Ahojte,

rada by som zdielala so vstekymi co som zazila a citila na poslednom seminari s Vladkom v krasnej prirode Lesnej Zahrady.

Na etikoterapiu ma priviedli napate vztahy - najskor v praconej a neskor aj v rodinnom kruhu. A najma vdaka tymto narusenym vztahom som zistila, ze nemozem riesit inych ani ich menit ale len seba a svoje postoje.

Najskor to bola cesta narocna, lebo ved kto by si tak lahko priznal ze vsetko co sa mi deje je vlastne dosledok mojich vlastnych cinov? A ktomu cela ta skala emocii - od neochoty priznat si, po potlacanie, unik az habnu a smutok, hnev....

Co mi ale najviac pomohlo? Uvedomit si, ze v poznani je uzasna sila slobody a zaroven zodpovednosti. Ze to kde som dnes je DNES a zajtra znamena, ze mozem rozvijat svoj potencial a zistit ze som sucastou uzastnej, laskavej a milujucej tvorivej sily vesmiru, spojena so vsetkym.

Najtahsie bolo uvedomit si - a to sa mi prave stalo na poslednom seminari - aka hlboka bola moja sebanenavist - kotuha jedna mala, schovana za ruskom bezmocnosti (a prave v tychto konkretnych situaciach som si uvedomila tu zlost a chut si "nafackovat" ked uz som nemohla inemu, resp. nic ine) a navonok prejavovana strachmi za maskou potlacania alebo ako som si to sama nazvala "zamrznutia" kedy som nevidela ani obraz ani zvuk. Aka to carovna technika "hoponono" a "ukoncovania" - vdaka jednej cistite srdiceko a vdaka druhej mentalne a prip. az korenove vzorce a zrazu uprostred toho vsetkeho zistite, ze svetlo nebyva len na konci tunela ale v nas samych, len ho staci najst a opat rozsvietit, aby sme sa ocitli znovu doma a zaroven objavili ten uzas, ze sme vlastne nikdy ani neodisli :o)

A najnovsia skusenost, opat ako inak v pracovnej oblasti - ked som citila zaciatok napatia medzi mnou a novou kolegynkou v novej praci - namiesto toho, aby som sa hnevala alebo opat zacala sebatrestat - uvedomila som si, ze mi opat ukazuje: "tak ako si na tom so seba laskou?" a opat ponorenie do seba - a odpustanie a ukoncovanie najskor s nou a potom aj so sebou a s nami oboma. Vdaka nej som si jasne uvedomila co som mohla spravit inak a zaroven preco jednala tak ako jednala - to bolo potom velmi lahke ukoncovanie a najma citit k nej velku lasku a vdacnost - za to poznanie a opatovnu inventuru seba samej. Hoponono uz nie je pre mna len "slova" ale sposob ako sa s inymi aj sam so sebou spajat a prostriedok ako vdaka tomuto spojeniu citit lasku a prival tepla - p.s. na druhy den sa ospravedlnila aj ona mne a to napatie sa uvolnilo :o)

A vdaka ukoncovaniu som danu lekciu pochopila a s laskou nechala odist :o) a samozrejme uz aj pokonej bez vycitiek ci viny mohla ist spinkat.

Etikoterapia a jej techniky su uzasnou mapou, vdaka ktorej mozem objavovat svoj vlastny bohaty vnutorny svet a zaroven vsetky farby a vone ostatnych - dakujem.

DAKUJEM sebe, Vladkovi aj vsetkym, s ktorymi som mohla toto moje uzasne poznanie zdielat. NAMASTE

Lubka