviem: z úcty k nemu aj k úcty k sebe, lebo jednoducho pomoc niekedy dať nemôžeš.  

Toto je veľká téma aj medzi partnermi, aj medzi rodičmi a deťmi...

-Áno, uvedom si však, že ani blízkym nemôžeš brať ich úlohy, ich karmu. Vieš, ako zbadáš, že ubližuješ sebe aj im? Objaví sa v tebe smútok. Smútok je symptóm odporu a toho, že máš zavreté srdce, si bezmocná, slabá, uzavretá. Nevieš si rady, cítiš bezmocnosť, že nevieš druhému pomôcť – je to tvoj vzorec bezmocnosti, ktorý ti napríklad v rodine zrkadlia deti. Potrebuješ sa naučiť prijať, že je to ich cesta a bola by veľká pýcha tvoja, ťahať ich niekam, lebo zároveň im berieš lekciu, príležitosť, na ktorú sú ony teraz pripravené. Nikdy nedostaneš v živote skúšku, na ktorú nie si pripravená zvládnuť ju. Všetky skúšky, ktoré dostávame, sme pripravení zvládnuť. Ak stretneme pyšného človeka, ktorý zo svojej pýchy nás chce zo skúšky zachrániť, zoberie ti ju, preberie jej ťarchu, ty ju ľahko zvládneš, ale nepochopíš, neporozumieš a v ďalšom kroku skúška bude ešte ťažšia a ty ešte slabšia. Preto to v skutočnosti nie je pomoc, ale pýcha. Vždy podozrievaj život z toho, že všetko, čo sa ti deje, má svoj hlboký pozitívny dôvod a že náhody neexistujú.

Slová – náhody neexistujú – sa pomaly stávajú frázou, za ktorou si niekedy neuvedomujem jej hĺbku. Teraz ju však vidím aj vďaka príbehu, ktorý si rozpovedal. Preto je také dôležité zdieľanie?

-Zdieľaním obohacuješ seba aj iných. Často stačí niečo len napísať a tým už urobíš krok k uvoľneniu. Keď svoj príbeh zdieľaš v skupine, môžeš pomôcť dvadsiatim bytostiam. Tým dvadsiatim, ktorých si podporila, aby oni sami boli v tej chvíli inšpirovaní asociáciou, aby si otvorili zámky, tým si dala kľúče. Tak si pomohla, inšpirovala, podporila. Nenúkaš pomoc, hovoríš o sebe a je na človeku, ktorý ťa počúva, či kľúčom otočí svoje vnútro, to je už na ňom. Jeho karma, ty mu neberieš nič, žiaden kopec neznižuješ, neoslabuješ ho, inšpiruješ. Inšpirovať a spustiť asociácie v druhom človeku je vždy dar a požehnanie. Či človek asociáciu zachytí, či ju poprie, odmietne alebo prijme a otvorí, to už je na každom jednom. Vaša karma, váš osud, vaše rozhodnutie, váš život.

Posuňme sa, prosím, z emočnej do energetickej úrovne. Ako viem, že ma púšťa do energetickej úrovne?

-Keď sa posúvaš do energetickej úrovne, keď cítiš energiu, dostávaš sa z ľavej hemisféry do pravej, ktorá vie tým, že cíti. Pravá hemisféra cíti a tým vie. Ľavá musí porozumieť a tým vie. Keď tieto dve poznania dáme dokopy, celistvosť funguje, dualita spolupracuje. Monáda jing a jang, jedno podporuje druhé. Nebojuje biela s čiernou o víťazstvo, ale jedna podporuje druhú. Nastane rovnováha. To je výrazný posun v kvalite života. Posunúť sa k schopnosti cítiť, rozvíjať súcit. Tým, že rozpoznáš energetickú úroveň cez uvoľnenú emočnú, naučíš sa, ako správnym spôsobom pracovať s energiou, aby si bola tvorivá, tvoriaca bytosť, nie ničiaca.

Niektorí pracujú s energiou tak, že tvoria a idú do spojenia. Iní energiou ničia svet, vzťahy a tiež seba samého do úplného sebazničenia a zániku. Až do uzavretia sa v hlbokej tme a samote. Máme moc s energiou pracovať, ale môžeme ju využívať aj deštrukčne. Niektorí o sebe vedia, že silu majú, niekedy sa prejavuje cez vysoký intelekt, niekedy je to aj fyzická sila.  Cítiš ju v sebe, ale zároveň máš aj veľký strach ju používať, lebo veľakrát si ju zneužila. Strach z použitia vlastnej sily  je brzda, prečo sa blokuješ, obmedzuješ, nedovolíš si. Každý jeden krok je pre teba pekelnými mukami, či ho urobíš, či nie. Obrovské pochybnosti sú tým symptómom. Tu funguje jediné - porozumieť, čo je morálne.

Morálne je také správanie, myslenie, hovorenie a konanie voči ktorému nenamieta nič vo mne ani mimo mňa. Teda také, ktoré je v súlade s najvyšším dobrom celého vesmíru, všetkých vesmírov, celku, ktorého som súčasťou. Ak konáš morálne, nemôžeš nikdy svoju silu zneužiť, ani nikdy nikomu a ničomu neublížiš. Takto svoju silu môžeš používať smelo a s dôverou. Čím viac sa to budeš učiť, tým viac sa ti s dôverou bude otvárať sféra tvojho vplyvu, ktorá sa bude rozširovať. Nikto z nás nie je na konci tejto cesty, všetci sa učíme. Všetci sa učíme s touto silou pracovať, aby to bolo, nie bezpečné – lebo za tým je strach, ale aby to bolo pre dobro všetkých bytostí a celku, ktorého sme súčasťou. Rastieme spolu.