Sidebar

Zážitkové zdieľanie

štvrtok, 16 marec 2017 19:38

ZRKADLO JEDNEHO ZIVOTA A SANCA VIAC MILOVAT

Napísal(a) advaita
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

CATWOMAN ( Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. ): ZRKADLO JEDNEHO ZIVOTA A SANCA VIAC MILOVAT

Stretavate aj vy svoje zrkadla v zivote? 
Dnes mi prislo jedno s ktorym som stravila miesto 1 hodiny az 3. Bola som fascinovana. Videla som v tej osobe samu seba o 20 rokov neskor. Mala moje vysnivane povolanie a nebola stastna. Bala sa o svoju buducnost, trpela strachom z nedostatku, z pocitu svojej nedostatocnosti, z toho ze v jej veku sa uz neuplati na trhu prace. Bola to krasna, upravena zena s charizmou. Inteligentna s dobrymi sposobmi, citliva k ludom, s vybornymi komunikacnymi schopnostami, potrebou neustale dokazovat svoje schopnosti pred ostatnymi. Toto snazenie ju vycerpava. Vnutorne si neveri, ostava v krivde zo zleho zaobchadzania, v pyche. Mysel sa jej toci okolo prezitia. Mysli si, ze zivot ju doviedol k tomu, ze treba mat na prvom mieste peniaze, lebo bez nich sa zit neda. Comu veri, to sa jej deje a tak jej to zivot neustale ukazuje. Prinasa neuctu od druhych, sokove situacie, vyhadzov z prace s ponizujucim komentarom, umrtia najblizsich, strach z lekarov, ktori "zlyhali". Vyvolava to v nej strach zit a panicke zachvaty uzkosti. Pomylene hodnoty s peniazmi na prvom mieste, prezitim, potrebami ega a toho, ze sa nechce vzdat svojich presvedceni, predstav, je fascinujuce. Sledovat ako nechce pocut otazku, cim ju tie skusenosti obohatili, co ju ten clovek naucil alebo ake poucenie ma z tychto zazitkov? Co ju tym zivot uci?? Kde moze najst pocit bezpecia? V minulosti, pritomnom okamihu alebo buducnosti? Aj posledna otazka sa od nej odraza, tiez ju nepocuje - kvoli monologu jej vaznitela - mysle. Nakoniec si ju uvedomi a povie ze bezpecna je "minulost". Precitla som v uvedomeni, v akych inych rovinach vedomia ludia ziju a ako nemaju na taketo otazky (a uprimne odpovede) vo svojom vedomi dosah kvoli zmatenej, hyperaktivnej mysli, ktora produkuje dokola tie iste presvedcenia a vymyslene dramaticke pribehy plne utrpenia. Cim viac dramy, tym "lepsie". Nepocuju svoj vnutorny hlas a mudrost v nich, ktora vie, co je podstatne a o co v skutocnosti ide. Hlas, ktory vravi, ze ziadna drama v skutocnosti neexistuje. No ich myslienky pobehuju ako besne mysi v klietke. Nevsimaju si, co sa skutocne okolo nich prave TERAZ deje. Pritom v tej "klietke" sa prave TERAZ nachadza potrava a dokonca aj packa, ktorou si mozu otvorit dvere na slobodu. No ich vedomie je zablokovane, neprijima nic nove. Sedi predo mnou cista zatrpknutost v krasnom obale s opakujucimi sa vzorcami myslenia, spravania a presvedcenim ze ti, ktori jej tak velmi "ublizili" su chrapuni a nie ucitelia a ze takto to uz v zivote chodi, taka je "realita". Neustale hlada svetlo a uznanie mimo seba, nevidi a neveri, ze uz sama je tym svetlom. V momente, ako bola splodena. Smutne je, ze ja to svetlo v jej jasno zelenych ociach vidim, ona stale nie. Aj napriek tomu, ze je odo mna o par desiatok rokov starsia a za ten dlhy cas to svetlo stale v sebe nepocitila.....Ved je ako ja, dokonca starsia, skusenejsia, tak preco to nevidi?? Preco svoju hodnotu a prinos nevidi? 
Pre mna to znamena vyzvu este viac rozpoznavat pravdu o sebe, svete a viac precitit lasku k sebe. Lepsie ju vidiet a pocut, vnimat vsetkymi zmyslami a kazdy den dakovat za svoju bozsku podstatu, aby som videla len a len pravdu. Vo vsetkom. Dala som si zamer ju rozpoznavat a vesmir odpoveda. Prostrednictvom stretnutia s ludmi, orchidei na okne alebo inych "malickosti" osvetluje odpoved na moju otazku a sklada mozaiku sebalasky a lasky ku vsetkemu. Bez vynimky. Dakujem za dalsiu sancu, postupne vidiet samu seba taku aka naozaj som. Som velmi vdacna za stretnutie s touto pani. Citim obrovske DAKUJEM a som hlboko dojata. 
Hlboko dojata tym, ze som mala moznost vidiet svoju buducnost a zistit, ze vysnivane povolanie a dobra zivotna uroven neznamena stastie a naplnenie. Dakujem za tento zivy priklad, ktory mi ukazal, za cim by som sa hnala a do akeho stavu by ma to doviedlo. Ako velmi ovplyvnuju hodnoty cely nas zivot a udalosti v nom, ako dokazu znicit zdravie, vztahy. Vedomie, ze zmenou ich poradia dokazem usmernit ohromnu energiu, uzdravit sa. Aka dolezita je vedoma praca na sebe smerom k laske a spojeniu s druhymi. Lebo v tomto zivote na nicom inom nezalezi, iba na jednom - neustale milovat. Dospievam k tomuto poznaniu kazdy den. Chcete vediet co rozprava moja dusa, intuicia, moj vnutorny hlas? Je to asi takyto hovor. "Neustale sa ti prihovara vsetko okolo teba, aby ta naucilo viac a hlbsie milovat. Jasne slnko rano, rozkvinuta zahrada na okne, auto, ktore na teba caka. Vsetko, co nevie hovorit vravi: "Milujem ta." Dusa nepristupnych ludi okolo vravi: "Prosim, miluj ma, tak velmi tuzim po tom konecne citit lasku k sebe a zivotu, rovnako aj k tebe"...ale zatial to kvoli zablokovanemu vedomiu neviem..nauc ma to. Pripomen mi to, lebo som zabudol. Dusa cloveka, ktory do nas huci alebo sa povysuje vravi: Velmi mi na tebe zalezi, preto ti venujem tolko mojej energie a pozornosti len ta velmi, velmi prosim - miluj sa, zostan si verny. Trenujem ta, aby si konecne prestala verit klamstvam tvojej mysle o svojej nedostatocnosti, tomu, ze ti chcem zle. Inak trenovat neviem iba touto formou..Lebo taketo mam vedomie v tomto zivote. Velmi ma to mrzi. Si uzasna bytost, len si na to zabudla. Preto ti takto hlucne pripominam, aby si si spomenula, ze to svetlo mas v sebe, nie vonku. Prosim, miluj ma." Toto hovori vnutorna mudrost. Vsetky zivotne situacie sa tocia LEN okolo lasky. Vsetko ostatne su nase vymyslene domnienky a sebaklamy. 
Z lasky cerpame energiu a silu robit posilnujuce rozhodnutia na veci, ktore su pre nas urcene. Neplytvat ju na to co nas oslabuje - izolaciu a oddelenost. Je to vedome rozhodnutie na kazdy den. Prave teraz placem a kolegyna nechape...placem z tohto precitnutia...z tohto nahladu na buducnost, co by sa dialo, keby som na sebe nepracovala, ale zotrvala v podvedomych navykoch a sklonoch. Z radosti ze to este mozem zmenit, ze to uz menim. Takto mozem vidiet a citit viac nez predtym...Dakujem, ze som sa v tomto zivote vydala touto cestou. A vesmiru ze mi to bolo umoznene....ako aj vam...... Dakujem.

 

Čítať 510 krát
Pre písanie komentárov sa prihláste

Najnovšie zdielania

Vaša podpora stránok bez reklamy

Ďakujeme, 

pomáhate nám tvoriť lepší obsah.