Kráľovná sebauzdravenia

Etikoterapia hľadá príčiny ochorenia v narušených vzťahoch človeka. Takto to rozpoznal už začiatkom minulého stroročia MUDr. Ctibor  Bezděk, zakladateľ etikoterapie. Narušené vzťahy  prinášajú  vnútornú nespokojnosť, smútok,  žiaľ, a to je dôsledok nízkej frekvenčnej hladiny v dôsledku blokovanej  energie  v toroidálnom poli človeka. 

Tieto jeho závery sú dnes už vedecky potvrdené. Nedávno  bola prezentovaná štúdia  Harvardskej univerzity, ktorej vedúcim je psychiater Robert Waldinger. Štúdia sa realizuje už 75 rokov na vzorke 724 mužov, s cieľom zistiť:

Čo nás robí šťastnými a zdravými počas našej cesty životom?

Jej výsledkom je jednoznačný záver:

Šťastných a zdravých nás nečiní bohatstvo, ani  pracovná kariéra, ani sláva. Jednoznačným záverom tejto štúdie je, že šťastnejšími a zdravšími nás udržujú kvalitné vzťahy.

Narušené vzťahy môže mať človek najmä sám so sebou, teda ako sám seba prežíva. Nespokojnosť, sebakritickosť, hnev sám na seba, sebapohŕdanie, sebanenávisť, sebaodmietanie - všetky tieto vzorce sú symptómami odpojenia sa na základnej úrovni. 

V etikoterapii tomu hovoríme, že človek je odpojený od vlastného zdroja. Inak povedané - je v stave pýchy. Pýchu chápem širšie, než   za čo ju bežne považujeme. Teda pýchou nie je len stav, keď sa človek odpája tým, že sa vyvyšuje nad niekoho iného, ale aj stav, keď sám seba ponižuje, umenšuje, znižuje svoju hodnotu. Teda akákoľvek strata spojenia, prepojenia, súcitu, schopnosti byť v spojení, vcítiť sa a byť citlivý  na všetko v sebe aj mimo seba, je stavom pýchy.

Čítať ďalej...

 

Bezmocnosť znamená nemať vôľu a moc žiť. Preto nemať moc znamená mať ne-moc.

Etikoterapia je autognostická, sebapoznávacia metóda, ktorá umožňuje tomu, kto pozná jej techniky a má osvojené zručnosti s ňou pracovať, objaviť skryté, programy, vzorce, ktoré riadia jeho životné postoje, reakcie. Tieto sú prevažne automatické a majú za následok bolesť, utrpenie, narušené vzťahy. Etikoterapia vidí príčinu ochorení, nespokojnosti v živote práve v narušených vzťahoch.

Na pozadí príbehov uvediem niekoľko príkladov z praxe, ako možno odkrytím vrstvy po vrstve objaviť aj hlboké koreňové vzorce, programy, ktoré potom riadia postoje človeka. Na jednom stretnutí v etikoterapeutickom kruhu Sarita objavila svoj silný koreňový vzorec bezmocnosti. Potom ako si ho uvedomila s údivom niekoľko týždňov pozorovala, ako veľmi ovplyvňoval celý jej doterajší život.

Postupným odkrývaním vrstvy po vrstve sa jej podarilo vďaka presne miereným otázkam odkryť koreň programu, ktorý ju robil bezmocnou. Príčiny toho, prečo sa často cítila ako paralyzovaná obeť. Bola to bezmocnosť, ktorú porozumela ako naučený vzorec, program, a ktorému dovolila ovplyvňovať celý jej život. Je presvedčená, že aj životy minulé. Keď sa spätne pozrela na roky svojho života, videla veľmi zreteľne, ako sa v premnohých situáciách cítila bezmocná, ako bezmocnosť schovávala v sebe, ako v nej následne budila agresivitu, ktorú potom zas len potláčala v sebe. Uzavretý kruh deštrukčných programov, uviaznutá v pasci, konkrétnych malých či veľkých situácií, rozhodnutí, ktoré roky poškodzovali jej zdravie.

Spomenula si, ako si aj z regresnej terapii vybavila jasné obrazy, keď tiež cítila bezmocnosť. Napríklad jeden z nich: muž na koni jej vzal malé dieťa, ležala v prachu na zemi, šaty roztrhnuté, cítila, že dostala bitku a, navyše, ten muž ju dal uväzniť. Strašná bezmocnosť.

Strach bol silno schovaný za myšlienkami o nestrachu

Bezmocnosť ako koreňový vzorec ukončila až teraz, keď prekročila šestdesiatku. Našla svoju životnú silu, zdroj, čo jej zvýšilo sebadôveru a sebavedomie. Súčasne s ukončením tohto vzorca alebo programu (bludného presvedčenia) v sebe našla ďalšieho sebapoškodzujúceho záškodníka. Strach. Bol dôsledkom nízkej sebaúcty a sebadôvery. Uvedomila si, ako v sebe aj navonok roky prezentovala, že sa nebojí. Takmer ničoho. Presviedčala tak sama seba i druhých, že to, čo kdesi v hĺbke cítila, nie je pravda.

Čítať ďalej...


Základem nemocí jsou dlouhodobé negativní emoce, a to i ty neuvědomované. Akutní silné negativní emoce způsobují akutní zdravotní potíže emoční stres. Je několik základních skupin emocí, které ovlivňují biologii těla. První skupinou jsou emoce zlosti. Jí je podobný hněv, zuřivost, popuzenost, rozhořčení, nenávist.
Další skupině negativních emocí dominuje smutek, a patří tam 
žal, zármutek, sklíčenost, melancholie, sebeobviňování, pocit osamělosti, zoufalost. 
Takové pocity vědomé či neuvědomované blokují tělesnou energii. Smutek je spojený s depresí, s nízkým tlakem, malou energií a sníženou imunitou. Do skupiny strachu patří úzkost, nervozita, obavy, zděšení, podezíravost, pochybnost, fobie, panika.Emocionálním konfliktem rozumíme chronické emocionální, nevyřešené a nezpracované, vnitřní trauma - neustálé vnitřní napětí vyvolané vnitřním konfliktem, které odebírá mnoho životní energie. "Sžírá" nejdříve naši mysl a potom i naše tělo 
To je velmi zjednodušený výčet toho, jak působí dlouhodobé negativní emocionální vyladění na naše zdraví a jaké nemoci nám způsobuje. 

Úvahy o nemoci 
Úvod přednášky Dr. Med. Antona Wille „Gedanken über Gesundheit und Krankheit“ (Úvahy o zdraví a nemoci) 
Zkusme se podívat na příznaky nemocí jako na posly, kteří nás na něco upozorňují. Nemoc jako existenciální stav člověka poukazuje ke zdraví. Nemoc mi umožňuje uvědomit si skutečnost, že se mi něčeho nedostává, skutečnost, že neprožívám to, čím jsem ve své podstatě. A tak právě nemoc mě může do hloubky upamatovat na mé bytí a uvědomit si sebe sama. Čím méně sám sebe vnímám, tím více se zaplétám a uchyluji do světa hmoty. Z nejhlubšího trojjediného spojení těla, duše a ducha se dostávám do svázanosti s hmotným světem, s pouhou tělesností.

Čítať ďalej...

Etikoterapeutický seminár v januári v Thajsku otváral mnohé témy ohľadom života a smrti, zanechal odkazy a určite účastníci potvrdia, že bol hlbokým, transformačným, spojovacím. Po návrate na Slovensko sme skonštatovali, že Thajsko nás spojilo do jednej nádhernej rodiny. Ponúkam teraz pohľad do niektorých thajských dní tak, ako sme ich žili cez jednotlivé udalosti, príbehy, zdieľania.

Čítať ďalej...

9. "Slovom môžeš liečiť aj zabiť." 5. 11. 2017,  Hosť: Mgr. Vladimír Červenák, etikoterapeut, životný kouč

 

 

Čítať ďalej...

Na úvod celkom  jednoduchá otázka: „Dokážeš počúvať?“ môže vyvolať vo vás úsmev a okamžitú odpoveď, áno, samozrejme, uši mám v poriadku, počujem dobre.

Počuť dobre môže naozaj každý, kto má uši a sluch v poriadku, počúvať a počuť s porozumením dokáže len ten, kto dokáže byť ticho.

Umenie stíšiť sa, umenie počuť aj ticho, patrí k vyšším etikoterapeutickým zručnostiam, ktoré umožňujú aplikovať  poznatky z etikoterapeutickej teórie do praktického života.  Je teda zručnosťou etikoterapeutickej praxe, schopnosti žiť život vedome.

 

Vedomý život

Človek, ktorý žije vedomý život, alebo inak, prebudený  človek, si plne uvedomuje príčiny a následky svojho myslenia i konania. Uvedomuje si, že vonkajší život a vzťahy mu zrkadlia  vnútorný život subosobností v ňom.  Ako scenárista, režisér i hlavná postava svojho vlastného životného príbehu  sa rozhoduje,  aký postoj zaujme, ak na seba narazia dve alebo viac jeho subosobností, ktoré majú rozličné zámery, ciele, túžby či potreby.

Rozpoznať, aký postoj zaujať, je práve vysoká etikoterapeutická zručnosť. Je majstrovstvom života.  Naučiť sa myslieť kauzálne, teda v reťazci príčin a dôsledkov je  vysokým majstrovstvom. Naučiť sa to dá  vedomým učením a tréningom alebo nevyhnutne prežitím v živote.

Ktorú z tých možností ste si vybrali vy?

Čítať ďalej