Krivda trápi dušu

Je charakteristické pre ľudskú myseľ nenávidieť človeka, ktorému sme ukrivdili.

(Tacitus)

Pocit krivdy v človeku vzniká, keď si myslí, že sa k nemu niekto správa nespravodlivo alebo ho niečím urazí, nepríjemne sa ho niečím dotkne. Krivdu zažívame, keď sa nám deje niečo, čo sa nám nepáči a z čoho nemáme príjemné pocity. Cítime, že nám ubližujú alebo s nami nezaobchádzajú s úctou.

 

 

Čo je krivda a ako ju prežívame?

Krivda je bolestne vnímaná a prežívaná nespravodlivosť. Obvykle je tento pocit, dojem alebo presvedčenie spojené s nejakým druhom pokorenia, poníženia, manipulácie, neadekvátneho obviňovania či vykorisťovania, prípadne kombinované so stratou ľudskej dôstojnosti, slobody, intimity a pod.

 

Pocit krivdy môže byť niekedy krátkodobý. Vo väčšine prípadov však trvá dlhšiu dobu a niekedy sa aj dedí z generácie na generáciu. Môže sa ťahať po niekoľko storočí, prípadne i niekoľko dejinných epoch.


Krivda môže byť vnímaná kolektívne, ale aj individuálne. Krivdu môžeme zažiť bez ohľadu na vek, pohlavie, náboženské vyznanie, rasovú príslušnosť či spoločenské postavenie a sociálne zaradenie. Môže prerásť do duševného utrpenia, pred ktorým nemôže nikam utiecť žiaden človek. Na krivdu sa nedá zvyknúť a z pravidla ju nie je možné bez nežiaducich následkov dlhodobo akceptovať.

 

Pocit krivdy je odpoveďou tela na potrebu sebaúcty.

 

V pozitívnom zmysle je pocit krivdy oprávnenou žiadosťou, aby sa k ukrivdenému okolie správalo s náležitou úctou, aby k nemu zmenilo vzťah. Aby mu okolie neubližovalo, bolo k nemu spravodlivé. To všetko však poukazuje na hlbokú potrebu zmeny k sebe samému, na potrebu zvýšiť si sebaúctu. Pocit krivdy je totiž reakciou na nízku úroveň sebaúcty. Teda ukrivdený človek má vysoký potenciál zvýšiť si sebaúctu. Tu je ukryté tajomstvo, ako pocit krivdy vyliečiť. Túžba po úcte vždy naznačuje nevedomú túžbu po sebaúcte. Krivdu teda cítime ako dôsledok nízkej sebaúcty. Poukazuje často na pocit nízkej sebahodnoty, presvedčenie o vlastnej bezvýznamnosti. Často sa človek snaží zvýšiť si sebaúctu tým, že skúma svoju jedinečnosť, porovnávaním sa s inými, čím sa chytí do pasce pýchy.


Nájdením cesty ako si zvýšiť sebaúctu bez uviaznutia v pýche, vyliečime pocit krivdy. Porozumieme, akú úlohu zohral v našom živote človek, ktorý nám pomohol rozpoznať v sebe krivdu. Vďaka nemu sme dostali príležitosť spoznať, že potrebujeme zvýšiť svoju vlastnú sebaúctu. To nám umožní namiesto výčitiek nasmerovať k nemu pocit vďačnosti, že do nášho života prišiel. Odpustiť jemu aj sebe, pokiaľ sme sa naňho hnevali. Celú udalosť, ktorá spôsobila pocit krivdy, môžeme začať vnímať ako významnú lekciu v našom živote, pomocou ktorej sme rozpoznali potrebu správať sa sám k sebe s väčšou úctou, byť k sebe láskyplnejší.

 

Pocit krivdy na úrovni človeka, rodiny, rodu, krajiny.

 

Pocit krivdy si môžeme niesť na úrovni jednotlivca, rodiny, komunity, štátu i ľudstva. Od detstva môžeme mať pocit, že nám iní ubližujú, nedoceňujú nás, prehliadajú, jatria nám rany, dotýkajú sa nás slovom, krivdia nám.


Bránime sa, obviňujeme svet z necitlivosti, nedostatku empatie, agresivity voči nám. Rastie v nás agresivita.

 

Etikoterapia pomáha rozpoznať pravdu o tom, že toto všetko máme ako potenciál na vyriešenie v sebe, a že následne sa vyslobodíme z pocitu krivdy.

 

Na úrovni rodiny si môže celá rodina pestovať svoj pocit krivdy voči inej rodine. Často blízki príbuzní, bratranci, sesternice cítia pocit krivdy, že starí rodičia mali lepší vzťah k inej vetve rodiny. Obyvatelia regiónov môžu mať pocit krivdy, že predstavitelia štátu im nevenujú dostatočnú pozornosť. Práve pozornosť a opatera je to, po čom túžia. Neschopnosť identifikovať, že je to ich vlastná pozornosť sebe samým, ktorú prehliadajú, im bráni vymaniť sa z pocitu krivdy, bolesti na duši, ktorá ich doslova zožiera za živa.

 

Aj národy môžu cítiť krivdu voči iným národom. Traumy z prehry vo vojnách a následné dôsledky sa prenášajú po celé generácie. Napríklad, rozpad Rakúsko-Uhorskej monarchie priniesol jedným slobodu a druhým traumu zo straty územia. Takto sa zakladajú rodové, regionálne i národné diagnózy, ochorenia, ktoré sa v danom regióne prejavujú z generácie na generáciu.

 

Etikoterapia vidí príčiny chorôb v chorých vzťahoch.

 

Pocit krivdy poškodzuje zdravie. Uvoľnením negatívneho pocitu krivdy, porozumením jeho príčin, odpustením a precítením vďačnosti sa človek vylieči z tohto toxického pocitu.
V dôsledku dlhotrvajúceho pocitu krivdy môže dôjsť k závažným onkologickým ochoreniam, ochorenia obehového systému, infarktom či poruchám činnosti srdca.

Človeku sa prestanú v živote objavovať ľudia, ktorí mu krivdili, až keď porozumie a prijme fakt, že si sám priťahuje do života tých, ktorí mu ubližujú, urážajú ho a prejavujú mu neúctu. Je to preto, aby rozpoznal nevedomú potrebu zvýšiť sebaúctu, zlepšiť vzťah k sebe samému. Druhí sa k človeku správajú podľa toho, aký má človek vzťah sám k sebe.

Ak si čo len občas nadávate alebo sa z niečoho obviňujete, vyčítate si alebo si myslíte, že si niečo nezaslúžite, alebo že niečoho nie ste hodní, alebo sa ľutujete, v tom prípade sa nemáte naozaj radi. Trpíte nedostatkom sebalásky a znášate aj dôsledky jej nedostatku. Ak ste negatívne naladení voči sebe, ste zároveň negatívne naladení voči celku, ktorého sme súčasťou, inak povedané voči Svetu, Vesmíru, Bohu. Dôsledkom je nespokojnosť, vyvíjanie tlaku na seba, kritika a sebakritika, teda hlboká nespokojnosť so životom. Je to nesúhlas vyjadrený životu, odmietnutie života, v dôsledku čoho sa zablokuje energia a telo človeka ochorie.



Treba prepólovať na vďačnosť, prajnosť a lásku.

 

Vyliečenie z krivdy prináša prijatie seba ako jedinečnej súčasti Vesmíru. Treba sa prijať bezpodmienečnou láskou, s pocitom vďačnosti za možnosti a tiché vnútorné šťastie. Keď sa človek má rád, vytvára okolo seba priestor lásky, ktorý začína meniť aj všetko naokolo.


V partnerských vzťahoch práve pocit krivdy spolu s nedostatkom lásky k sebe samému sú príčinou mnohých závažných i onkologických ochorení. Náš pocit krivdy ovplyvňuje aj správanie partnera a okolia, ktorí reagujú na našu urazenosť, na ukrivdenosť a nedostatok sebalásky. Niekedy nám to aj povedia: „... cítim z teba urazenosť". Pocit krivdy rastie, ak má človek pocit, že je k nemu svet nespravodlivý, že sa mu nedostáva toho, čo iní majú. Takýto človek nerozumie tomu, že máme to, čo potrebujeme k svojmu rastu. Každý žneme to, čo sme zasiali. Ak sa porovnávame s inými, môže sa nám zdať, že k niečomu niekto iný prišiel ľahko a bez námahy. Máme presvedčenie, že získať niečo podobné nás stojí oveľa viac úsilia. Nevidíme však život, myšlienky a činy človeka, s ktorým sa porovnávame, v úplnosti, preto môžeme skĺznuť do mylného úsudku. Vesmír je spravodlivý, každý dostáva to, čo mu najlepšie pomáha rásť, rozpamätať sa, kým je. Sme bytosť, ktorá je oveľa viac, než si myslí, že je.

 

Pokiaľ máme návyk vidieť všetko v negatívnom svetle, pokiaľ svetu, ktorého sme súčasťou, nedôverujeme, nemôže nás ani účinne podporovať. Blokujeme sa sami, oddeľujeme od neho a znášame dôsledky.


Ak sa cítite byť ukrivdeným človekom, môžete začať s odpúšťaním iným, ale aj sebe. Potom pokračovať prehodnotením celého života. Ktoré vaše vzťahy sú toxické? Treba si spomenúť na situácie, keď ste sa cítili ukrivdený a zmeniť k tej situácii postoj. Pocit krivdy môžete mať aj hlboko potlačený. Môžete však tieto situácie v mysli prežiť nanovo s pocitom lásky. Keď sa rozplynú pocity krivdy, stratí sa aj symptóm ochorenia, ktorým sa krivda prejavovala. Človeku sa ťažko odpúšťa, keď obviňuje druhých alebo aj seba. Ale až pochopením, že tvorcom všetkej krivdy, ktorá sa človeku stala, ktorá sa v ňom nahromadila, je on sám, mu umožní prebrať za svoj život zodpovednosť. Ten, kto ho zranil, alebo mu ublížil, bol iba nástrojom jeho očisty, ponaučenia, nástrojom, ktorý v konečnom dôsledku slúži k jeho rastu, jeho dobru. Vtedy človek dokáže úprimne odpustiť a bude dokonca za takú životnú skúsenosť hlboko vďačný. Je možné, že na takúto jedinečnú príležitosť čakal veľmi dlho.

 

Prejavte si sebaúctu ponorením sa do svojho vnútra.

 

Pohrúžte sa do seba a precíťte, ako sa cítite, ak myslíte na udalosť, ktorá vo vás spustila pocit krivdy. Čo sa vtedy dialo, čo ste počuli, videli, cítili? Aký je to pocit?


Cítite sa nepríjemne? Máte nepríjemný pocit v žalúdku? Je to signál vášho tela, že váš postoj nepodporuje vaše zdravie, znemožňuje vám byť spokojní a šťastní. Práve ste si priškrtili energiu a telo jej má v tejto chvíli nedostatok. Uvedomte si tento pocit. Je to varovný signál, ktorý ak budete ignorovať, spustí proces sebadeštrukcie. Ak tento stav trvá dlhšie, v jeho dôsledku telo ochorie.

Predstavte si, že pred vami stojí človek, ktorý vám ukrivdil, bol k vám z vášho pohľadu nespravodlivý. Pozrite sa na seba jeho očami. Ako sa vidíte jeho očami? Ako sa počujete jeho ušami? Pozrite sa na seba jeho pohľadom, pozrite sa na jeho situáciu a porozumiete jeho postojom i konaniu. Takýto vhľad, porozumenie vám umožní mu odpustiť. Urobte to hneď.

 

Odmietaním odpustenia netrestáte človeka, ktorý vám ukrivdil, ale seba. Je to váš nepríjemný pocit a len vy ho zmenou postoja môžete zmeniť. Pošlite si vnútorný úsmev a vyjadrite vďaku za možnosť učiť sa a rásť. Buďte šťastní a vesmír vám odpovie láskou vo vašom srdci. Mier a pokoj zaujmú miesto krivdy.

 

 Vladimír Červenák

 
BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS