Vďačnosť je bránou k hojnosti

 

Človek je vďačný vtedy, keď sa prestane zaoberať vecami, ktoré mu v živote chýbajú a zameria sa na veci, ktoré má.

Slovo ďakujem je jedna z najsilnejších mantier, je to najsilnejšia modlitba. Jej častým opakovaním, nahlas, ale aj v duchu sa môže váš život zásadne zmeniť. Vibráciou tohto slova vytvoríte biomagnetické pole, ktoré vám do života začne priťahovať hojnosť, úctu, lásku.

Zamyslime sa, aký pocit máte spojený s týmto slovom?

Čo cítite, keď vyslovíte slovo ďakujem?

Ako sa cítite, keď vám niekto poďakuje?

Všimnite si, ako reagujú na toto slovo vaše kútiky očí a úst?

Usmievate sa?

Vďačnosť je pocit, pri ktorom sa otvárame, naša pravá mozgová hemisféra sa aktivizuje. Prebieha proces, pri ktorom sa vylučujú do tela hormóny šťastia. Naše srdce je otvorené a napája sa na prúd, energiu vďačnosti. Tento pocit, ak ho zažívame často, potom sa prehlbuje, prerastá do úcty a neskôr do pocitu lásky. Cez vďačnosť sa učíme cítiť lásku. Naše telo je potrebné naučiť lásku cítiť. Ak si blokujeme energiu nesprávnymi postojmi, myšlienkami, zažívame stály deficit lásky, energie. Nemôžeme ju potom cítiť a zažívať.

Ak vám v živote chýba pozornosť, láska, začnite s rozvíjaním vďačnosti v sebe. Napíšte si zoznam, za čo všetko ste vďační?

Každý deň tento svoj zoznam dopĺňajte o nových ľudí, nové veci a udalosti, za ktoré ďakujete. Tento zoznam môže rásť donekonečna. Odložte si ho. Potom si ho z času na čas prečítajte, budete cítiť hlbokú vďačnosť a radosť, ako krásne naplnený je váš život.

Vďačnosť je brána, ktorá vedie k možnosti lásku zažívať ako prirodzený stav bytia. Mnoho ľudí to nevie. Nedokážu cítiť lásku v sebe, hľadajú ju mimo seba. Poznáte to? Citové vydieranie, výčitky, prejavy sebaľútosti, trápenie sa za seba aj za iných, to všetko sú prejavy volania po láske, prejavy túžby po pozornosti, ktorú človek nedokáže vyjadriť inak. Ukončite toto šialenstvo. Láska k vám nemôže prísť z vonka, lásku pocítite v sebe, keď naučíte svoje telo vnímať ju, cítiť.

Veľa ľudí je bez možnosti cítiť lásku v sebe. Sú doslova bezcitní. Nie je ťažké to rozpoznať na ich správaní, na farbe ich pokožky a najmä podľa slov, ktoré hovoria. Často z nich vyžaruje silná nespokojnosť so svetom, životom, ľuďmi, so sebou.

Ak sa v týchto vetách čo i len čiastočne rozpoznávate, potom začnite tým, že si uvedomte hoc aj drobnosti, ktoré máte a poďakujte.

Poďakovali ste už aspoň v sebe rodičom za život, ktorý máte?

Poďakovali ste za možnosť žiť svoj život? Ďakujete za možnosť mať dostatok jedla na tanieri? Uvedomili ste si, koľko ľudí pracovalo na tom, aby ste váš dnešný obed mohli zjesť? Koľko ľudí pracuje denne na tom, aby ste mali teplo, svetlo, vodu? Myslíte občas aj na nich? A na koho ešte?

Ak to urobíte so zámerom rozvinúť vďačnosť v sebe do hĺbky, výšky, šírky čo najviac, potom porastie a bude čoraz silnejšia. Prinesie vám pokoj do duše, prinesie vám radosť a prinesie vám pocit úcty a lásky.

A z druhej strany: ako odpovedáte na poďakovanie? Niet za čo. Nič sa nestalo. To nestojí za reč. Alebo podobne? Aj tieto odpovede hovoria o vašej nízkej sebaúcte, sebaláske. V tom prípade sa potrebujete naučiť prijímať. Možno radi dávate, ale prijať aj poďakovanie vám pripadá cudzie. Ten kto ďakuje sa však cíti vami odmietnutý a teda nepríjemne. Ak poďakovanie prijmete slovami vďačne, s radosťou, bolo mi potešením, vyvolá to úsmev v tom , kto vám ďakuje. Prijali ste ho.

Ak totiž človek trpí zdravie poškodzujúcimi myšlienkami a emóciami, napríklad závisťou, žiarlivosťou, hnevom, pocitom krivdy alebo strachom, pocitom bezmocnosti, tieto mu potom ničia zdravie.

Ľudia páchajú nevedomé samovraždy sebatrápením, sebaubližovaním, sebatrestaním. Robia tak zo života peklo sebe aj iným.

Mnoho ľudí cíti hlboký pocit viny. Cítia sa byť zlými, nehodnými lásky. Odmietajú ju, majú pocit, že si lásku nezaslúžia, lebo sú zlí. Nedokážu si odpustiť a nedokážu zmeniť svoje myslenie ani konanie. Cítia sa bezmocní.

Z akého dôvodu to tak je?

V detstve pravdepodobne zažili situácie, keď sa cítili bezmocní, nemilovaní, opustení. Stačilo, že napríklad ich rodičia nechali nejaký čas samých. Alebo zo zdravotných dôvodov museli byť samé odlúčené od rodiny v nemocnici. Ak sa, napríklad ocitli v uzavretej miestnosti, sami, bez možnosti z nej vyjsť von, mohli sa ich zmocniť úzkosť, strach, úplná bezmocnosť. Ak bola podporená emóciou, plačom, zapísala sa hlboko do duše dieťaťa.

Takéto dieťa si potom ako magnet priťahuje do života situácie, keď sa cíti bezmocné, nemilované, opustené, odmietané. Toto môže pretrvávať celý život alebo aj celé životy. V každom ďalšom živote sa takýto neukončený vzorec obnoví v koreňovej situácii v útlom detstve a pokračuje ďalej, až pokým je odhalený a pochopený. Nie je to vina rodičov, robili všetko najlepšie ako vedeli. Príčina je v každom z nás. Sú nimi naše neukončenia, naše nesprávne pochopenia toho, akou bytosťou sme. Sme bytosť, ktorá je zdrojom lásky a dokáže ju tvoriť a cítiť. Ak milujeme, miluje nás celý vesmír.

Sebapoznanie je správne pochopenie seba samého. Nepríjemný pocit, bolesť, bezmocnosť ukazujú na nesprávne, nezrelé pochopenie seba samého. Nesprávne vyhodnotená situácia „som bezmocný“ na dlhé roky hlboko ovplyvňuje svet takéhoto človeka. Jeho svet sa stane svetom nepriateľským, bude sa cítiť obeťou, porastie v ňom pocit krivdy a agresivita. Takto to popisujú staroveké védy. K takýmto poznatkom sa človek dopracuje i cez etikoterapiu, cez vedu o rozpoznávaní pravdy o sebe samom, cez rozpoznanie príčin bezmocnosti, ne-mocnosti v narušených vzťahoch.

Možno sa niečo podobné stalo aj vám?

Uvedomte si, ako sa cítite, keď niektorú zo zdravie poškodzujúcich emócií prežívate? Nepríjemný pocit v tele je prejavom blokovanej energie. Meridiány, v ktorých má zdravému človeku prúdiť energia, sú blokované. Existuje veľa spôsobov, ako ich odblokovať. Napríklad akupunktúrou, akupresúrou, masážami. Etikoterapia hľadá postoje, ktorými si človek energiu zablokoval. Ich zmenou dôjde k odblokovaniu prúdu energie a čo je dôležité, potom už nedochádza k opakovanému zablokovaniu, pokiaľ človek správny postoj zahrnie do svojho postojového rámca.

Ak je telo dlhodobo vystavované sebadeštrukčným pocitom, potom sa z nedostatku energie začne prekyslovať. Acidické vnútorné prostredie vytvorí vhodné podmienky pre množenie vírusov a baktérií, ktoré telo postupne rozkladajú. Telo ochorie. Ak máte sklon k mykózam, k plesniam na tele alebo v tele, zvýšte pozornosť, pravdepodobne máte zakyslený organizmus.

Zásaditý, alkalický životný štýl vám môže vrátiť rovnováhu do života. Zakyslenie alebo zásaditosť organizmu ovplyvňujeme z 20% stravou a jej zložením a z 80% myšlienkami.

Ak človek nadobudne nezrelé, nesprávne pochopenie, ktoré sa stane koreňovým vzorcom správania, stane sa mu riadiacim programom, ktorý potom určuje postoje, myšlienky, úsudok človeka.

Takéto nezrelé pochopenie je potrebné ukončiť, nahradiť novým správnym pochopením, porozumením seba a sveta.

Život môže byť dobrodružným objavovaním svojich skrytých talentov.

V rozmanitých životných situáciách môžeme objaviť svoje schopnosti a talenty. Pozrite sa na svoj život, aké talenty ste už v sebe rozpoznali? Ako ich a v čí prospech používate?

Je potrebné objaviť a porozumieť to, že ste stredom svojho sveta a ste zaň zodpovední. Vytvárajte si svoj lepší svet v sebe. Veľmi často to vyžaduje dôkladnú inventúru hodnotového rámca. Inventúru hodnôt, ktoré nás v živote vedú. Hodnotou je to, čo považujete za cenné, dôležité. To potom určuje vaše priority, vaše postoje, ovplyvňuje vaše rozhodovanie.

Zmeňte tieto vzorce.

Ak si chcete udržať zdravie, je potrebné naučiť sa myšlienky prepólovať. V dôsledku silného návyku myslieť negatívne to nemusí byť jednoduché. Vytvorili ste si myšlienkové vzorce, ktoré opakujú rovnaké myšlienky, postoje a správanie stále dookola?

Potom máte silný návyk, zlozvyk, ktorý sa častým opakovaním hlboko vpísal do mozgových neurónových spojení. Samoliečenie je možné začať tým, že svoju mentálnu pozornosť zameriate na vďačnosť.

Je to váš prípad?

Napíšte si zoznam vďačnosti.

Od detstva sme vychovávaní k tomu, aby sme poďakovali, ak nám niekto niečo dá alebo pre nás niečo urobí. To isté očakávame od iných, že poďakujú nám. Takto vzájomne sa podmieňujúc si vytvárame záväzky a väzby vďačnosti. Ak sa vďačnosť zmení na povinnosť, je utrpením. Ak sa staneme závislými na vďačnosti iných a naše konanie je kdesi v hĺbke motivované očakávaním vďačnosti, možno dávame niečo, čo od nás nikto nežiadal.

Veľmi ľahko sa potom môžete dať chytiť do pasce pocitu krivdy. Ten úzkostný bolestivý pocit, že vám nie je dané to, čo si nárokujete, čo vám podľa vašej mienky patrí – úcta a vďačnosť. Je to však pohľad do zrkadla. Preverte a preskúmajte, akú máte sebaúctu, akú mienku máte o sebe, ako sebe prejavujete vďačnosť a úctu.

Možno zistíte, že veľmi málo. Potom situácie, ktoré vyvolali pocit krivdy, sú situáciami, ktoré zrkadlia váš vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu a sebalásku.

Silným výchovným tlakom v detstve sme si zvykli ďakovať za všetko, čo nám kto dal, či za to, že nám v niečom pomohol. Slovíčko ďakujem sa stalo len slovom na perách, automatickým zakončením niečoho. Vďaka sa takto šmýkala len po povrchu, nevychádzala z hĺbky srdca. Ak teda máme vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu a lásku, skúsme preskúmať, odkiaľ vychádza náš pocit vďaky. Ide zo srdiečka? Cítime pri preciťovaní vďaky teplo v hrudi? Toto prepólovanie do hĺbky srdca, duše sa najlepšie deje v prítomnom okamihu, keď si uvedomujeme, že môžeme byť vďační. Cítime pohodu, šťastie, radosť v niektorej chvíli dňa? Klik na vďaku tu a teraz.

Pozorujte, či konáte na základe skutočnej prosby o pomoc, podporu, alebo z dôvodu, že túžite po pozornosti, ocenení, poďakovaní?

Ak máte hlbokú túžbu po vďačnosti alebo sa stretávate s jej opakom, nevďakom, potom môže byť príčina v tom, že sami seba nedokážete oceniť.

Ak cítime vďačnosť, naše telo sa uzdravuje, naše vedomie je celistvé, cítime sa naplnení.

Sila vďačnosti je zázračný magnet, ktorý priťahuje všetko dobré a vedie vás na cestu splnených prianí. Začať sa dá úplne jednoducho, a to byť vďačným za to, čo už máte, či už je to úprimný priateľ, zdravie, dobré jedlo, príjemná prechádzka, partner, ktorý vás ľúbi, psík, iný domáci maznáčik, že svieti slnko, krásne padá sneh alebo dážď, príjemná chvíľka pri teplej, voňavej káve...

Každý deň a každú chvíľu je dôvod, prečo precítiť vďačnosť a otvoriť si tak zázračne magnetickú cestu k získaniu nových a nových dôvodov, prečo budete ešte viac vďační a šťastní, keď uvidíte, že tieto dôvody či stanovené ciele prichádzajú samé a úplne ľahko do vášho života.

Etikoterapia učí zručnosti, ako v sebe sebatrestajúce programy odhaliť a ako ich preprogramovať na programy, ktoré vám pomôžu zvýšiť si sebavedomie, sebadôveru, sebaúctu, sebalásku.

Cestou k tomu je cesta vďačnosti.

Môžeme od života dostať všetko, čo sami sme pripravení a ochotní životu dať.

To má zmysel skúsiť to hneď teraz.

Rastieme spolu.

Vladimír Červenák,

 

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS