Chcem s Vami zdieľať, čo sa mi prihodilo v pondelok ráno po etikoterapii a splne spojenom so zatmením. Už na Hvare sa mi odkrylo, odkiaľ pramení môj pocit odmietnutia. Môj ocino ma zabudol v jasličkách. Cez víkend sa tento koreňový vzorec ešte viac odhalil, ale nevedela som ho spracovať, prežiť na emocionálnej úrovni. Tak som si robila aspoň hoo ponopono na seba, ocina, prijatie a ukončovanie. Po seminári sme išli s Braňom do ZA. Ja som v noci pozorovala zatmenie, a tak som bola ráno ešte rozospatá a ostala som v posteli. Braňo vstal a povedal, že sa naraňajkuje a donesie mi kávu. Chvíľu šramotil v kúpeľni, potom v kuchyni a ... namiesto kávy do postele som počula, ako sa obúva. V zápätí buchli vchodové dvere. Bez slova odišiel a vtedy to na mňa doľahlo. Stiahlo mi hrudník. Cítila som sa ako preplnený peračník, ktorý chce niekto nasilu zavrieť. Žalúdok mi stiahlo, srdce mi začalo prudko biť a zrýchlilo sa dýchanie. Na sekundu ma to prekvapilo a náhle mi nabehlo: Tak toto je ono! To je ten pocit. V tej chvíli sa mi podarilo byť už len pozorovateľom. Nechala som to odznieť, akoby to bolo mimo mňa. Vlastne, ja som bola mimo toho. Bola som nad tým celým. Prišlo uvoľnenie a pocit úľavy. Keď to celé odznelo, urobila som si 3-krokovú metódu na ocina, na mňa a ďakovala som, že som si to mohla takto v bezpečí prežiť. Ďakujem etikoterapii za svetlo na ceste, ďakujem kruhu za podporu, ďakujem Braňovi za úlohu, ktorá mu bola zverená, ani o nej nevedel wink – emotikon a ďakujem, že mám samu seba. ĎAKUJEM a všetkým Vám posielam heart – emotikon