Odpustiť znamená oslobodiť sa od bolesti

„Odpustenie je prepustením väzňa na slobodu a objavom, že tým väzňom sme boli my sami."

Pohádali ste sa a ste nahnevaní? 

Nefunguje váš vzťah tak, ako si predstavujete?

Trpíte chronickými zdravotnými problémami?

Často vás niečo vyvedie z rovnováhy?

Vyvoláva vo vás niekto agresivitu?

Máte pocit, že vám ukrivdili?

Trápite sa?

Nedarí sa vám v práci? Neveríte si?

Ocitáte sa v stále v rovnakých situáciách?

 

 

 

Z akého dôvodu je dôležité naučiť sa odpustiť iným aj sebe?

 

Etikoterapia hľadá príčinu ochorení, ale aj nehôd a úrazov v narušených vzťahoch. K Bohu, prírode, zvieratám, iným ľuďom, k sebe samému.


Odpustením vyjadrujeme áno životu. Súhlasíme, aby plynul tak, ako plynie, vzdávame sa vzdoru, odporu. Odpor a vzdor sú bariéry, ktoré nám bránia podieľať sa na hojnosti a šťastí.
Akt odpustenia smerovaný k sebe samému otvára dvere k vysporiadaniu sa s vlastnou vinou, hanbou alebo sebanenávisťou.

 

Odpustenie má silu uzdraviť bolesť. Je ústrednou témou väčšiny svetových aj lokálnych náboženstiev. Niektorí psychológovia ho považujú za cieľovú fázu procesu prekonania významnej straty alebo bolesti. Odpustenie môže byť oslobodením sa od zakoreneného hnevu, averzie, krivdy alebo životnej trpkosti. Odpúšťať môžeme osudu, svetu, spoločnosti, ľuďom vzdialeným, blízkym aj najbližším, svojmu telu, sebe.

 

Skutočné odpustenie dáva novú šancu chronicky konfliktným toxickým vzťahom. Vzťahom, kde jeden zranil druhého. Odpúšťať môžeme veľké aj malé veci.
Odpustenie je odloženie roly obete a otvorenie sa budúcnosti. Je vyslobodením z utrpenia a bolesti.

 

Keď máme v živote nejaký problém, obyčajne to znamená, že je potrebné niekomu odpustiť.

 

Pokiaľ voľne neplynieme na vlne života, pravdepodobne sme sa upli na nejaký okamžik v minulosti. Môže to byť ľútosť, smútok, ublíženie, strach alebo vina, hanba, hnev či odpor, niekedy dokonca i túžba po pomste. To všetko pramení z neschopnosti a neochoty odpustiť, odpútať sa od minulosti a žiť prítomnosťou.

Odpoveďou na akékoľvek liečenie je vždy láska. Cesta k láske vedie cez úctu a odpustenie.

 

Mnohí túžime po pokoji. Túžime po tom, čo nemáme. Hľadáme rovnováhu. Stav, ktorý prevažne prežívame, je stav nepokoja. Náš pokoj je stále rušený udalosťami, ktoré zažívame, ale aj našimi vlastnými myšlienkami, rozhovormi, pocitmi. Tak, ako nemožno bez následkov poškodenia donekonečna naťahovať tetivu v luku, tak nie je možné dlhodobo bez následkov zotrvávať v stave nepokoja. Odpustením sebe a svetu prichádza do duše človeka pokoj.


Odpustenie je cesta pokory a trpezlivosti

 

Uvoľnenie negatívnych zážitkov nejde rýchlou cestou, ale postupným uvoľňovaním. Všetko, čo sa nám deje v živote, má svoj význam. Za svoj život sme zodpovední my sami, nikto iný. Nemôžeme nikoho iného viniť za to, čo prežívame v našom živote, to my sme zasiali príčiny nášho súčasného života. Dnešok je dôsledkom včerajška.

 

Ak dokážeme prebrať zodpovednosť za svoj život, potom sa dokážeme aj ospravedlniť tým, ktorým sme vedome alebo nevedome ublížili myšlienkou, slovom alebo skutkom.
Potom môžeme požiadať o odpustenie iných, buď osobne, alebo mentálne. Ospravedlňme sa a poďakujme, že nám bolo odpustené. Len tomu môže byť odpustené, kto sám dokáže odpustiť. Vyplýva to zo zákona rezonancie. Nemôžem dostať to, čo sám nechcem dať.

 

Ak cítite pocit krivdy, ak vám bolo ublížené, alebo to tak cítite, potom odpustite všetkým, čo vám kedykoľvek akokoľvek vedome alebo nevedome ublížili myšlienkou, slovom alebo skutkom. Odpustite na celej úrovni vašej existencie.

 

Dôležité je porozumieť, že neochota odpustiť je prejavom túžby po pomste. Je trestom vykonávaným na tom, komu nechceme odpustiť. Treba však porozumieť tomu, že v skutočnosti trestáme seba. To my máme nepríjemný pocit, to my máme blokovanú energiu, to my máme nesprávny postoj k životu. Zmeňme ho teraz.

 

Každý človek koná najlepšie, ako v danej chvíli dokáže.

 

Niekedy pritom ubližuje z nevedomosti sebe aj iným. Ak ubližuje iným vedome, nevie, že tým ubližuje najmä sebe.

Neochotou odpustiť trestáme iných aj seba za to, že konali najlepšie, ako v danej chvíli vedeli.

 

Ak si človek ubližuje vedome sám sebe, je za tým neúcta k sebe, životu alebo zúfalé volanie po pozornosti, láske, ktorú takýto človek nenachádza v sebe. Cesta k láske vedie cez úctu. Kto chce nájsť lásku v sebe, mal by ju hľadať cez úctu k sebe i k druhým.

 

Odpustením dávame sebe i druhým slobodu byť takými, akí sme. Je to prijatie, akceptácia. Ak si kladieme podmienky, v skutočnosti neakceptujeme, podmieňujeme. Slnko si nekladie podmienky a ani si nevyberá, na koho bude svietiť a koho vynechá. Miluje nás bezpodmienečne.
To najdôležitejšie je odpustiť Bohu, ak v neho veríme, ak mu niečo vyčítame a potom treba odpustiť sami sebe všetko, čo nás ťaží a zväzuje s minulosťou. Poďakujme za dar Odpustenia.

 

Tradičnou havajskou technikou odpustenia je Hooponopono.

 

Vďaka nej sú Havajčania šťastní ľudia. Oni nič toxické vo vzťahoch neprenesú cez noc, my si to vláčime na ramenách celé roky.

 

Milujem ťa. Ospravedlňujem sa. Prosím, odpusť mi. Odpúšťam ti. Odpúšťam si. Ďakujem.

„Aloha wauia oe. Ua kaumaha au. E kala mai `oe ia`u. Mahalo.“

 

Havajská technika Hooponopono prispieva k čisteniu nášho podvedomia, v ktorom máme uložené mentálne bloky. Bloky, ktorými sme si zablokovali energiu. Tak ako stojatá voda sa zakalí, tak zablokovaná energia v nás spôsobuje bolesť v duši i tele. Odpustenie rozpúšťa skryté, ignorované programy, ktoré nás už nepodporujú v cieli dosiahnuť pokoj v duši, spokojnosť, hojnosť v živote, radosť a šťastie.

 

Hooponopono, odpustenie, je technika, ktorá umožňuje návrat do prirodzeného stavu bytia, do stavu, v ktorom sme prirodzene sami sebou.

Hooponopono, odpustenie je spôsob, ako uvoľniť energiu starých emocionálnych bolestí, ktoré v nás vyvolávajú nerovnováhu a následne i choroby.

 

Klasický prístup k riešeniu ťažkostí spočíva v presvedčení, že jadro problému leží v klientovi, nie terapeutovi. Terapeuti si často myslia, že sú tu preto, aby pomáhali ľuďom, alebo aby ich zachraňovali. Pri havajskej tradičnej metóde Hooponopono je to inak – skutočnou úlohou terapeutov je uzdraviť samých seba z programov, ktoré vidia vo svojich klientoch.

 

Ak si očistia program, ktorý s ním zdieľajú, ktorý v ňom rozpoznali, uľaví sa obom stranám.
Príčina je opäť v zákone rezonancie. Podobné priťahuje podobné. Terapeut pritiahne takého klienta, v ktorom sú podobné toxické programy ako v terapeutovi. Na úrovni energie, ktorou sme, sme všetci v Jednote,  Advaite (advaita zo sanskritu = nedvojnosť).

 

Nedávno sa  moja klientka podelila o túto svoju skúsenosť, rád ju s vami s jej dovolením zdieľam ďalej:

 

„Od detstva som mala veľmi rada zvieratá a akékoľvek ich utrpenie som veľmi zle znášala. Každý film, knihu (a nehovoriac o osobných zážitkoch) o zvieratách som veľmi prežívala a akékoľvek ich utrpenie som spracovávala celé týždne a mesiace. Nezvládam návštevy cirkusov ani ZOO - okamžite sa mi hrnú slzy do očí a mám tendenciu sa im v duchu ospravedlňovať. Zvieratá boli pre mňa vždy veľmi citlivou témou. Po stretnutí s etikoterapeutom, na jeho radu som jedného dňa meditovala s cieľom - ospravedlniť sa zvieratám za všetko, čím som im ja a ľudia vôbec ublížila/i. Môj vnútorný meditačný priestor je od istého momentu lúka. A tak som sa v meditácii na tú lúku postavila a začala som s Hooponopono - ospravedlnením sa zvieratám. Po chvíli prišla tmavá postava, ktorá len ticho a bez akéhokoľvek komentára počúvala a čakala. Zopakovala som to niekoľkokrát a úprimne povedané, ani neviem ako, po chvíli som jemne zadriemala. Prebral ma silný hlas vrany, ktorá mi krákala za oknom, a ja som mala intenzívny pocit (vlastne istotu:-), že mi hovorí: „Vráť sa, čakajú ťa..."

Vrátila som sa do meditácie a tmavá postava tam stále bola. Zopakovala som Hooponopono a na mojej lúke sa začali objavovať zvieratá. Bolo ich množstvo a všetky sa na mňa dívali. Pokojne a s láskou. Čakali a počúvali a CHCELI MI ODPUSTIŤ. Áno, mala som pocit, akoby to chceli viac ako ja. Bolo to úžasné. A potom, v jednom momente, som to ich odpustenie pocítila. Nikdy v živote som nič také čisté nezažila.

Dokonalé odpustenie, akého je schopný len málokto z nás ľudí - neboli v ňom žiadne výčitky, vyratúvanie a pripomínanie minulosti a žiadne podmienky do budúcnosti. Nebolo v ňom žiadne ale, bolo BEZ PODMIENOK a ABSOLÚTNE. Zaliala ma neuveriteľná záplava čistej lásky, pokoja a súcitu. Veľmi som plakala, ale boli to slzy obrovskej úľavy. A zvieratá prichádzali bližšie. Mohla som sa ich dotknúť a pohladiť ich. Po chvíli som sa poďakovala a vrátila. Odvtedy sú na „mojej lúke" stále... Nielenže sa môj vzťah k zvieratám upokojil a dnes už nemám taký strach z niektorých z nich (pavúky a pod.), ale prežila som neuveriteľnú skúsenosť dokonalého odpustenia. Takého, aké má byť. Odvtedy to mám ako vnútorný vzor, keď odpúšťam ja. Viem, aké to je - aký je to pocit, keď odpustím bez podmienok.

Som zvieratám za tú lekciu veľmi, veľmi vďačná."
 

Cvičenie, ktoré vám umožní ľahšie odpúšťať:

 

Ak nás vo vzťahu postihne čokoľvek, čo vyvolá otázky, pochybnosti či bolesť, nech je jadro problémov kdekoľvek, odpovede sa nám dostane, keď sa úprimne prikloníme k partnerovi.

Spojenie s partnerom a poznanie nového stupňa spojitosti je liekom na vyliečenie vzťahu. Dokáže vyliečiť všetko, čo sa niekedy do vzťahu vplietlo, čo ho narušilo, či už ide o chlad, pochybnosti, nudu, strach, prázdnotu, pocit, že sme bezcenní.

Ak vykročíme v ústrety partnerovi, neznamená to, že sa vzdávame vlastnej pozície či vlastných hodnôt. Znamená to jednoducho, že k svojmu partnerovi vykročíme s láskou.

 

Cvičenie

 

Urobte si čas a predstavte si, ako vyzerá problém, ktorý medzi sebou s partnerom máte.
A teraz si predstavujte, ako robíte krok smerom k partnerovi, vnímajte, ako sa k nemu približujete stále viac.
Ak už sa vzájomne skoro dotýkate, urobte ešte ďalší krôčik a prekročte tak problémy, chlad, pochybnosti aj strach – došli ste celkom k partnerovi.

 

Ak máte s niekým konflikt alebo cítite, že ste sa mu vzdialil, priblížte sa k nemu.
Môžete to urobiť buď fyzicky, alebo mu napísať list. Podeľte sa s ním o pravdu o svojich vlastných pocitoch, nesnažte sa partnera meniť, ale povedzte mu:

„Nedovolím, aby sa toto vplietlo medzi nás. Chcem to s tebou zdieľať. Ďakujem za vyriešenie problému, ktorý medzi nami stál. Vážim si tento pohyb vpred – vážim si teba i seba.“

 

Toto spojenie vám bude prospešné: dotyčný človek sa stane vaším spojencom, partnerom, kamarátom, milovaným a nakoniec aj tým, kto vás zachráni.

 

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.

Rastieme spolu. 

 

 Vladimír Červenák


 

 

Ako odpustiť?

 

 

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS