Etikoterapiou k pokoju v duši

 

Mnohí túžime po pokoji. Túžime po tom, čo nemáme. Hľadáme rovnováhu. Stav, ktorý prevažne prežívame, je stav nepokoja. Náš pokoj je stále narušovaný udalosťami, ktoré zažívame, ale aj našimi vlastnými myšlienkami, rozhovormi, pocitmi. Tak, ako nemožno bez následkov poškodenia do nekonečna naťahovať tetivu v luku, tak nie je možné dlhodobo bez následkov zotrvávať v stave nepokoja.

 

 

Čítať ďalej...

Odpustiť znamená oslobodiť sa od bolesti

„Odpustenie je prepustením väzňa na slobodu a objavom, že tým väzňom sme boli my sami."

Pohádali ste sa a ste nahnevaní? 

Nefunguje váš vzťah tak, ako si predstavujete?

Trpíte chronickými zdravotnými problémami?

Často vás niečo vyvedie z rovnováhy?

Vyvoláva vo vás niekto agresivitu?

Máte pocit, že vám ukrivdili?

Trápite sa?

Nedarí sa vám v práci? Neveríte si?

Ocitáte sa v stále v rovnakých situáciách?

 

 

 

Čítať ďalej...

Bez úcty je láska mŕtva, úcta je bránou k láske. 

 

„Láska bez úcty nemôže dôjsť ďaleko, ani vzlietnuť vysoko - je to jednokrídly anjel."

(Alexander Dumas starší)

 

Všetci túžime po úcte. Táto vnútorná túžba, potreba, aby nás mali ľudia v úcte, nám ukazuje, aký potenciál máme vo zvýšení vlastnej sebaúcty. To, čo mnohí vo vzťahu k iným považujeme za prirodzené, oveľa menej uplatňujeme  sami k sebe.

 

 

Predstavte si teraz človeka, ku ktorému cítite úctu, správate sa k nemu s úctou a hovoríte s ním úctivo, láskyplne. A teraz sa rozpamätajte, ako to robíte vo vzťahu k sebe? Kritizujete sa, nadávate si, obviňujete sa, trestáte sa? Vnímajte rozdiel vo vašom vnútornom postoji k človeku, ktorého máte v úcte, a k sebe? Ten rozdiel je váš potenciál na zvýšenie sebaúcty.

 

Úcta a rešpekt k životu prinášajú pokoj do duše a lásku do srdca.

 

Čítať ďalej...

Láska žije len z dôvery

 

 

Začneme s cvičením. Precíťte na chvíľu, aký máte pocit, keď cítite, že je vám dôverované?

 

Uvedomte si na chvíľu ten pocit a sledujte, čo sa vo vás pri tom deje. Spomeňte si na konkrétnu situáciu, keď vám niekto dôveroval a vy ste jeho dôveru cítili.

 

Všimnite si, čo sa deje s vašimi ramenami, aký pocit máte. Aké myšlienky vám prichádzajú?

 

Ak ste sa vcítili do situácie, keď vám bolo naozaj úprimne dôverované, je veľmi pravdepodobné, že ste pocítili príjemný, teplý pocit v tele, cítite, ako vám pri tej spomienky rastie energia, ako vaše telo silnie, akoby sa zväčšovalo, doslova rastie.

 

Dôvera posilňuje naše sebavedomie, posilňuje celý náš energetický systém, následne sa cítime príjemne a v konečnom dôsledku to vedie k zdraviu fyzickému i psychickému.

 

Ak dôverujeme, dávame svoju vlastnú pozornosť, dávame seba.

 

Čítať ďalej...

Radosť je prejavom vnútornej harmónie, súladu.

Radosť musíme čerpať zo seba, nie z iných.

(Sokrates)

Zamerajme svoju pozornosť na radosť a ona v nás porastie.


Sme bytosti z energie, zo svetla. Na čo svoju energiu, pozornosť zameriame, to živíme, a to potom v nás a našom živote rastie. Preto je každý sám zodpovedný za to, čo napĺňa jeho dni tu na Zemi.
Svoje životy budujeme tým, čomu venujeme pozornosť. Pozornosť je to najcennejšie, čo človek človeku môže dať, lebo ňou dáva sám seba.

 

 

Začneme opäť s cvičením. Precíťte túto chvíľu a uvedomte si, aký je to pocit, keď máte radosť?

 

Uvedomením si sily svojho pocitu zažívame samého seba. Spájame sa so svojimi zdrojmi.

Uvedomte si na chvíľu ten pocit a sledujte, čo sa vo vás pri tom deje. Spomeňte si na konkrétnu situáciu, keď ste mali úprimnú radosť. Ako ste vtedy vyzerali, čo ste videli, čo ste počuli a čo ste cítili? Ak si tú spomienku dokážete vizualizovať, urobte to, alebo ju precíťte vo vašom tele.

 

Všimnite si, čo sa deje s vašimi ramenami, aký pocit máte, čo sa deje s energiou vo vašom tele? Aké myšlienky vám prichádzajú?

 

Ak ste sa vcítili do situácie, keď ste mali úprimnú radosť, je veľmi pravdepodobné, že ste pocítili príjemný, teplý pocit v tele, cítite, ako vám pri spomienke na radosť rastie energia, ako vaše telo silnie, akoby sa zväčšovalo, doslova rastie, ako sa celé telo i vaše myšlienky uvoľnili.

 

Prežívanie radosti posilňuje naše sebavedomie, posilňuje celý náš energetický systém, na fyzickej úrovni aj náš imunitný systém. Následne sa cítime príjemne, uvoľnene. V konečnom dôsledku to vedie k zdraviu fyzickému i psychickému.

 

Posilňovaním pocitu radosti uzdravujeme svoje éterické, emočné, psychické i fyzické telo, uzdravujeme sa.

 

Radosť je slnečného, Božského pôvodu.

 

V starom Egypte označovali Atona, Boha Slnka, alebo slnečné božstvo označením Ra. V našej kresťanskej kultúre je jeho ekvivalentom Archanjel Michael. Mať RA-dosť, znamená mať Slnko v srdci, mať v srdci Boha. Precíťte, aký je to pocit, keď si uvedomíte, že vo vašom srdci je Slnko, je tam dosť-Slnka, je tam Ra-dosť.

 

Ľudové príslovie hovorí, kde chodí Slnko, tam nechodí lekár. Slnko sa v našom živote prejavuje ako radosť.

Deň bez radosti v srdci je strateným dňom.

 

 

Čo všetko nám spôsobuje radosť?

 

Človeku môže radosť spôsobiť niečo, čo je buď mimo neho, alebo niečo, čo je v ňom samom. Sokrates nám odporúča radosť hľadať v sebe. Spoznaj seba samého a spoznáš seba i Bohov, to nám odkazuje nápis na Apolónovom chráme v Delfách. Nie náhodou je Apólon slnečným božstvom, gréckym ekvivalentom Ra, Slnka.


Celé naše ľudské hľadanie je nasmerované týmito dvoma smermi.

 

Hľadáme radosť vo vzťahoch, prírode, vo svojom okolí. Hľadáme ju v práci, vo voľnom čase, rodine, deťoch, vnúčatách. Radosť nám môže priniesť i jedlo, spánok, oddych. Hľadáme ju aj v sebe.

 

Mnohí ju pre seba chcú získať, nechávajú sa zabávať inými, aby mali potešenie, radosť. Náš súčasný svet na tomto poznaní založil i biznis. Šoubiznis, odvetvie zábavy, je postavený na konzumovaní zábavy a radosti. Účinkujúci sa možno niekedy bavia a majú aj radosť, je však neprenosná. Takáto radosť prekoná nudu, vyplní čas, ale neprehreje naše srdcia, a preto trvá len krátko. Rovnako ako nám trvalú radosť nespôsobia nákup, jedlo, sex. Ak je postavená na výsmechu či irónii, je dokonca toxická. Rovnako ako každá radosť na úkor iného, teda škodoradosť.

 

Spomeňte si, ako dlho ste sa tešili z topánok, ktoré ste si naposledy kúpili, alebo z kabelky, alebo auta, či inej veci?

Radosť z jedla tiež trvá iba chvíľu, ak nás ovládne túžba po upokojovaní potreby zažívať hoc i krátkodobú radosť, stávame sa závislými alebo dokonca obéznymi.

 

Niektorí hľadajú radosť na dne fľaše alebo pohára alebo v telesných pôžitkoch. Iný v drogách, ďalší v nakupovaní čohokoľvek, ďalší v rôznych aktivitách, športe, spoločenskej zábave.
Skutočná radosť však prichádza, až keď svoj čas trávime zmysluplne. Ak sme v súlade s túžbami našej duše, ak počúvame svoj záujem, ktorým nás vedie.

 

Monáda (jing a jang) v nás.

 

Keď človek nájde svoj stred, nájde vnútornú harmóniu, jeho dve vnútorné bytosti, vnútorná žena, ktorá predstavuje princíp prijímania, a vnútorný muž, ktorý predstavuje princíp dávania, sa spoja. Spoja sa vo večnom tanci a večnom splynutí, z ktorého sa zrodí tretia bytosť z tejto najsvätejšej trojice – dieťa. Naše vnútorné dieťa, ktorým v tej chvíli sme. Ježiš v nás. Toto dieťa sa prejavuje radosťou, šťastím, tvorivosťou. Stáva sa z nás šťastný tvor, ktorý sa prejavuje tvorbou, tvorivosťou, hravosťou. Svet a život takéhoto človeka sa stáva krásnym umeleckým dielom, on sám je pritom i umelcom, ktorý ho vytvára.


Takto zrodený ľudský tvor má moc tvoriť samého seba. Oproti tomu ne-tvor, človek bez ra-dosti, nemá moc, ale má ne-moc.

 

Premýšľajte chvíľu pohrúžení do seba, ako často zažívate radosť, a teda ste tvorom s mocou tvoriť a ako často ne-tvorom s nemocou.

 

Zmyslom naplnený čas nám prináša radosť.

 

Čokoľvek robíme, hľadáme sami seba, hľadáme potešenie duše, šťastie, radosť.

 

Po mnohých skúsenostiach zisťujeme, že radosť, ktorú nachádzame mimo seba, si dokážeme udržať iba krátko. Preto ak ju hľadáme iba mimo seba, vypestujeme si na nej závislosť.

 

Radosť je pritom spontánna vnútorná emocionálna reakcia na príjemnú situáciu, osobu alebo spomienku. Navonok sa prejavuje rôzne od úsmevu až po radostné výkriky. Spojená je s pocitom šťastia, jasnou a pozitívnou náladou, človek sa cíti dobre, vo chvíľach radosti sú splnené všetky jeho okamžité psychické potreby. Patrí k najpríjemnejším a najprirodzenejším emóciám.

Je to skutočne tak, keď máme radosť, nič nám nechýba.

 

Pocit radosti v nás môže vyvolať:

 

  • telesná pohoda a uspokojovanie organických potrieb, napr. uspokojenie pri nasýtení, smäde a pod.,
  • uspokojovanie spoločenských potrieb, napr. pocit uplatnenia, spoločenské ocenenie a pocit užitočnosti pre spoločnosť, ktorej je človek súčasťou,
  • uspokojovanie individuálnych potrieb, napr. dostatok voľného času na svoje záujmy,
  • v neskoršom období (najmä v období adolescencie) je dôležitým činiteľom uplatnenie sa v povolaní, uplatnenie túžby stýkať sa s druhým pohlavím (zábava, hry, priateľstvá),
  • existencionálnu radosť nachádzame, keď rozvinieme svoju spiritálnu alebo mravnú inteligenciu, radosť potom spôsobuje už samotný fakt, že sme.

 

Trvalá neprítomnosť radosti v živote vedie k depresiách a chorobám, vedie k hlbokej nespokojnosti, trápeniu.

 

Zabudli ste sa tešiť z drobných radostí, ktoré vytvárajú mozaiku vášho života?
Možno ste sa príliš upli k predstave, čo v živote nechcete, namiesto toho, aby ste si vyjasnili, čo chcete.

Počuli sme to už veľakrát a napriek tomu stále hľadáme radosť i lásku. Nenachádzame ju, lebo ju hľadáme v zrkadle, do ktorého sa dívame. Treba nazrieť do seba, hlboko do svojej duše.

 

Trvalým zdrojom radosti je láska. Schopnosť rozvinúť ju v sebe prináša človeku trvalú radosť, pocit vnútornej radosti, mnoho filozofov i umelcov tento stav duše popisuje vo svojich dielach.


Friedlich Schiller píše v básni Óda na radosť o radosti ako o božskom princípe, božskej iskre, považuje ju za „dcéru z raja", ktorá všetko oživuje a spája ľudí - Schiller píše, že skrze radosť „... sa stanú všetci ľudia bratmi".

Inšpirovaný ňou Ludwig van Beethoven vo svojej poslednej, 9. symfónii pretavil Ódu na radosť na veľkolepý záver tejto symfónie, v „evanjelium lásky, radosti a viery“. Nie náhodou sa stala hymnou Európskej únie a vyjadruje ideály slobody, mieru a solidarity.

 

Ak hľadáš radosť, svetlo, ak hľadáš pokoj v duši, otvor si srdce, oči i uši.
Kto si zakrýva oči, nemôže vidieť, kto si zakrýva uši, nemôže počuť.

 

Ako etikoterapeut sa často stretávam s ľuďmi, ktorým už na tvári vidno, ako dlho na nej nebol úsmev. Etikoterapia, táto kráľovná medicíny, uzdravuje nielen telo, ale aj dušu. Deje sa tak cez postupné odhaľovanie skutočných príčin toho, že nie sme schopní plnohodnotne prežívať radosť, lásku, šťastie, spokojnosť a hojnosť v živote. U niekoho je to vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu, sebavedomie, sebadôveru či sebalásku, alebo všetky naraz či niektoré z nich. Pýcha, sebectvo, egoizmus, neschopnosť empatie, vcítenia sa do iného človeka nám znemožňujú tešiť sa, radovať sa z pocitu zdieľania, naplno prežívať prúd energie medzi nami, ktorej hovoríme láska.
 

V reči jedného afrického kmeňa slovo UBUNTU znamená: Ja som, lebo My sme.

Niet šťastia a radosti jednotlivca, keď niekto iný je nešťastný. Urobte denne radosť niekoľkým ľuďom a váš život sa bude napĺňať radosťou.

 

Tak sa ocitnete v novom vzorci života. Vo vzorci, ktorého výsledkom je pocit radosti a šťastia. Vo vonkajšom svete sa to prejaví tým, že ľudia vo vašom okolí vás budú milovať a rešpektovať čoraz viac, čoraz viac vám budú prejavovať úctu a čoraz viac ich dôveru pocítite.

 

Urobte to teraz, tak rastieme spolu.

 

Vladimír Červenák

 

Všetci potrebujeme podporu

Ak skutočne milujeme, vnímame a rešpektujeme milovaného človeka vždy ako niekoho, kto má úplne samostatnú, odlišnú identitu a podporujeme ho v tom, aby takouto nezávislou a jedinečnou osobnosťou zostal.
M. Scott Peck

Všetci občas potrebujeme a túžime po podpore. Podporu potrebuje aj naše telo, poskytuje jej ju chrbtica. Drží naše telo vzpriamené. Podporu našej kostre dávajú svaly, svaly podporujú šľachy. Krv podporuje bunky. Jednotlivé orgány sa tiež navzájom podporujú, a tak celé naše telo je harmónia vzájomnej podpory. Dobre podporované telo už na pohľad vyzerá dobre, zdravo a šťastne.

 

Rovnováha v našom tele je dovtedy, kým je celé telo nastavené na bezpodmienečnú, láskyplnú vzájomnú podporu všetkých našich buniek a orgánov.
Podporovaný človek sa cíti sebaisto a bezpečne. Rovnako podporu potrebuje aj naša duša.

 

Akú podporu však v skutočnosti hľadáme?

 

Veľmi často, nasmerovaní na vonkajší svet, hľadáme podporu mimo seba. Hľadáme ju vo vzťahoch u iných ľudí, hľadáme ju v prírode, vo zvieratách. Mnohí ju hľadajú vo vzťahoch, zábave, jedle, alkohole, drogách. Skúšame vždy znovu a znovu, čo nám môže podporu poskytnúť a čo naopak maximálne jej ilúziu.

Ak nám podpora dlhodobo chýba na úrovni tela, telo začne chradnúť, kriviť sa, prepadáva sa do seba, je bez podpory a opory, cítime sa neisto, cítime v tele napätie.

Ak chýba podpora našej duši, prichádza smútok, pocit osamelosti, depresie, beznádej.
Občas zažívame momenty, keď sa nám podpory a opory dostáva. To mám lieči dušu, máme pocit istoty, sme spokojnejší, cítime sa v bezpečí.

 

Precíťte na chvíľu, aký máte pocit, keď sa vám od niekoho dostáva podpora. Keď cítite, že je iný človek s vami prepojený, keď vás spája porozumenie, súlad.
Cítite sa príjemne, cítite prepojenie, energia vám rastie, ramená sa automaticky dvíhajú. Je to príjemný pocit.

 

Naopak, ak ste odmietaní, ak sa vám nedostáva podpory, ak nie ste prijímaný a pochopený, ak musíte so životom bojovať, ako sa cítite?

 

Ste unavení? Je to nepríjemný pocit?

 

Predstavte si teraz človeka, ku ktorému cítite úctu, správate sa k nemu s úctou a hovoríte s ním úctivo, láskyplne. Vnímajte ten príjemný hlboký pocit úcty v sebe.
A teraz sa rozpamätajte, ako to robíte vo vzťahu k sebe?

Kritizujete sa, nadávate si, obviňujete sa, trestáte sa, prejavujete nespokojnosť sami so sebou? Vnímajte rozdiel vo vašom vnútornom postoji k človeku, ktorého máte v úcte a k sebe.
Ten rozdiel je váš potenciál na zvýšenie sebaúcty.

 

Ako podporu získať a nekradnúť?

 

Používame rôzne stratégie a taktiky. Platí však, že ak nám ide primárne o získanie podpory, je to ťažké a namáhavé. Vyžaduje veľa energie, kým podporu získame.

 

Etikoterapia, rozpoznávanie pravdy o sebe samom, ako príčinná metóda, vidí bezpečnú, účinnú cestu ako podporu získať od iných, v ochote a vôli ju aj poskytovať iným.


Na to treba myslieť vtedy, keď potrebu podpory nepociťujete. V stave, keď už svietia všetky výstražné kontrolky, keď ste v úzkosti, je veľmi neskoro a ťažké dávať podporu iným. Vtedy ju sami potrebujeme, často sme v strese, panike.

 

Kto rád dáva iným, kto je tu aj pre iných vtedy, keď sám podporu nepotrebuje, tomu prichádza v pravý čas. Je totiž s vesmírom synchrónny.
A tak dávanie a prijímanie je v rovnováhe.

 

Ak sa vám nedostáva podpora vtedy, keď ju potrebujete, život vám ukazuje na stav nerovnováhy. Hľadajte v tom prípade svoj stred. Zlatú strednú cestu.

 

Ak si zadefinujete zámer, že chcete denne venovať určitý čas vedomej podpore iným, príležitosť sa vám veľmi rýchlo naskytne a ukáže.

 

Dôležité je však držať sa zlatého pravidla, podporovať môžeme iba toho, kto o podporu žiada alebo s ňou súhlasí. Nemusí to byť vyslovene verbálne vyslovená žiadosť. Prosba o podporu môže vyplynúť z kontextu, môžeme ju empaticky vycítiť. Môžeme ju zachytiť pohľadom, uvidieť v očiach človeka. Mali by sme si však byť istí, že k podpore máme súhlas. Najlepšie je si to overiť.

 

Napríklad vetou: Môžem ti pomôcť?

 

Veľa nedorozumení vzniká aj vtedy, ak máme každý inú predstavu o tom, akú podporu potrebujeme a akú máme poskytnúť. Často chceme prebrať zodpovednosť za človeka, ktorý podporu potrebuje tým, že hľadáme riešenie, riešime jeho problém. K tomu však nemáme dostatok informácií ani jeho životné skúsenosti, zručnosti a kompetencie a prekážkou môžu byť aj naše rozdielne postoje. Preto najčastejšie na dobre mienené rady reagujeme podráždene, cítime vnútorný odpor. Všimnite si, že vždy, keď vám niekto priamo hovorí, čo máte robiť, prirodzene sa uzavriete. Možno rovno prejdete do obrany alebo útoku.

 

Podporiť účinne iného človeka môžeme už tým, že ho účinne s plnou pozornosťou vypočujeme.
Schopnosť aktívne počúvať je však zručnosť, ktorú je dôležité rozvíjať, aktívne sa ju učiť.

 

Neprichádza sama od seba. Všimnite si, ako často navonok ste s iným človekom, počúvate ho, ale v skutočnosti sústredíte svoju pozornosť na svoje vlastné myšlienky. Ak súbežne premýšľate o téme, o ktorej hovorí váš partner, je to ešte čiastočne venovaná pozornosť. Ak však premýšľate o niečom úplne s jeho témou nesúvisiacom obsahu, napríklad, že vás zdržiava, že musíte nakúpiť a podobne, potom ten človek cíti váš povrchný záujem a cíti, že podporu nedostáva.

 

Sme zodpovední za svoje myšlienky.

 

To najcennejšie, čo môžeme dať inému človeku, je naša pozornosť, dávame ňou sami seba.

Všetci túžime po úcte.


Táto vnútorná túžba, potreba, aby nás mali ľudia v úcte, nám ukazuje, aký potenciál máme vo zvýšení vlastnej sebaúcty. To, čo mnohí vo vzťahu k iným považujeme za prirodzené, oveľa menej uplatňujeme sami k sebe.

Všetky náboženstvá nám ukazujú, ako dôležité je mať Boha/ Božstvo v úcte. Prirodzene uctievame to, čo nás presahuje. Úctu máme a cítime k prirodzeným autoritám.
Už menej k niekomu, koho správanie sa nám nepáči, kým pohŕdame, koho kritizujeme. To často robíme aj sami sebe, preto sa potom nemáme v úcte, a preto ju očakávame od iných. Všetky náboženstvá pritom zdôrazňujú skutočnosť, že Boh je všetkým a všade, že Krista máme všetci vo svojom srdci.

 

Preto múdri ľudia neukazujú prstom na chyby iných, ale majú ich slabosti v úcte. Chápu ich podstatu.

Nevieme sami seba podporiť hlbokou úctou, lebo máme vysoký potenciál zvýšiť si sebavedomie. Sme si málo vedomí seba, uzavretí v tele a hmotnej telesnosti sme stratili vedomie o tom, kto sme. Málo v sebe cítime predkov, a to už aj tých najbližších a už vôbec nie tých vzdialenejších. Všetci pritom v nás sú prítomní, vytvorili naše telo, a my nesieme aj ich témy.

 

V knihe kníh, v Biblii je odkaz na odporúčanie: „Cti otca svojho a matku svoju.“ V niekom to vyvoláva odpor, odmietnutie.

 

Aký to má dôvod?

Čo človeku bráni mať v úcte tých, od ktorých dostal telo, chrám svojej duše?

 

Je to ignorácia, nevedomosť, že naše telo, za ktoré často sami seba považujeme, patrí v skutočnosti našim rodičom, polovica matke a druhá otcovi. Kto dokáže precítiť vďačnosť za život, ktorý dostal, toho potom jeho vnútorné zdroje, predkovia môžu účinne podporovať z vnútra.


Duchovne prebudení ľudia túžia po rýchlom raste, mystických zážitkoch, predstavujú si anjelské svety, otvárajú si tretie oko, rozvíjajú intuíciu, komunikujú s vyššími svetmi. Zameriavajú sa na vyššie čakry. Pritom často nemajú pochopenú, prečistenú koreňovú čakru, muladharu, ktorej téma je: Kto som?

 

Jej témou je pochopenie toho, kto som? Kto sú moji predkovia, moja rodina a rod?

 

Ak človek dôsledne neprebáda tému koreňovej čakry, nie je dostatočne zakorenený a možno pohŕda telom a hmotou, potom ulieta.

 

Ako rozpoznáte takto „uleteného“ človeka?

 

Tu na Zemi sa necíti dobre, túži byť niekde inde. Necíti sa tu byť doma. Necíti zmysel života tu na Zemi a ani jej podporu. Zem, príroda a ani ľudia okolo takéhoto človeka podporovať nemôžu, lebo podporu nevedome odmieta.

Podľa Tao človek spája Nebo a Zem.

Ak túžite po podpore, začnite podporovať iných, tým podporíte sami seba.

 

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.
Rastieme spolu.

 

Mgr. Vladimír Červenák

 

LÁSKA je celistvoť – advaita.
Slovo láska čítame a počúvame už takmer všade, kam sa pohneme. Veľa ľudí o nej rozpráva, veľa duchovných vodcov ju považuje za jedinú možnosť, ako sa liečiť, veľa odborníkov na osobný rozvoj ju ponúka ako univerzálny liek na všetko.
Majú pravdu.
Porozumenie vytvára hlboké priateľstvo, je to láska.
Ponorte sa do tohto príbehu z knihy Malý strom o rodine z kmeňa Čerokiov...
 
Stará mama sa volala Včelička. Vedel som, že keď som ho v noci začul hovoriť: „Sme svoji, Včelička.", že vlastne hovorí: „Ľúbim ťa." Dalo sa to vycítiť z tých slov.
A keď sa zhovárali a stará mama povedala: „Si so mnou, Wales?" a on odpovedal: „Som s tebou.", znamenalo to „Rozumiem ti."
 
Pre nich bola láska a porozumenie to isté. Stará mama vravela, že nemôžeš ľúbiť niekoho, komu nerozumieš. Nemôžeš ľúbiť ani ľudí, ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu.
Starý otec a stará mama mali POROZUMENIE, a tak mali aj lásku.
 
Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli - sme svoji.
 
Ako sa na Lásku pozerá etikoterapia?
Lásku vníma ako cielene zameranú, priateľskú pozornosť nasmerovanú na vytvorenie porozumenia, spojenia.
Láskou sa spájame navzájom a vytvárame väčší celok, na ktorom potom spoločne participujeme.
Láska je spojenie, ktorého plodom je na všetkých úrovniach spojenia - RADOSŤ.
Je teda opakom nenávisti alebo pýchy, ktorou sa navzájom oddeľujeme a vytvárame si osamotenosť a utrpenie.
Mnohé príručky odporúčajú ako návod na šťastný život - milujte seba a budete milovať iných, majte sa radi.
Otázkou je, ako to urobiť, ako lásku cítiť, zažívať, keď duša človeka je zranená, naplnená smútkom, žiaľom, hnevom alebo nenávisťou?
Ako milovať, keď len pri myšlienke na niekoho, koho vnútorne odmietame, sa v nás všetko vzbúri?
Ako milovať seba, keď človek na seba pozerá ako na obeť, alebo na niekoho plného chýb a nedokonalostí?
Za najväčšiu prekážku toho, aby sme vytvárali vzťahy plné porozumenia, považujem v súlade so starovekým Védskym učením sebanenávisť, sebaodmietanie a sebaspochybňovanie.
 
Čo je sebanenávisť, sebadmietanie a sebapochybňovanie?
Sú to negatívne postoje k sebe samému. Je to odmietnutie života v sebe samom. Vzorce sebanenávisti, sebaodmietania a sebaspochybňovania, ako aj vzorce bezmocnosti si navzájom odovzdávame z generácie na generáciu. Už malé deti sa ich učia v sebe vytvárať pozorovaním správania dospelých okolo nich. Tak sa im zapíšu do mysle, do neurónových spojení, a tak ich potom opakujú ako biologické automaty. Nevedome stále dookola, až do úplného vyčerpania, sebazničenia.
Čím intenzívnejšie prežívame tieto toxické vzorce, tým deštruktívnejšie pôsobia na naše vnútorné prežívanie seba samých. Potom sa zrkadlia v našich narušených vzťahoch k iným, ale najmä k sebe samým.
Narušenými vzťahmi sa uzatvárame do sociálnej izolácie, narastá arogancia, ignorácia, pýcha, oddeľujeme sa navzájom jeden od druhého. Dôsledkom je strach, smútok, trápenie, osamotenosť, tuposť, lenivosť, pažravosť, nenásytnosť, chtivosť.
Takéto nastavenie vnútorného sebaprežívania je základom pre ochorenia na telesnej úrovni. Oslabuje meridiány životne dôležitých orgánov. Oslabuje činnosť obličiek, pečene, žlčníka, srdca, tráviaceho aparátu, narastá strach, svalové napätie, stres a dôsledkom sú závažné psychické i fyzické ochorenia.
Srdce je nielen životne dôležitý orgán, ktorý zabezpečuje distribúciu krvi v tele, ktorá je výživou, pokrmom pre telo, ale je tiež silným zdrojom elektomagnetického vyžarovania. Naše srdce vytvára silnejšie elektromagnetické pole ako náš mozog.
Oslabené srdce má toto vyžarovanie slabšie.
Práve jeho vyžarovaním, ktoré je o to silnejšie, o čo pozitívnejšie emócie prežívame, vytvárame pozitívne pole nadšenia, vďačnosti, radosti, lásky.
Vzájomným spájaním sa, najmä hlbokým priateľským porozumením, vzniká prepojenie, ktoré v sebe pociťujeme ako príjemný pocit, teplo, priateľstvo, náklonnosť, lásku.
Ak stretnete človeka, ktorého srdce je naladené na vysoké vibrácie lásky, hneď to na ňom spoznáte. Oči mu žiaria, svietia, ústa sa usmievajú, cítite sa pri ňom príjemne.
Takýto človek ľahko vytvára porozumenie, je ľahké sa naňho naladiť. Rýchlo dokážeme byť s ním v spojení. Vytvárame jeden energetický celok.
Vytvoriť s niekým porozumenie neznamená so všetkým s ním súhlasiť, znamená to rozumieť tomu, z akého uhla pohľadu nám situáciu opisuje, ako k záverom, o ktorých hovorí, prišiel.
Potom stačí jednoduché potvrdenie pohľadom, že si vzájomne rozumejú a duše sú si blízke, tváre rozžiarené.
Je to stav Aloha – Lásky.
Naopak, na človeka s nízkym vyžarovaním elektromagnetického poľa, ktoré má blokované sebanenávisťou, často maskovanou a premietanou do vonkajšieho sveta ako nenávisť k niekomu alebo niečomu mimo neho, na takéhoto človeka je naladiť sa oveľa náročnejšie. V komunikácii s ním dochádza k nedorozumeniam, nepochopeniu, oddeleniu.
Láska je stav spojenia, ku ktorému dochádza po vzájomnom prepojení elektormagnetických polí bytostí, ktoré lásku vytvárajú v sebe svojím vnútorným sebaporozumením. Len človek, ktorý naplno rozvinul schopnosť milovať, môže lásku v sebe cítiť. Inak je to iba slovo, pojem alebo naučené správanie. Len takýto človek sa potom môže svojou vyžarovanou láskou dotknúť lásky vyžarovanej z inej bytosti, a tak sa vzájomne spojiť v porozumení.
 
Opak lásky, nenávisť, je stav, keď tieto polia sú navzájom oddelené. Zručnosti vyžarovať elektormagnetické pole lásky sa učíme rozvíjaním empatie, rozvíjaním schopnosti súcitu.
 
Súcit znamená sú–cítiť, teda cítiť to, čo cíti druhý človek. Súcit je jedna z najvyšších úrovní lásky, lebo umožňuje úplne prepojenie, zažiť celistvosť na všetkých úrovniach existencie.
 
Je to zručnosť, ktorej sa učíme opakovanou skúsenosťou niekoľko životov.
 
Aké sú dôsledky prvého a aké druhého stavu?
 
Dôsledkom spojenia, plodom spojenia, porozumenia je RADOSŤ.
 
Naopak, plodom nedorozumenia je smútok, hnev, osamotenie.
 
Prejavovať aj cítiť v sebe Lásku sa učíme.
 
Naučili ste sa to už?
 
Naše telo sa od narodenia túži všetko učiť.
Tak sme sa naučili chodiť, hovoriť, jesť.
Dovoľte si učiť sa, smiete pri tom robiť chyby.
Vývoj nášho učenia pokračuje celý život, nikdy nekončí. Sme súčasťou inteligentného samoučiaceho sa systému.
Veľa vecí, veľa myšlienkových vzorcov sme sa naučili. Stali sa nám návykom. Robíme ich nevedome kompetentne, automaticky.
Napríklad - jeme príborom, je to zručnosť, ktorú sme sa naučili.
Tak sa potrebujeme naučiť aj zotrvať v stave pokoja a cítiť Lásku.
 
Viete to už?
Osvojovanie nových návykov a zručností pokračuje celý život.
Návykom je aj negatívne myslenie. Vychádza z negatívnych skúseností. Stalo sa zlo-zvykom. Nepodporuje nás v zámere byť šťastní, byť v stave Blaženosti, čo je stav šťastia bez vonkajšej príčiny.
Takýchto zlo-zvykov, sebapoškodzujúcich návykov, sme si osvojili veľa. Patrí medzi ne oddeľovanie sa od iných - pýcha, strach, nedôvera, smútok, ľútosť, krivda, závisť, nenávisť, žiarlivosť, trápenie sa, pocit viny, výčitka, pohŕdanie, kritika, agresivita, hnev, arogancia, ignorácia. Tieto návyky, padnúť do automatického ne-súhlasu so životom, sú silne seba-deštrukčné, seb-poškodzujúce. Blokujeme si nimi životnú energiu, oddeľujeme sa nimi od života a postupne zomierame. Páchame nimi nevedome samovraždu.
Videli ste film Náš domov? Odporúčam pozrieť si ho.
Liekom na ukončenie opakovania týchto návykov je vytvorenie nových, preferovaných sebapodporujúcich návykov a vytvorenie zámeru, tie staré ukončiť.
Urobte rozhodnutie, že tieto staré návyky ukončíte. Urobte to teraz.
Zavrite oči a spomeňte si na situáciu, keď ste v sebe cítili intenzívny pocit lásky.
Môže to byť situácia, keď ste vy niekoho milovali, alebo keď ste v sebe cítili intenzívne, že vás niekto miluje a on vám to prejavoval.
Mohlo to byť rôznymi spôsobmi. Krásne ich popisuje kniha Päť jazykov lásky od Gary Chapmana. Odporúčam prečítať si ju. Dozviete sa v nej, že existuje niekoľko odlišných spôsobov, ako si lásku prejavujeme. Možno ste milovaný a neviete o tom, lebo spôsob, akým je vám láska prejavovaná, nepoznáte, a teda nevidíte. Náš mozog zobrazuje iba to, čo pozná.
Dôležité je spomenúť si na intenzívny pocit lásky vo vás, ktorý ste už niekedy cítili. Mohla to byť akákoľvek situácia. Možno tá, keď vás ráno budila starká a všade voňalo jej kakao.
Alebo tikot hodín, keď vám ako dieťaťu rozprával niekto rozprávku. Čokoľvek.
 
Urobte to teraz...
Spojte si túto udalosť s mentálnou kotvou. Čo vám tú chvíľu hneď pripomenie?
Môže to byť spojenie rúk na hrudi. Ľavá ruka na srdci a pravá krížom na nej.
Položte si tak ruky a precíťte pocit, ktorý vnímate, keď si spomeniete na situáciu, keď ste cítili lásku.
Tento pocit si dobre zapamätajte.
Prekrížené ruky na hrudi vám ho budú pripomínať.
Začnite si vytvárať návyk, aby vaše telo vždy, keď si spomeniete na túto udalosť, alebo keď položíte ruky na hruď, si vyvolalo tento príjemný pocit. Rozvíjajte ho ďalej.
Potom sa posúvajte ďalej, naučte sa vytvárať príjemný pocit tepla, usmievajte sa pri tomto novom návyku.
Kedy ste cítili intenzívny pocit tepla na hrudi alebo v tele?
Usmievajte sa pod viečkami v očiach. Ten úsmev posielajte všetkým vašim orgánom a bunkám. Vaše telo vám úsmev vráti a usmievať sa budú aj vaše pery. Pokojne sa pri tom smejte nahlas.
Užívajte si Radosť, veď cítite Lásku.
Rozvíjajte tento nový návyk, cvičte ho 21 dní každý deň, až kým sa stane nevedome automatickým.
Robte to vytrvalo a trpezlivo.
 
Naše telo sa všetko učí cez 4 kroky:
1. Nevie, že nevie.
2. Vie, že nevie.
3. Vie, že vie.
4. Nevie, že vie, robí to :-)
To chce veľa vytrvalosti a trpezlivosti, stojí to však za to.
Potom naučte tento svoj nový návyk aj niekoho iného.
Keď sa niekde stretneme, spoznáme sa, budeme sa navzájom na seba usmievať a v celom tele budeme cítiť Lásku. Naším vzájomným poznávacím znamením bude úsmev a láska v očiach.
Urobme to hneď. Tat hastu(sanskrit)- nech sa tak stane.
Rastieme spolu.
Vladimír Červenák, životný kouč a etikoterapeut
www.advaita.sk, www.vladimircervenak.sk

 

Prajnosťou vytvárame svoj bohatší svet.

Zamyslime sa spoločne, aké dôsledky má, čo človeku prináša nastavenie na prajnosť a, naopak, na závisť.

Závisť všetci poznáme, či už sme ju rozpoznali v sebe alebo sa s ňou stretávame u iných. Dobre poznáme aj pocit, veľmi nepríjemný pocit, keď nás doslova zožiera závisť, alebo nám je závidené.

Etikoterapia odhaľuje, že práve tieto nepríjemné pocity, bolestivé pocity sú symptómami, že takáto emócia a myšlienky nám poškodzujú zdravie. Zablokujú prúd energie, životnej sily. Naše meridiány zostanú uzavreté, následne dochádza k zakysleniu organizmu, čo zas vytvára vhodné podmienky pre rozmnožovanie vírusov a baktérií. Ich úlohou je rozložiť „zomierajúci“ organizmus. Acidické prostredie neumožňuje regeneráciu organizmu. Až 80% zakyslenia si spôsobujeme zdravie poškodzujúcimi myšlienkami a emóciami.

Ktoré to sú?

Všetky tie, ktorými odmietame prijať život. Nesúhlasíme s ním, máme myšlienky typu - toto takto nemá byť. Je to toxický vzorec, ktorým sa bránime tomu, čo do nášho života prišlo alebo prichádza, prevažne ako dôsledok našich predchádzajúcich myšlienok, činov.

Aby ste mi správne porozumeli, tým nehovorím, že máme všetko, čo prichádza akceptovať, so všetkým súhlasiť. Hovorím, že je potrebné najprv prijať to, čo prichádza, tomu zodpovedá postoj - toto je tak a nasledujú otázky: Aké mám možnosti? Čo ďalej? Až potom, keď som situáciu prijal, ju môžem začať meniť tak, ako si prajem, aby sa vyvíjala, formovala. Tak sa stávame tvorcami plne zodpovednými za svoj život.

Ak sa chceme skutočne uzdraviť, nepodarí sa to tým, že svoju pozornosť zameriame výhradne na dôsledky. Ak považujeme vírusy, baktérie za nepriateľov a bojujeme s nimi, zvyšujeme ešte našu vlastnú vnútornú agresivitu, čím sa ešte viac oddeľujeme od vlastnej vitálnej energie, životnej sily.

Pokiaľ človek stratil sebadôveru, zažil veľakrát hlboký pocit bezmocnosti, keď doslova plakal bezmocnosťou, zapísal si do štruktúr svojho mozgu vzorec, ktorý bude donekonečna opakovať. Uverí vo vlastnú bezmocnosť, nemohúcnosť, opustenosť. To spustí celý reťazec toxických postojov, nenávisť, závisť, strach, smútok. Celú svoju psychiku doslova otrávi nedôverou. Dôsledky sa potom somatizujú na fyzickom tele ako ochorenia, poruchy v dôsledku blokovanej energie.

Napríklad oslabená dráha žlčníka spôsobí nedostatočné vylučovanie žlče, jej zahusťovanie, ktoré neskôr vedie k žlčníkovým kameňom, zápalom. Hlbokou príčinou je hnev, potláčaná agresivita, ktorá blokuje energiu potrebnú na správnu funkciu žlčníka.

Teraz sa však pozrime hlbšie na príčinu hnevu a agresivity.

Je ňou zameranie na to, čo v živote nemám, čo v živote mi chýba. Trvalý nedostatok lásky, pozornosti, osamotenosť, nepriateľský vzťah k životu uvrhne človeka do vysoko toxického vzorca obrán a útokov. Celý svet sa stane delom, ktoré mieri práve naňho.

Tak sa spustí vnútorný boj, ktorý zmätený človek premieta do svojho vonkajšieho sveta. Vznikajú konflikty, nedorozumenia, vojny. Vo vojne sa nič pozitívne nebuduje, po vojne zostávajú trosky a zranenia. Hlboké rany na duši človeka urobia svoju prácu. Nedôvera, strach sú jeho spolupútnici životom.

Takto postihnutí človek sa cíti ako obeť. Úplná alebo aj čiastočná bezmocnosť ho privedie k tichej alebo aj otvorenej závisti. Závidí tým, ktorí sa majú v jeho očiach lepšie.

Cesta von z tohto bludného kruhu vedie cez postupné uvedomovanie si možnosti aspoň krok za krokom meniť svoje postoje. Postupným prepólovaním na vďačnosť sa človek dostane k bodu, keď odpustí všetkým, ktorí mu ublížili a najmä sám sebe. Takýmto sebaprijatím a prijatím života si vytvára cestu k prepólovaniu na prajnosť.

Porozumie, že závisť je agresívny postoj, ktorým ničí Svet, v ktorom žije. Uvedomme si, že závistlivý človek si praje, aby ten, komu závidí, nemal to, čo nemá ani on. Teda na úrovni myšlienky si praje zničenie toho, čo závidí, aby sa situácia „spravodlivo vyrovnala“ - nemám ja, nemáš ty.

Uvažujte o tom, aký toxický je to postoj.

Zameranie na prajnosť prináša do duše pokoj, prináša vytúžený mier a umožňuje, aby do sveta človeka, ktorý je naplnený prajnosťou, prichádzala aj hojnosť.

Všetci si zaslúžime žiť v hojnosti, tešiť sa z darov a požehnaní, ktoré dostávame.

V úzkosti, strachu si nevšímame a nemôžeme vidieť, že k nám stále prúdia.

Ak ste sa našli v predchádzajúcich riadkoch, ak vám v živote chýba radosť, ak sa cítite bezmocní, začnite s jednoduchou technikou.

Každé ráno po prebudení sa zamyslite a nájdite, čo by ste chceli popriať niekomu, na kom vám záleží, koho máte radi.

Aké dary, aké požehnania by ste mu dopriali?

Potom si to isté doprajte aj sebe.

Prajnosť je vlastnosť, ktorou obohacujete svoj svet, vytvárate v ňom podmienky preto, aby hojnosť, zdravie, dostatok do vášho života tiekli veľkým prúdom.

Nájdite odvahu a nahlas prejavujte prajnosť. Tak aby sa manifestovala vo vašom živote. Stále rozdávajte a rozsievajte, potom budete žať to, čo sejete.

Vytrvajte v tejto technike aspoň 21 dní, mesiac. Čím viac buďte iným žehnať, čím viac budete prajní, tým viac prajnosti bude k vám prichádzať. Vyvarujte sa pritom podmieňovaniu. Nepodmieňujte s očakávaním, odkiaľ sa vám má prajnosť vrátiť, od koho konkrétne.

Možno tento vzorec opakujete od detstva, keď ste mali kritického rodiča a akokoľvek ste sa snažili, nedostávalo sa vám ocenenia.

Dôsledkom je chamtivosť, „chtíč“, ale aj obezita, keď jedlom a jeho hromadením, pahltnosťou sa snažíme nasýtiť do zásoby v strachu z nedostatku.

To najdôležitejšie je uvedomiť si, že to najcennejšie, čo máte, ste vy sami. Vy sami ste tou najväčšou odmenou, akú ste mohli dostať.

Vy sami sa môžete najviac oceniť, vy sami si môžete dopriať. Nemusíte si zaslúžiť sami seba. Už sa tak stalo. Užívajte si to.

Keď si toto uvedomíte, stanete sa slobodnými, začnete žehnať svetu, ktorým ste, začnete obohacovať iných aj seba.

Hojnosť v živote si blokujeme nesprávnym postojom k nej.

Byť prajným človekom vyžaduje mať správny postoj k peniazom a bohatstvu ako takému. Možno máte toxický vzorec pochopenia, že bohatstvo, peniaze sú zdrojom zla, že robia ľudí zlými. Je to naozaj tak? Videli alebo ste stretli ľudí, ktorí boli vo vašich očiach zlí a pritom boli chudobní? Určite áno.

Možno ste zažili situácie, keď sa vaši rodičia hádali pre nedostatok peňazí. Vytvorili ste si predstavu, že peniaze rozbíjajú rodiny a vzťahy. Je to však nezrelé pochopenie. Hádky boli dôsledkom vnútornej nespokojnosti vašich rodičov, tá vyvolala ich hádky.

Ak sa narušili nejaké vaše vzťahy a vy si myslíte, že na príčine sú peniaze, možno neboli v súlade vaše očakávania. Niekto od vás očakával peniaze a vy ste očakávali lásku. Takýmito neprávnymi postojmi ste si vytvorili nesprávny postoj k bohatstvu. Vyvolalo to vo vás hlbokú nedôveru, nespokojnosť. Tá je príčinou toho, že nemôžete iným žehnať, že nie ste schopní žiť v naplnení a dopriať iným aj sebe šťastie, hojnosť a lásku. Je potrebné uskutočniť vnútorné liečenie všetkých takýchto toxických presvedčení. Či už sa to naučíte sami alebo pomocou niekoho, kto vám v tom môže pomôcť, je potrebné takéto toxické vzorce rozpoznať a ukončiť.

Sú bariérou k hojnosti vo vašom živote.

Naučte sa vytvárať hojnosť vo svojom živote.

Buďte nadšení v tom, čo robíte. Žehnajte životu, žehnajte ľudom, naplňte sa pocitom dostatku a hojnosti na čas, aký dokážete. Cez uvedomenie si toho, čo už máte, čo už ste dostali, sa postupne naplníte pocitom dostatku.

Bohatý je ten, kto má dosť, nie ten, kto má veľa.

V momente, keď budete v sebe cítiť pocit dostatku, pocit hojnosti, začnete dostatok a hojnosť do svojho života ako magnet priťahovať.

Rozhodnite sa pre to vedome, urobte si zámer, jasné rozhodnutie, ktoré manifestujte energiou vašich slov sebe aj iným tým, že slovami tento pocit hojnosti v sebe vyjadrujte navonok a nahlas.

Trénujte prajnosť každý deň a vytrvajte.

Poprajte si s najbližšími už ráno po prebudení krásny deň, doprajte si pri tom úsmev.

Možno nie je pre vás prirodzené usmievať sa. Začnite sa to učiť. Je v poriadku, ak v tom budete spočiatku nešikovní, je v poriadku, ak to nebudete cítiť spočiatku ako úprimný úsmev alebo smiech. Ak vytrváte, ak to budete skúšať, pôjde vám to stále lepšie a lepšie.

Po príchode do práce poprajte kolegom skvelý deň, skvelé pracovné výsledky, nech im ide práca od ruky a nech im prinesie radosť. Zamerajte svoju vlastnú pozornosť na radosť z práce, ktorú robíte. Každá práca vám môže urobiť radosť už tým, že ste sa posunuli, že ste boli pre niekoho užitoční.

Ak vás vaša práca neuspokojuje, môžete hľadať inú možnosť, ako byť oveľa viac užitoční pre iných, neživte však svoju nespokojnosť s tým, čo práve robíte. Ak budete vašu pozornosť smerovať na nespokojnosť, práve ona vo vás porastie.

Keď nájdete priestor, ako byť ešte užitočnejší iným, pokojne pracovisko vymeňte a potom poďakujete za to, čo vám tá terajšia dala. Nedajte sa chytiť do vlastnej pasce nespokojnosti. To, čo živíte, vo vás rastie.

Večer, keď bilancujete deň, ktorý ste prežili, si premietnite, čo všetko vám dnes bolo dopriané, čo ste dopriali iným a čo sebe?

Poznačte si do zošita všetko, čo ste dopriali iným a čo sebe.

Po mesiaci si urobte inventúru, je v tom rovnováha?

Učte sa dopriať sebe tak, aby nič vo vás ani mimo vás voči tomu nenamietalo. Aby ste si dopriali spôsobom, že tým nikomu nebude vzaté ani nikto nezíska na váš úkor. Veľa ľudí sa rozdáva s neúctou voči sebe. Ak sa potom nenaplnia očakávania, zaplní ich pocit krivdy. Buďte múdri, udržujte obohacovanie v rovnováhe. Dávajte iným aj sebe s úctou k nim i k sebe.

Ak sa naučíte prepólovať k prajnosti, táto vaša nová kvalita, zručnosť začne napĺňať váš životný priestor. Budete sa cítiť stále napĺňaní, obohacovaní, milovaní.

Môžeme od života dostať všetko, čo sami sme pripravení a ochotní životu dať.

To má zmysel skúsiť to hneď teraz.

Rastieme spolu.

Vladimír Červenák

Ak chce lukostrelec vystreliť z luku šíp, začína v stave uvoľnenia tetivy. Postupne ju napína, aby ju v pravú chvíľu, keď je tetiva maximálne napnutá, mohol uvoľniť a šíp vystreliť. Rovnováha medzi uvoľnením a napätím a opätovným návratom do uvoľnenia posúva šíp dopredu.

Aký je zmysel napätia a uvoľnenia?

Podobne sa táto vlastnosť hmoty prejavuje v pravotočivosti špirály. Čím viac ju zatáčame doprava, tým väčšie napätie vzniká, energia sa zužuje do stredu, spätný pohyb potom poháňa, napríklad strojček hodín. Ak sa však energia neuvoľní, pokračuje smerom dnu a vzniká jav, ktorý poznáme z vesmíru ako čierna diera alebo z tornáda. Vieme, aká obrovská energia je sústredená v úzkom prúde energie. Tak funguje aj vaša odstredivka alebo gama nôž. Energia sa zahusťuje do lúča, ktorý smeruje vpred. To je kladný pól energie, mužská polarita energie, nasmerovanie na jeden bod, posun vpred, dávanie, aktívny princíp alebo prenikajúci činiteľ. Na opačnej strane špirály sa deje opak, špirála sa otvára do nekonečna, priestor sa rozpína, rozširuje, proces prebieha takmer neviditeľne, napätie sa uvoľňuje. To je záporný pól energie, ženská polarita, rozpínanie a otváranie sa, naberanie, prijímanie, pasívny princíp, pohlcujúci činiteľ.

Učíme sa schopnosti uvoľnenia celý život.

Vo všetkom, čo robíme, hľadáme rovnováhu medzi tými dvoma polaritami, rovnováhu medzi dávaním a prijímaním, medzi nasmerovaním na jeden bod a rozširovaním na celý priestor.

Každá jednostrannosť prináša nerovnováhu a nerovnováha nás dostáva do napätia. Jednoducho tetivu nemožno donekonečna napínať, inak praskne. Hmota má svoje fyzické limity. Tie je potrebné rešpektovať. Rešpekt a úcta k vlastným hraniciam sú základným predpokladom zdravia a šťastia v živote.

Rešpekt a úcta ako hodnoty nás povedú na ceste učenia sa rovnováhe medzi napätím a uvoľnením.

Nerovnováha môže mať dva póly, buď prepíname, alebo zotrvávame v pasivite.

Zdravoveda, medicína tento jav popisuje ako bipolárnu poruchu, psychózu. Pacient je buď vo,fáze apatie, depresie, úplnej nečinnosti a strnulosti, alebo naopak vo fáze hyperaktivity, v manickom stave s vysokou dynamikou aktivity. Psychické zdravie je v strede. Udržať v rovnováhe tieto dva póly energie v nás býva náročné najmä v ťažkých životných situáciách.

Pasivita nás robí strnulými, reaktívnymi. Potom sa spoliehame na to, že vecami pohnú iní alebo osud. Prehnaná aktivita a stále napätie vedú k stresu, únave a rýchlemu vyhoreniu.

Etikoterapia sa zaujíma o príčiny symptómov. Príčinu mnohých ochorení nachádza práve v permanentnom napätí. Takéto napätie sa prenáša aj do vzťahov človeka. Práve narušené vzťahy sú varovným signálom, že psychika človeka je zaťažená vnútornými konfliktami. Takýto človek nemá upratané hodnoty, priority, ciele. Nemá víziu života, a preto jeho život prebieha chaoticky, reaktívne a v napätí.

Každý sám je zodpovedný za svoju rovnováhu i nerovnováhu.

Svojou rovnováhou alebo nerovnováhou ovplyvňujeme aj svet, v ktorom žijeme. Keďže nerovnováha, napätie je v nás a my sme súčasťou sveta, potom do sveta toto napätie vnášame. V našom najbližšom okolí sa to prejavuje najvýraznejšie. Hneď vidíme reakcie nášho okolia, ako citlivo ľudia okolo nás vnímajú našu rovnováhu i nerovnováhu, pasivitu i aktivitu, napätie i uvoľnenie.

Zdanlivo vo vzdialenejšom priestore už dopad nášho stavu nie je taký citeľný alebo ho tak nevnímame. Treba vedieť, že každý z nás ovplyvňuje celý svet i Vesmír. Aj malým napätím, ktoré sa nám môže zdať zanedbateľným, prispievame k napätiu v našom spoločnom svete. Ak túžime po hlbokom mieri a pokoji vo Vesmíre, ak hľadáme Božský pokoj, nie je možné ho nájsť, pokiaľ v nás je ne-pokoj. Všade, kam s ním v duši prídeme, bude tam s nami. Hľadať pokoj s nepokojom v duši je prejavom zmätenosti. Cestou preč z ne-pokoja nie je hľadanie pokoja, ale hľadanie spôsobu, ako sa naučiť sa do stavu pokoja dostať. Stav pokoja, teda stav uvoľnenia treba systematicky, trpezlivo a vytrvalo trénovať. Krok za krokom. Každý malý stav uvoľnenia v našom neurologickom systéme, v našom mozgu zanechá stopu, skúsenosť pokoja. Potom tento zážitok, túto skúsenosť môžeme zažívať znova a znova, a stále na dlhšiu dobu. Až pokým nadobudneme zručnosť v stave pokoja, v stave uvoľnenia zotrvať, pokiaľ si to prajeme. Vytvoríme si tak návyk. Potom môžeme s pokojom prejsť do aktivity tak, aby sme vnímavo a citlivo prešli opäť do stavu pokoja, keď zachytíme jemné signály, že opäť prepíname, že sme na hranici svojich možností.

To je proces učenia. Proces osvojovania si zručnosti uvoľniť sa.

Uvoľnením sa získame zručnosť, schopnosť nadobudnúť stav pokoja v duši, stav hlbokého vnútorného mieru. Teda opak napätia. Žijeme v duálnom svete, vo svete protikladov. Ako sa však priestorom posúvame, naším vnútorným nastavením ho meníme a ovplyvňujeme.

Obrazne, ak by prišiel zlostný alebo emočne napätý človek do Neba, hoc nejakým zázrakom, Nebo by bolo v momente jeho príchodu zrušené, stalo by sa okamžite peklom.

Preto nemôžeme nájsť pokoj v sebe, kým si ho nevytvoríme.

Až potom v nás zavládne hlboký vnútorný mier. Každým nádychom ho buď udržiavame, alebo narušíme. Sme zaň zodpovední.

Osobne sme zodpovední za stav našej rovnováhy. Ak ju nemáme, potom sme sami sebe zodpovední za to, aby sme sa ju učili nadobudnúť.

Výhovorky, obhajovanie duchovnej lenivosti rásť a rozvíjať sa sú stratou energie.

Namiesto toho si položte otázky:

Aké máte možnosti?

Ako, kedy a kde začnete s nácvikom uvoľnenia?

Je to zručnosť schopnosť, ktorú sa učíme stále lepšie a lepšie po celý náš život, po celé naše životy.

Pochopte, aké dôležité je osvojiť si schopnosť uvoľniť sa.

Spomeňte si, ako často sa cítite napätí?

Ako sa vtedy cítite?

Aké pocity v napätom stave pociťujete?

Ako sa cítite, keď máte telo uvoľnené?

Aký je to pocit?

Je príjemný alebo nepríjemný?

Kedy sa dokážete uvoľniť?

Ako často si doprajete uvoľnenie?

Veľa ľudí žije v ustavičnom napätí. Ak človek zotrváva v napätí dlhú dobu, prestane to vnímať ako niečo mimoriadne, prijme to ako „normálny“ stav svojej existencie. Akoby žiadna iná možnosť neexistovala.

Je to ale naozaj tak? Naozaj neexistuje?

Naozaj máte také silné presvedčenie, že žijete tú jedinú možnú podobu svojho života, aká existuje?

Možno vás šokuje informácia, ale je dobrou správou, že existuje nekonečný počet možností, ako by váš život mohol vyzerať.

Ovplyvňujete to každou svojou myšlienkou, každým slovom, každým činom.

Každý z nás je stredom svojho vesmíru, tvoríme a vytvárame ho v súlade so zákonmi Stvoriteľa.

Aké iné možnosti máte, ako zotrvávať v pernamentnom napätí?

Napätie sa začne prejavovať na životných situáciách, na únave, nervozite, raste nespokojnosti so svetom, ľuďmi i so sebou samým. Nervozita, stres, smútok, nespavosť. Neskôr zdravotné ťažkosti, šedá, odkrvená pokožka, fyzické symptómy, ochorenia, konflikty, narušené vzťahy.

Ak človek nevníma signály tela, že je potrebné sa zastaviť, spomaliť, venovať pozornosť tým častiam života, ktoré sú zanedbávané, úplne stratí schopnosť uvoľniť sa. Váš život, vy sami ste sa dostali do nerovnováhy. Pokračovať v spôsobe života, aký vediete, v naučených schémach myslenia by znamenalo túto nerovnováhu prehlbovať. Potom strach, ktorý možno miestami pociťujete, je zmysluplný, varuje vás pred dôsledkami a nabáda na zmenu.

Nastal čas na zmenu vzorcov myslenia?

Až zhoršený zdravotný stav býva tým dôležitým impulzom na zmenu postoja. Etikoterapia vidí príčinu ochorenia na fyzickej a psychickej úrovni v narušených vzťahoch k sebe alebo iným. Je náročné meniť staré návyky a postoje. Mnohé opakujú už celé generácie našich predkov a máme ich hlboko zapísané v génoch. Tak dlho človek zotrváva v jednostrannom stave napätia, že nemá vytvorené mozgové štruktúry, neurologické dráhy, ktoré by mozgu umožnili nastoliť v tele harmóniu, stav pokoja, uvoľnenie.

Ak preberiete za seba zodpovednosť, vaše telo začne vytvárať také spojenia, cez ktoré potom v tele prebehnú príslušne biochemické procesy a elektrické reakcie, ktorých výsledkom bude hormonálny kokteil, umožňujúci príjemný pocit uvoľnenia.

Podobným spôsobom je možné naučiť sa cítiť lásku, vďačnosť tak, aby to neboli iba slová, ale boli to aj pocity spojené s príjemným špecifickým pocitom v tele.

Sme umelcami, ktorí môžu vytvárať svoj život i svoje telo.

Ak máte telo, ktoré sa vám nepáči, je možné, že neviete, že ste si ho vy sami vytvorili a tvoríte ho stále. Ak máte nepokoj v duši, ten sa tam nedostal náhodou, je výsledkom vašich poznatkov, zručností a postojov.

Zdá sa vám nemožné zmeniť seba?

Máte pravdu, vyžaduje to pevnú vôľu, jasný zámer a rozhodnutie a potom odhodlanie, vytrvalosť a trpezlivosť kráčať po ceste postupných krokov.

Toľkokrát ste to už skúšali, ak ste si zobrali dovolenku alebo vás do postele na oddychovanie dostalo ochorenie, uvoľniť ste sa nedokázali?

Stále vám v hlave plynú myšlienky, ktoré neovládate, prichádzajú chaoticky a vyčerpávajú vás?

V takomto reaktívnom stave, keď sa človek stane obeťou seba samého, vlastnej mysle, ktorá je plná nespokojnosti, kritiky, hnevu, zúfalstva, úzkosti, strachu, je potrebné začať jednoduchým dýchacím cvičením pred spánkom, neskôr nácvikom abdominálneho dýchania a uvoľňovania jednotlivých svalových aparátov a orgánov. Napätie v nich uložené sa začne uvoľňovať. Začnete si vytvárať nový návyk, zručnosť uvoľniť sa.

Doprajte úľavu zaťaženej psychike pozorovaním vlastného dychu, ktorý sa stane vaším učiteľom. Z plytkého, povrchného dýchania sa stane hlboké, pomalé, pokojné uzdravujúce dýchanie.

 

To má zmysel skúsiť to hneď teraz.

Rastieme spolu.

Vladimír Červenák

Ak sa mi neozveš, srdcesi naplním tvojím mlčaním a podriadim sa mu. Budem ťa čakať v tichosti, ako noc

Poznáme veľa prísloví, v ktorých nám odovzdávajú predkovia získanú skúsenosť, že trpezlivosť sa vypláca, že trpezlivosť ruže prináša.

Mnohým chýba dostatok vôle a trpezlivosti. Ak aj nejaký zámer majú a sledujú ho, idú si za ním, po istom čase strácajú motiváciu, energiu a od zámeru ustúpia. Nie sú dostatočne trpezlivý dotiahnuť úsilie až do konca.

Ako to robíte vy?

Ste naplnený trpezlivosťou, múdrosťou, ktorá pramení v spokojnosti a prijatí toho, čo nemôžete zmeniť a rozpoznaní toho, čo zmeniť môžete?

Alebo ste nedočkavci, ktorí chcú všetko riešiť hneď a zaraz?

Ak ste ten prvý príklad, blahoželám vám, zrejme ste objavili tajomstvo nielen o tom, ako veci robiť, aby ste mali v živote nadhľad a poriadok, a to nielen vo veciach, ale aj vo vzťahoch a v sebe.

Ak túžite po harmónii v živote, po rovnováhe, po zmysluplnom živote, naplnenom láskou, pokojom, hojnosťou, radosťou, potom cesta k takému stavu vedie cez dôkladnú inventúru v sebe. To vyžaduje veľa trpezlivosti.

Výsledkom vnútornej inventúry potom môže byť poznanie, že všetko má svoj čas a miesto. Tak ako semeno zasiate do zeme potrebuje čas, aby vzišlo, narástlo a dozrelo, tak aj naše zámery potrebujú priestor a čas, aby vzišli a dozreli. Tlak a urýchľovanie vedie k nespokojnosti a nespokojnosť k agresivite. Tá vedie k vnútornej nerovnováhe v hodnotách, postojoch, v cieľoch a zámeroch. To je prekážka, ktorá potom človeku bráni dosiahnuť vytúžené šťastie, pokojný a zmysluplný život.

Na ceste životom sa učíme, ako dosahovať ciele, po ktorých túžime. Trpezlivo a vytrvalo kráčať za svojimi snami.

Všetci máme túžby. Nie všetkým sa podarilo ich naplniť. Ak zostane len pri túžbe a nie je podporená zámerom a voľou ju naplniť, stratíme motiváciu a chuť investovať čas a energiu na jej dosiahnutie.

Na sklonku života ľudia veľmi často neľutujú ani tak to, čo urobili, ale viac to, čo neurobili a urobiť mali.

Zamyslime sa spoločne nad tým, aké sú predpoklady, aby sme nejaký zámer, cieľ, ktorý sme si predsavzali dosiahnuť, skutočne naplnili?

Ako na to?

Množstvo informácií, vzdelanie, sčítanosť, potrebné zručnosti a skúsenosti a správne postoje ovplyvňujú, či človek dokáže ísť za svojím zámerom, cieľom. Správne postoje sú i správne zoradené hodnoty.

Schopnosť udržať si trpezlivosť ovplyvňuje úroveň našej vnútornej spokojnosti. Spokojný človek má v sebe pokoj a pokoj dáva i iným. Nespokojný je nespokojný so všetkým okolo seba. To ovplyvňuje naše postoje k sebe navzájom, životu, Bohu.

Úzkostný človek, plný strachu, má nedôveru vo vlastné schopnosti, silu celku, ktorého je súčasťou, má blokovanú energiu v dôsledku čoho 3. čakra, v oblasti solar plexu, je tiež blokovaná. Výsledkom je neschopnosť konať, vytvárať a napredovať. Neschopnosť prijímať seba, iných i situácie bezpodmienečne. Jeho nespokojnosť a nedôvera podmieňuje celý jeho svet i život. Na jemných váhach váži všetko, čo dáva a porovnáva, či rovnako sa mu vracia. Jeho vzťahy sú podmienené kupeckými počtami. Prejavuje sa to stuhnutosťou, apatiou, nedostatkom energie.

Takýto človek je ovládnutý lenivosťou k rastu. Telo vyživuje nevhodnými myšlienkami, myseľ mu ovláda strach, pýcha, ignorácia, emócie zlosti, smútku a strachu. Telo vyživuje nevhodnou instantnou stravou, stravou bez života, stravou naplnenou bolesťou a utrpením. Kombinácia toxického myslenia a toxickej potravy vytvára dlhodobo udržiavané zablokovanie energie na úrovni éterického tela, čo sa prejavuje únavou, nepríjemným pocitom a na fyzickej úrovni bolesťou a ochorením. Bezmocnosť, neprítomnosť vôle, moci konať sa prejavuje ne-mocou na urovni fyzického tela.

Zhmotnená múdrosť predkov hovorí, že pomaly ďalej zájdeš.

Trpezlivosť je plodom poznania, že správne zameraný zmysluplný zámer nás privedie k silnej motivácii vytrvať. Udržať si motiváciu znamená správnym, morálnym postojom byť napojený na Zdroj, ktorý človeka presahuje a vyživuje.

Lenivosť, za ktorú často považujeme neprítomnosť motivácie, je výsledkom nesprávnych životných postojov. Má veľa tvárí. Za lenivého sa považujeme alebo nás považujú iní, ak nechápeme správne zmysel svojej existencie. Následkom je zmätok v duši, hodnotách i postojoch.

Mnohí ľudia, ktorí sa rozhodnú čosi vo svojom živote zmeniť, napríklad sa rozhodnú, že začnú športovať, že sa budú viac modliť, menej jesť, viacej učiť a následne zlyhajú vo svojom predsavzatí, sa často potom sťažujú na slabú vôľu. „Keby som tak mal silnejšiu vôľu, zaiste by mi to šlo!" Slabá a silná vôľa je maskovaná slabou a silnou motiváciou. Ak nájdeme motiváciu, vôľa automaticky zosilnie. Aj slabá žena, ak by napríklad jej dieťa privalil ťažký predmet, by motivovaná materinským pudom zachrániť dieťa, dokázala zdvihnúť predmet niekoľkokrát prevyšujúci jej hmotnosť. Také prípady sú známe.

Zmenou motivácie, zmenou postoja sa posilní voľa vytrvať, dokončiť. Vo vesmíre všetko prebieha v cykloch, vzniká, je udržiavané a zaniká, ukončuje sa, aby mohlo na novej úrovni opäť vzniknúť. Tento univerzálny princíp sa opakuje vždy na novej úrovni, na novom fraktálnom stupni. Tak má všetko svoje miesto a svoje načasovanie. Byť v súlade s prúdom života znamená byť v synchronny s celým Vesmírom.

Doťahujte do konca všetko, čo viete a môžete

Schopnosť kráčať životom trpezlivo a vytrvalo znamená získať zručnosť doťahovať veci do konca správne, učíme sa to v každej situácii. Veľmi dobre vieme, ako sa cítime a telo nám dáva zrozumiteľnú odpoveď, ak máme narušený vzťah. Cítime sa mizerne, táto mizéria je dôsledkom blokovanej energie. Je prejavom nesprávneho postoja k životu. Sme v stave pýchy, oddelenosti. Ak sa oddeľujeme, výsledkom je vždy mizerný pocit, pocit prázdnoty, samoty, smútku, strachu, pocit nedostatku.

Naopak, správne ukončenie diela, naplnenie zámeru i vzťahu nás napĺňa príjemným pocitom naplnenia, úplnosti a tento pocit je zdrojom radosti. Radosť je plodom zmysluplného spojenia. Poznáme to všetci, ten príjemný pocit, keď si v živote upraceme, keď dotiahneme veci do konca. Keď po dlhom úsilí vykopeme studňu a na jej dne je číra, osviežujúca voda.

Motivácia – motor rastu

Preto ak sa nám niečo nechce, potom nemáme slabú vôľu, ale motiváciu, ktorú potrebujeme posilniť. Potom riešením nie je trestať sa za zlyhanie, lenivosť, ale nájsť spôsob, ako sa motivovať k rastu. Motiváciu strácame opakovaním nesprávnych postupov a postojov. Strácame trpezlivosť, keď nevidíme výsledok.

Máme hlboko zakorenené vzorce presvedčení a správania, že negatívna motivácia prostredníctvom kritiky, prejavenej nespokojnosti nás alebo aj iných posúva dopredu. Tak vytvárame tak nezmyselné spojenia slov, ako pozitívna kritika, dobre mienená nevyžiadaná rada, zdravá žiarlivosť, závidieť v dobrom a podobne. Sú to toxické presvedčenia, ktorými ubližujeme sebe i druhým. Ich pozitívnym zmyslom je, že sa prostredníctvom nich naučíme, čo robiť nemáme. Nenaučia nás ale, čo a ako robiť máme.

Nietsche k tomu poznamenáva:„Kto vie prečo, vie aj ako!" Mať motiváciu znamená vedieť prečo. Ak teda nevieme prečo by sme mali ráno vstávať načas, prečo by sme sa mali viacej modliť, viacej študovať, viacej sa hýbať, potom budeme tieto veci vykonávať s ťažkosťami, bez životnej sily, a to aj napriek tomu, že sa k nim budeme nútiť takmer nadľudskou energiou. Samozrejme, mnohé veci treba robiť, aj keď nemáme pre ne motív: napríklad keď matke plače v noci dieťa musí ho nakŕmiť, aj keby nemala motív. Jej motorom je jej pudová zložka osobnosti. Pud zachovania života.

Čo môžeš urobiť hneď, neodkladaj na zajtra

Mnohí trpia na tzv.prokrastináciu, t.j. odkladanie povinností na neskôr. Netreba si ju mýliť s trpezlivosťou. Ak sa povinnosti, ktoré máme, začnú hromadiť vytvoria nám v živote chaos a neporiadok. V takom prípade je potrebné urobiť si poriadok v prioritách. Premyslieť si, čo je v našom živote urgentné a čo dôležité. Venovať sa čo najviac tomu, čo je dôležité, potom budeme musieť menej hasiť to, čo je urgentné. Netrpezlivosť nás prenasleduje, keď sme pod tlakom, stresom. Čo najmenej sa venovať tomu, čo nie je dôležité a vôbec sa nevenovať tomu, čo je je škodlivé. Upratané priority a hodnoty vnesú do nášho života poriadok, vnesú doň vnútorný zmysel. Tento zmysel nás potom sám vedie, ukazuje cestu. Stane sa vnútorným semaforom, našou vnútornou autoritou, ktorá nás vedie múdro k cieľu byť šťastným i bez vonkajšej príčiny.

Poludnie života

Existuje ešte jeden fenomén, ktorým sa v starej mníšskej tradícii popisovala lenivosť: akēdeia, tzv. démon popoludnia. Strata motivácie v dôsledku neprávne definovaných hodnôt. Akēdeiu v živote mnícha popisuje Evagrius Ponticus takto: „Démon akēdeie, tiež nazvaný démonom popoludnia, je najnebezpečnejším zo všetkých démonov. Na mnícha zaútočí o štvrtej hodine a dušu oblieha až do ôsmej hodiny. Najprv spôsobí, že slnko sa hýbe pomaly alebo že sa dokonca vôbec nehýbe, a tak sa mu zdá, že deň má 50 hodín. Potom vedie mnícha k tomu, aby sa stále pozeral cez okno a aby vychádzal stále z cely hľadieť na slnko, či je ešte ďaleko od deviatej hodiny, a aby sa presvedčil, či náhodou neprichádza brat. Neskôr nainfikuje mnícha averziou voči miestu, kde žije a voči samotnému jeho spôsobu života, voči telesnej práci, nakazí ho myšlienkou, že láska sa vytratila spomedzi bratov, a že nie je na svete nikoho, kto by ho potešil... (démon) mu začne maľovať obraz toho, aký dlhý je život, a aký nesmierne ťažký je asketizmus..."

Možno ste si všimli, že démon popoludnia je démonom druhej polovice života človeka, a hovorí o tzv. kríze stredného veku. Popoludnie má svoje špecifické otázky a väčšina ľudí sa musí v tomto čase nanovo hľadať a definovať. Predefinovaním hodnôt presmerovaním na vyššie miesta v rebríčku hodnôt tých, ktoré presahujú hmotný svet, akými sú láska, sloboda, šťastie, radosť a posunutie na nižšie miesta tých, ktoré dominovali prvej polovici života, ako niekým sa stať, niekým byť, niečo znamenať, niečo mať a vlastniť, sa človeku otvára cesta k poznaniu, múdrosti trpezlivého starca, ktorý objavil kľúče od kráľovstva krivých zrkadiel.

Rastieme spolu.

VladiMír Červenák