Sidebar

Ani jeden človek nie je taký nešikovný, aby nedospel k úspechu aspoň v jednej veci, ak je vytrvalý.

(Leonardo Da Vinci)

 Kopete v živote svoju studňu už dlho a predsa v nej nemáte vodu?

 Ak hľadáte dôvod, možno  vám pomôže porozumieť príčine tento príbeh:

 „Dnes vyskúšam, či ste sa naučili dôvere a vytrvalosti,“ povedal majster svojim dvom žiakom.

„Áno, majster, my ti dôverujeme a vytrváme v učení,“ povedali mu žiaci.

„Nie  slová, ale vaše činy  dajú odpoveď, či ste zložili skúšku.“

Poslal žiakov kopať studne. 

„Ak budete kopať do večera a vykopete 7 metrov, budete mať vodu, pokiaľ máte vytrvalosť a dôveru,“ povedal im majster.

Žiaci šli a kopali.

Keď Slnko zapadalo, majster sa prišiel pozrieť na výsledok.

Obaja žiaci kopali celý deň a vykopali 7 metrov zeme.

„Vytrvalí ste obaja,“ povedal majster. „Dôveru však má iba jeden z vás.“

Ten jeden mal studňu hlbokú 7 metrov a v nej vodu.

Druhý, čo dôveru nemal, mal 7 metrových jám, plných piesku.

Obaja pracovali rovnaký čas, vynaložili rovnakú námahu, pritom výsledok je u každého z nich iný.

Vytrvalosť podložená dôverou, ruže prináša

Z tohto príbehu vyplýva  poučenie, že vytrvalosť ide ruka v ruke s dôverou, a to predovšetkým s dôverou vo svoje vnútorné zdroje, je to sebadôvera.

Položte si otázku, kedy máte vytrvalosť doťahovať svoje zámery do konca? A kedy ju nemáte?

Ako často utekáte od rozpracovaného projektu,  zo situácií, ktoré sú pre vás zložité, ťažké?

Čo vám pomáha a podporuje vás v snahe vytrvať, dokončiť to, čo ste rozrobili?

Stíšte sa na chvíľu a nechajte sebou prejsť ten pocit, ktorý príde, keď niečo necháte rozrobené, alebo keď strácate inšpiráciu a utekáte k inej činnosti, iným ľuďom.

Aký je to pocit?

Úplná prázdnota, hranica, za ktorou je tma, bez sily, inšpirácie, často aj panika, strach.

Pohrúžte sa ešte raz a tentoraz precíťte pocit, aký máte, keď niečo dotiahnete do úplného konca?  Spomeňte si, aký to bol pocit, keď ste ukončili štúdium, či už na strednej, alebo vysokej škole? Keď ste dotiahli dôležitý projekt až do konca. Ale aj drobnosti, ktoré mate v poriadku?

Aký je to pocit mať  nadhľad a poriadok v procesoch, na ktorých sa podieľate, ktoré sú vaše?

Máte okolo seba poriadok?

Zamyslite sa, keď varíte, necháte po varení riady  na kuchynskej linke a vraciate sa k nim až neskôr, niekedy až po niekoľkých dňoch, alebo sa hromadia a upracete ich na  záver varenia, alebo ich upratujete priebežne a pri kladení chutného jedla na stôl už máte kuchynskú linku čistú? To, ako to robíte, vám môže o vás veľa prezradiť.

Ak ste ten prvý prípad, zrejme máte v živote málo energie, zbytočne ju strácate, vybíjate na niečom neefektívne.  Možno sa zaoberáte  mnohými nezmyselnými problémami, premýšľate nad vecami, ktoré nemôžete zmeniť.  Možno často riešite,  akí sú iní ľudia, ako vám ubližujú, akí sú a akí by mali byť.  Ten neporiadok  okolo vás však ukazuje na neporiadok vo vás. Niečo nerobíte správne. Tušíte, čo to je?  Ste zameraní na vonkajší svet, možno sa často cítite ako obeť.  Príčinu vašej nespokojnosti  vidíte rozhodne niekde mimo vás.  Vaša nespokojnosť rastie a rastie aj neporiadok okolo vás.  Veľa vecí máte rozrobených a nedokončených. Napätie vo vzťahoch vám rastie, často sa vám vzťahy rúcajú, konflikty sú na dennom poriadku.

Ak je toto váš sebaobraz, uvedomte si, že váš svet je jeden veľký neporiadok. Začnite invetúrou toho, čo ste v živote nedokončili. Kde ste stratili vôľu dotiahnuť veci do konca. Vyberte si tie, ktoré  dokončiť bude ľahké, urobte to hneď teraz. Dajte si zámer, že sa budete učiť krok po kroku doťahovať veci do konca a mať okolo seba poriadok. Nenúťte k tomu  aj svoje okolie. Ak sa zmeníte vy, zmenia sa aj ľudia okolo vás, alebo vám postupne odídu zo života.

Istý prieskum potvrdil zaujímavý poznatok, ľudia na sklonku života oveľa častejšie ľutujú to, čo v živote neurobili a mali, než to, čo urobili a nemali.

Človek je viac, ako si v danej chvíli myslí, že je

Je multidimenzionálnou bytosťou, ktorá sa počas života učí  9. základných  kvalít života, ktoré tvoria  základ, fundament pre úžasný chrám, telo, v ktorom potom prebýva nádherná  ľudská bytosť, duša. Rozpoznáva svoje ego, sebeckosť či empatiu, učí sa narábať so svojou fyzickou energiou, rozvíja svoj intelekt, zvyšuje si sebavedomie,  rozpoznáva reč intuície,  učí sa vytrvalosti, mysleniu v cykloch, ktoré otvára, udržuje a uzatvára,  nadobúda sebadôveru, rozpoznáva lásku vo všetkých jej podobách a to všetko uplatňuje v hmotnom svete, ktorý mu zrkadlí seba samého. To je proces individuácie človeka.

V chrámových  školách egyptských mystérií učili, že toto všetko človek zvládne za asi 700 inkarnácií, počas ktorých prejde 12 základnými energetickými smermi zverokruhu, zodiakom. Tak rozpozná svoju multidimenzionalitu. Rozpozná 7 úrovní  svojej bytosti. Je konfrontovaný so svojimi túžbami,  omylmi, bolesťou a utrpením ako ich dôsledkom,  učí sa kauzalite, reťazcu príčin a následkov, až pokým porozumie, ktoré jeho myšlienky a činy vedú k radosti a ktoré k bolesti. Porozumie, že plodom spojenia je Radosť a plodom oddelenia  bolesť. Tak ľudská bytosť dospeje  osobnou individuáciou  k celistvosti, spočinie  sama v sebe v Nirvánickom tele. Prejsť takým zložitým vývojom vyžaduje veľa vytrvalosti.

Čím viac vytrvalosti človek má, tým efektívnejšie sa učí

Všetko, čo sa učíme, prebieha  4 stupňami učenia. Od nevedomej nekompetencie, cez vedomú nekompetenciu k vedomej kompetencii a učenie je zavŕšene nevedomou kompetenciou. V poslednej fáze učenia už konáme nevedomo kompetentne. Tak sme sa naučili úplne všetko, napríklad aj jesť príborom alebo chodiť a ovládať svoje telo. Vyžaduje si to veľa vôle a trpezlivosti podloženej láskou, seba akceptáciou.

Negatívna motivácia cez kritiku nás síce môže tiež posúvať a učiť, ale má negatívne dôsledky. Strácame ňou veľa energie. 

K vytrvalosti potrebujeme sebadôveru.  Dôveru vo vlastnú intuíciu, ktorá nás  neomylne vedie z tmy nevedomosti. Kto porozumie jej reči, jazyku má jedinečný nástroj, kompas, ktorý vždy ukazuje správnym smerom k celistvosti.

Ak má človek chaos v sebe, má ho aj okolo  seba

Človek, ktorý stále necháva za sebou nedokončenú prácu, potom uteká všade. Uteká zo vzťahov, ktoré nevie zmysluplne naplniť, uteká  z práce, ktorá ho neuspokojuje.  Útekom  hľadá novú šancu začať od začiatku. Aj žiak, ktorý večer nemal vodu, z príbehu v úvode tohto článku, utekal po každom metri k „novému začiatku“, výsledkom bolo veľa úsilia, ale neúspešná koncovka.

Zmysluplne  prežitý život končí pocitom, že sme naplnili svoje túžby, že sme sa naladili na prúd života a prijali jeho pravidlá.

Rozumný človek, ktorému napovedá intuícia, začne na tomto mieste uvažovať o tom, ako sa posunúť, ako nadobudnúť vytrvalosť, ako uplatniť silu a vôľu, aby dosiahol zmenu, pokiaľ ho súčasná realita neuspokojuje. Tak môže svoju realitu zmeniť.  Reaktívny človek bez  poriadku v životných hodnotách vstúpi do obrany. V hlave má okamžite obraz toho, ako sa to nedá, aké je to ťažké a ako mu iní bránia  zmeniť svoju realitu.

Ako v tejto chvíli premýšľate vy?

Ak u seba pozorujete tendenciu nechať veci „rozbabrané“, nedokončené a tendenciu utekať zo životných situácií, zjavne potrebujete cieľavedome pracovať na schopnosti pestovať vytrvalosť. Vytrvať znamená mať pevnú vôľu.  Znamená to  mať úplne jasno v dôvodoch, pre ktoré vytrvať chcem, vytrvám. Znamená to mať upratané a správne poskladané hodnoty, ciele a pochopený zmysel toho, čo žijem.

Pocity sú semaforom duše

Základným semaforom našej duše sú dva pocity. Príjemný a nepríjemný.  Pri prvom nám energia rastie, pri druhom ubúda.  Ak teda sme správne naladení na prúd života, energia nám rastie, tým dostávame vnútorný impulz vytrvať v nastúpenej ceste. Ak energiu strácame, je to signál, aby sme sa zamysleli, ako a čo môžeme zmeniť. Ktorý náš postoj nám energiu blokuje. Inak sa objaví strach a únava. To, čo išlo ľahko, pôjde ťažšie. Budeme musieť tlačiť na pílu, až kým zo situácie utečieme. Napríklad do choroby. Ochorenie je obľúbeným miestom tých, ktorí si myslia, že za chorobu si nikto nemôže sám a teda si zaslúžia pozornosť, opateru a lásku. Je to sebaklam. Za choroby i chudobu si môže každý sám. Čím skôr túto pravdu rozpoznáme, tým skôr môžeme nastúpiť  na novú cestu, kde  bude všetko inak.

Rozpoznať pravdu o sebe samom je náročné a vyžaduje si veľa úsilia, vôle a vytrvalosti.  Niekedy ani pocity nám nepotvrdzujú pravdu o nás takú, aká je. Vtedy sme v dôsledku dlhotrvajúceho  blúdenia  stratili veľa energie a cit.  Potom je potrebné obnoviť stratenú schopnosť súcitu. Kto tak učiní toho jeho pocity povedú k celistvosti, ktorá je synonymom radosti, spokojnosti, zdravia a hojnosti.

To má zmysel skúsiť. Urobte to teraz.

Rastieme spolu.

Vladimír Červenák

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS