Čo nemôžem zmeniť, to môžem prijať.

Často za mnou prichádzajú klienti alebo žiaci školy etikoterapie s otázkou, ako zmeniť postoj, ak sú hlboko ponorení v problémovej situácii, ktorá na pohľad nemá riešenie, znepokojuje ich, hnevá, trápia sa ňou. Trápením ani hnevom sa však situácia nezmení. Príčinou toho, že sa hneváme, rastie v nás nespokojnosť, nepokoj, je obmedzená schopnosť prijať život s úctou taký, aký je. Život sám nás vysoko presahuje možnosťami, energiou, inteligenciou. Sme jeho súčasťou.

Ak sa zahľadíte na nočnú oblohu, uvidíte, aký obrovský je vesmír a celý vesmír vytvára život, ktorého sme súčasťou. Voľným okom pritom vidíme iba jeho malú zanedbateľnú časť. Odmietaním životných situácií staviame našu individuálnu osobnú energiu proti zvyšku energie celého vesmíru. Ako dopadne komár, ktorý poletí po autostráde a narazí do protiidúceho kamióna?

Všetci dobre poznáme tie situácie, keď sme akoby mimo prúdu života. Na čo človek siahne, všetko sa zamotáva, komplikuje. Vtedy v človeku rastie napätie. Vnímavejší „sebapozorovatelia“ si určite všimli, že takéto situácie prichádzajú vtedy, keď sme nesynchrónni so životnou energiou, so životom v jeho celistvosti. Inak povedané, keď sme sa oddelili, uzavreli vo svojich predstavách, plánoch, bez ohľadu na vnútorné, ale i vonkajšie námietky. Teda námietky vlastného svedomia alebo ľudí, ktorým sme vstúpili do života.

Nie vždy si uvedomujeme, či vstupom do teritória záujmov iného človeka narúšame jeho integritu, pokoj, alebo ho ohrozujeme v jeho potrebách. Je prirodzené vypýtať si povolenie na vstup do bytu či domu iného človeka. Oveľa menej prirodzené sa nám javí opýtať sa, či obťažujeme, alebo rušíme, alebo inak vstupujeme bez ohlásenia a súhlasu do života iných ľudí. Nie len kritikou, ale aj nevyžiadanými hodnoteniami a radami.

Príčinou je dobre známa pýcha. Teda stav, keď sa mentálne oddeľujeme od iných ľudí a konáme sebecky bez empatie, vcítenia a poznania, aké dopady má naše konanie na iných.

Na fyzickej úrovni sme zjavne oddelení tak, ako je samostatná každá naša bunka alebo orgán. Ich hranice sú zjavné a aj laik rozpozná, čo je pečeň a čo srdce alebo mozog. Na mentálnej úrovni sa oddeľujeme vždy, keď sa stotožňujeme s našimi fyzickými hranicami, o úroveň vyššie v kauzálnom tele, teda tele príčin a následkov, alebo ak chcete – v karmickom tele, má každé naše mentálne oddelenie svoje dôsledky. Tými sú strata energie, smútok, strata dôvery, a teda nárast strachu, smútku, depresie.

Zastavme sa a premýšľajme spoločne.

Pohrúžme sa do seba a počúvajme srdcom. Každé mentálne oddeľovanie sa od iných, prináša stratu. Stratu energie, stratu podpory, na fyzickej úrovni sa to prejavuje ako smútok a strach. Ak je človek dlhodobo smutný, nedokáže sa radovať, byť veselý a šťastný, ak prežíva úzkosť, obavy, strach, znamená to, že sa uzavrel sám v sebe, zahľadel sa príliš na seba. Nie do seba, na seba! Považuje sa buď za mimoriadne dôležitého, alebo naopak za menej, než v skutočnosti je. Sme oveľa viac, ako si myslíme, že sme. Sme živá energia Vesmíru obdarená inteligenciou a schopnosťou spoznať seba samú. V dôsledku oddelenia sa zníži človeku sebaúcta, sebavedomie, sebadôvera i sebaláska. Takéto sebaponíženie, sebaodpojenie od životného prúdu vedie k zmenšovaniu životného priestoru, k úzkosti. Takýto človek má vo svojom živote menej Svetla, ocitne sa v tme. Preto nevidí a nepočuje. Jeho intelekt stráca pružnosť, bystrosť.

Naopak, mentálne i fyzické spájanie sa vedie k opaku. Plodom spojenia je vždy Radosť. Spájame sa v rodinách, rode, národe, ľudskej komunite. Stretnutia, kooperácia, spolupráca na zmysluplných cieľoch vždy prináša zmysel našim dňom, prináša energiu, vitalitu, kreativitu, radosť a šťastie.

Premýšľajme o tom chvíľu spoločne. Spomeňte si na situácie vo vašom živote, keď ste sa oddeľovali, a keď ste sa spájali. Je vaša skúsenosť podobná môjmu popisu?

V akom mentálnom rozpoložení ste dnes?

Je to skôr radosť alebo skôr smútok?

Čo tomuto vášmu stavu predchádzalo?

Čomu a ako ste sa venovali v posledných dňoch?

Urobte si vnútornú inventúru a hľadajte súvislosti medzi spôsobom vašej vnútornej i vonkajšej komunikácie a tým, ako sa momentálne cítite.

Naučte sa porozumieť príčine a následku.

Ak teda zažívate situácie, s ktorými vnútorne nesúhlasíte, alebo im doslova vzdorujete, idete sami proti sebe. Tie situácie ste si vytvorili sami tým, ako ste mysleli, hovorili, konali. Teraz odmietate niesť dôsledky, zberať plody stromu, ktorý ste vysadili, to je akoby roľník bol nespokojný s tým, že žne ovos, keď sial ovos a túži žať kukuricu.

Čo seješ, to žneš, hovorí stará ľudová múdrosť.

Ako teda nájsť cestu k spokojnosti, prijatiu životných situácií?

Múdrosť našepkáva, že je potrebné byť všímavý. Všímať si, k čomu vedie oddeľovanie sa a k čomu spájanie sa.

Premýšľajte o tom.

Ak už som v situácii, ku ktorej cítim vnútorný odpor, ktorým je aj hnev a agresivita, potom ako prvé je potrebné pochopiť, že za takú situáciu nesiem zodpovednosť. Byť zodpovedný sám sebe za svoj vlastný život. Každý, kto vidí príčinu svojej nespokojnosti mimo seba, najmä v iných ľuďoch alebo v Bohu, sa nachádza v reaktívnom životnom postoji. Taký človek sa akoby pozeral do zrkadla a zásadne nesúhlasí s obrazom, ktorý v ňom vidí. Nuž hnevom, ani nespokojnosťou, ani výčitkami sa ten obraz v zrkadle nezlepší.

Stačí sa usmiať a obraz v zrkadle bude vyzerať príjemnejšie.

Úsmev, aj ten vnútorný na seba samého, je nástrojom spojenia, zjednotenia. Úsmevom vstupujeme do celistvosti, do advaity.

V stave celistvosti, sme úplní, v takomto stave naplnenia, úplnosti nám nič nechýba. Sme šťastní bez vonkajšej príčiny, už len preto, že Sme.

Naučím vás techniku, pomocou ktorej prijmete s pokojom a nadhľadom akúkoľvek zložitú situáciu. Pomocou tejto techniky sa ocitnete v stave naplnenia, v stave úplnosti, v advaite.

Odporúčam učiť sa ju 21 dní ako rannú rozcvičku. Neskôr bude stačiť, keď si ju zopakujete mentálne v sebe. Cvičte ju dovtedy, pokým si ju osvoja vaše vedomé i nevedomé zložky osobnosti. Potom stačí jednoduchá kotva a stav prijatia sa dostaví automaticky. Ak budete vytrvalí a dostatočne trpezliví, stav prijatia sa stane vaším prirodzeným stavom existencie. Teda stav bez napätia, stresu, strachu, hnevu...

Posaďte sa alebo sa postavte a uvoľnite sa.

Vnímajte a pozorujte, ako vaše telo samé dýcha. Sprevádzajte svojou pozornosťou váš dych.

Dýchajte pomaly a plynule.

Vytvorte si mentálny obraz situácie, ktorú neviete spracovať, prijať, alebo tú situáciu precíťte a pomenujte.

Ujasnite si čo najpodrobnejšie, čo je obsahom tejto situácie.

Umožnite životu, aby sa cez vás naplno prejavil.

 

Natiahnite obe ruky pred seba, jemne napnite svaly a s výdychom ich uvoľnite a vyslovte:

„Prijímam túto situáciu pred sebou. Otváram sa budúcnosti."

Urobte oblúk pravou rukou a vymedzte priestor napravo od seba:

„Prijímam túto situáciu napravo, prijímam súčasnosť, všetko čo dávam, dávam s radosťou a láskou."

Urobte oblúk ľavou rukou a vymedzte priestor naľavo od seba:

„Prijímam túto situáciu naľavo, prijímam súčasnosť, všetko, čo dostávam prijímam s vďačnosťou a láskou."

Zapažte a obsiahnite priestor za sebou:

„Prijímam túto situáciu za sebou, svoju minulosť. Minulosť ma mnohému naučila, ďakujem."

Spustite ruky a obsiahnite priestor pod sebou:

„Prijímam túto situáciu pod sebou, všetky omyly, chyby, ťažkosti a bolesti. Mnohému ma naučili, ďakujem."

Zdvihnite ruky nad hlavu a obsiahnite priestor nad sebou:

„Prijímam túto situáciu nad sebou, všetku podporu, radosť a hojnosť v živote. S láskou, úctou ďakujem."

Otočte ruky smerom k sebe, ľavú na hrudník nad srdce a pravú položte cez ľavú:

„Prijímam túto situáciu v sebe."

Nech sa tak stane.

 

Pohrúžte sa, stíšte a s vďačnosťou prijmite vnútorný Mier. V momente spojenia rúk sa symbolicky spájate na všetkých úrovniach so všetkými časťami svojej bytosti. Ste v úplnosti, celistvosti.

Po pravidelnom nácviku prijatia si vaše telo zapamätá stav uvoľnenia a prijatia a kedykoľvek skrížite ruky na hrudi alebo si predstavíte, že ich tak máte, nadobudnete stav prijatia, stav tichého pokoja v duši, stav spojenia. Tento pokojný stav vedomia vám umožní nájsť zmysel situácie, ktorú prežívate, jej význam pre váš rast a vývoj. S hlbokým porozumením danej situácii potom s prúdom energie nájdete vhodné riešenia, ktoré situáciu zmenia v prospech všetkých zúčastnených. Je to technika na naladenie sa, na zvýšenie synchronicity. Jej korene siahajú hlboko do minulosti.

 

Má to zmysel skúsiť. Urobte to teraz.

Rastieme spolu.

 

Mgr. Vladimír Červenák, životný kouč, etikoterapeut

 

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS