Sidebar

Zážitkové zdieľanie

štvrtok, 30 marec 2017 15:42

ZDIEĽANIE

Napísal(a) advaita
Ohodnotiť túto položku
(4 hlasov)

Tu otvárame priestor pre zdieľanie

Čítať 11122 krát Naposledy zmenené utorok, 09 január 2018 09:35

Napíšte komentár

Prosím, vložte komentár.

74 komentáre

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:59 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    KEPESOVA ( ZUZANAKEPES@GMAIL.COM ): PRIANIA SA PLNIA - A TO VŽDY PODĽA OBJEDNÁVKY ČASŤ 2.
    Ten kto si to vyskúšal aspoň raz tak vie, že etikoterapia funguje a naozaj pomáha, keď si zadáte jasný zámer pomôcť sám sebe. Je to už celkom pekný kus cesty a predsa... SPÍM! a predsa som sa veľa krát cítila ako ukrivdená obeť (presne toto leto keď som zmenila prácu), či plná smútku a bolesti (keď umrel môj vtedajší priateľ). A ten hnev... stupňujúci sa takou silou ako keď vyletí korková zátka od šampanského. Pohŕdanie ... VŠETKO TOTO SOM JA. Otázka od jednej mojej spolužiačky znela: Z akého dôvodu potrebuješ toto všetko prežiť? a zrazu mi všetko bolo celkom jasné. Všetko do seba zapadlo ako puzzle - Vladkova poznámka, kniha, text v nej, krčná čakra. Všetky tie pre mňa "fatálne situácie", ktoré som si kedy do svojho života pritiahla viedli k jednému bodu: "DOKÁŽETE SI PREDSTAVIŤ ČLOVEKA, KTORÉHO NEOVLPYVŇUJÚ SLOVÁ? Môžete mu hovoriť čo chcete, on sa k vám bude správať stále rovnako. BUDE VÁS VIDIEŤ, AKÍ STE." Tento moment prišiel preto, aby som pochopila, že práve TOTO SOM SI PREDSA SAMA PRIALA. Želala som si žiť život, v ktorom ma nebudú ovplyvňovať slová druhých. No takýmto človekom sa môžem stať len vtedy ak sa vyliečim. Druhých môžem vidieť akí naozaj sú ,keď sama pochopím vlastné masky a ich funkciu vo svojom živote. Sama som ich kedysi stvorila a to s pozitívnym zámerom. Takže čo som si to naozaj želala? Priala som si zvýšiť si sebaúctu a narásť do celistvosti, pretože len keď pochopím a prijmem všetky svoje "JA" tak sa stanem celistvou. A ako dôsledok týchto činov príde pochopenie s druhými. A vtedy keď máte plné srdce lásky a súcitu ten kto stojí vedľa vás môže naozaj hovoriť čokoľvek nemôže vás uraziť, zraniť, ponížiť a vy k nemu necítite ani smútok ani hnev ani pohŕdanie a ani krivdu za to čo robí či hovorí. Cítite lásku pretože chápete... pretože tie pocity poznáte - prežili ste ich. Zrazu nesúdite, nechávate veci plynúť samé, odkladáte okamihy bez výrazného ovplyvnenia. Rozumiete lebo vidíte jasne a bdelo. Všetko je tak ako má byť, všetky tie "fatálne" situácie ma učili skutočnému prijatiu a skutočnej láske k samej sebe a okoliu a aj keď sa ešte dokážem nahnevať tak sa opäť - tentoraz už ľahko vraciam do svojho stredu k pochopeniu.

    Ďakujem všetkým v našom kruhu že s nimi môžem chodiť do školy, Vladkovi a všetkým ľuďom, ktorí mi dali a dávajú príležitosť rásť ďalej. Všetkým ľuďom, na ktorých som sa kedy hnevala sa ospravedlňujem a s hlbokou úctou v srdci všetkým ďakujem za príležitosť vyliečiť si svoje vlastné vnútorné zranenia. Na záver vám chcem povedať, že ešte stále SPÍM, no som šťastná, že momentov kedy som naozaj bdelá je čoraz viac, sú dlhšie a zažívam ich čoraz častejšie. Majte sa všetci krásne. PRIANIA SA PLNIA A PRETO VÁM PRAJEM, ABY SA VÁM SPLNILI TIE VAŠE TAK AKO SA KAŽDÝM DŇOM PLNÍ TO MOJE. Krásne vianoce :-)))

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:59 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    KEPESOVA ( ZUZANAKEPES@GMAIL.COM ): PRIANIA SA PLNIA - A TO VŽDY PODĽA OBJEDNÁVKY
    Ahojte všetkým vám prajem krásne veselé vianoce plné pohody, šťastný Nový rok 2014 a splnenie všetkých vašich prianí. Keďže je čas vianoc a Nového roku zvykneme si my ľudia priať rôzne väščinou pozitívne priania. Aj to moje bolo pozitívne a aj keď som si ho nepriala na vianoce pravé pochopenie prišlo práve teraz.

    Pred troma rokmi na prvom letnom seminári v Belušských Slatinách na mňa z pomedzi knižiek na predaj svietila jedna malá knižka s názvom Bdelosť a kedže som som vtedy bola veľmi odhodlaná zobudiť sa tak som si ju kúpila. Dodnes je to moja obľúbená knižka, ktorá má pre mňa veľkú hodnotu. Autor v nej popisuje rôzne situácie, ktoré sa učíme v škole etikoterapie. Prečítala som ju už 3 krát, pretože ako vravím mám ju veľmi rada a s obľubou ju nazývam - kniha, ktorá mení život. Na mikuláša tohto roku sme mali 9 stupeň školy etikoterapie, ktorého témou bola krčná čakra. Všetko bolo nádherne modré a synchronne. Vždycky veľa rozprávam triedim si tak myšlienky a tým, že veci rozprávam nahlas, sama zisťujem kde ešte stále vkladám do rozhovorov svoje staré vzorce a neukončenia. Samozrejme všetko má svoje dôsledky... Vladko sa ma tentoraz opýtal otázku, ktorá zmenila môj uhol pohľadu. "Pýtaš si od ľudí spätnú väzbu, keď im niečo hovoríš?" moja spontánna odpoveď znela "Nie." alebo " možno občas a to otázkou - Som dosť zrozumiteľná?" v konečnom dôsledku záver bol tak či tak rovnaký, pretože ak mi aj niekto odpovedal - áno si zrozumiteľná tak ja už som po hlbšom zmysle nepátrala. No Vladko šiel hlbšie a dodal - " Každý máme vo svojom živote len to čo si vieme predstaviť a ak ten komu vysvetľuješ funkcie kuchynského robota takého doma (teda vo svojom svete) nemá tak je dosť možné že ti nerozumie. A ak ešte stojí v obývačke (teda v celkom inom priestore) namiesto kuchyne tak je možné že vôbec netuší o čom ty hovoríš. Každý svet vníma po svojom. Vníma ho svojimi symbolmi a je ovplyvnený svojimi koreňovými vzorcami a tak vôbec nemusí pre teba zdanlivo jednoduchú vec pochopiť tak ako mu ju ty interpretuješ"

    SLOVÁ... aj keď toto všetko som už počula veľa krát tentoraz to zarezonovalo a začala som premýšľať ako nás všetkých ovplyvňujú slová... Sú okolo nás , sú úplne všade. TV, rádio, rozhovory, piesne, noviny... zamýšĺali ste sa niekedy nadtým čo hovoríte? Ako hovoríte? To sa na etikoterapii učíme - rozprávať slová, ktoré nás podporujú v zámere byť šťastní. Milion krát sa pomýlite... a kto má dosť vytrvalosti ten vstane, opraví sa a ide ďalej pretože práve to sú tie mini uvedomenia. Naozaj to vyžaduje veľa BDELOSTI. Knižka o ktorej som vám hovorila obsahuje text, ktorý ma pred rokmi zaujal:" Naučte sa to, čomu sa hovorí prežívať naplno daný okamih a potom ten okamih nechajte odísť a prejdite do ďaľšieho bez toho, aby vás výrazne ovplyvnil ten predchádzajúci. Pochopíte čo je to večnosť pretože večný život je teraz v okamihu mimo čas. Lenže my toho so sebou toĺko vláčime! Ani nás nenapadne oslobodiť sa, odložiť všetkú tú batožinu a byť iba sami sebou. DOKÁŽETE SI PREDSTAVIŤ ČLOVEKA, KTORÉHO NEOVPLYVŇUJÚ SLOVÁ? Môžete mu hovoriť čo chcete on sa k vám bude správať rovnako. BUDE VÁS VIDIEŤ TAKÝCH, AKÍ STE" tu končí kapitola a pod textom poslednej vety som pred troma rokmi napísala malú no za to veľmi trefnú poznámku: "TAKTO CHCEM ŽIŤ." Pár týždňov pred 9 stupňom školy som ju darovala jednému priateľovi k narodeninám a tak som ju začala čítať štvrtý krát. Nikdy predtým som si tú poznámku nevšimla alebo ak aj nedávala odpovede na moje otázky. Chodím na etikoterapiu viac ako 3 rok, dennodenne sa učím aplikovať nové vzorce do svojho života ako asi každý z nás kto vidí zmysel tejto cesty. Ten kto si

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:57 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): ČO SOM OBJAVILA
    Chcem zdieľať s Vami, moji milí etikoterapeutici, čo mi priniesol ôsmy a deviaty stupeň etikoterapie: Na ôsmom seminári v októbri som objavila svoj silný koreňový vzorec, no chvíľu som ho nevedela pri koreni uchopiť. Len som s údivom niekoľko týždňov pozorovala, ako veľmi ovplyvňval celý môj doterajší život. Vždy, vždy išlo o sebadeštrukčné programy, ktoré som si vyberala z množstva možností.

    Pomenovať tento koreňový vzorec sa mi podarilo až s pomocou VladiMÍRa a vďaka jeho presne miereným otázkam. Bola to bezmocnosť, ktorú som ako koreňový vzorec našla a ktorej som dovolila ovplyvňovať tento život, a som presvedčená, že časť aj z tých minulých. Keď sa teraz spätne pozriem na roky tohto života, vidím veľmi zreteľne, ako som sa v premnohých situáciách cítila bezmocná, ako som bezmocnosť schovávala v sebe, ako ona vo mne následne budila agresivitu, ktorú som zas len potláčala v sebe. Uzavretý kruh deštrukčných programov, konkrétnych malých či veľkých situácií, rozhodnutí, ktoré roky poškodzovali moje zdravie.

    Dokonca som si aj z regresnej terapie vybavila jasné obrazy, keď som tiež bola bezmocná. Napríklad jeden z nich: muž na koni mi vzal malé dieťa, ja som ležala v prachu na zemi, šaty roztrhnuté, cítila som, že som dostala bitku a, navyše, ten muž ma dal uväzniť. Strašná bezmocnosť.

    Ukončila som ju až na deviatom seminári v kruhu teraz na Mikuláša v Mikuláši. Tu som však objavila v sebe - tiež s Vladkovou pomocou - ďalšieho sebapoškodzujúceho záškodníka. Strach. A to som si v sebe aj navonok prezentovala, že sa nebojím. Takmer ničoho. Stačilo však v kruhu povedať, že mojím zámerom je šťastne zomrieť, Vladko len s úsmevom na mňa pozrel s otázkou: "Čoho sa bojíš?" Ja? Chvíľu som sa chcela hádať, že ja predsa ničoho. Presné otázky a hľa - objavila som v sebe strach z bolesti a utrpenia pri umieraní. Prežila som totiž pred niekoľkými rokmi nielen smrť mojej dcéry, ale aj smrť niekoľkých ďalších detí na detskej onkológii.

    Ukončila som aj tento strach v kruhu. Práve nášmu kruhu som veľmi vďačná za podporu a silu, ktorú mi dáva a dával.

    Vzápätí po ukončení, uzavretí strachu zo smrti mi svitlo, že som si vlastne týmto strachom blokovala aj šťastie, a tak som si nevedomo v celom živote vyberala situácie, v ktorých som sa cítila bezmocná. Poriadny kruh sebapoškodzujúcich pocitov. Práve preto predpokladám, že som objavila systematickými krokmi, ktoré som zo seminára na seminár dokázala s podporou Vladka a kruhu robiť, našla svoj životný koreňový vzorec.

    Je zaujímavé, že okrem riešení na seminároch etikoterapie, mi do života prichádzali aj iné situácie, v ktorých som mala najprv možnosť prežiť a následne čistiť svoj silný osobný príbeh, napríklad aj v šamanských tancoch.


    A, samozrejme, prichádzajú mi teraz veľmi intenzívne do života situácie, v ktorých viem, že ide o taký môj postoj, v ktorom sa budem cítiť mocná :-)

    S hlbokou úctou a láskou k Vám všetkým, ktorí ste so mnou, ktorí ste súčasťou mňa a ja Vás, Sarita

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:57 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ELYS ( ELISKA.PALKOVICOVA@GMAIL.COM ): DARČEKY A ČAKRY 28.11.2013
    Na Béčkový víkendový seminárv Bratislave som sa tešila.Hneď prvý deň pri zdielaní som povedala, že pre mňa z neznámeho dôvodu všetko odmietam.A ako sa neskôr ukážepráve tieto veci,možnosti aj noví ľudiasa s odstupom času javia ako prospešné.Vladko zaregoval tak, že požiadal kruh aby mi niečo darovali.Mám sa učiť príjimať.Ani vo sne som netušilaakú lavínu udalostí to v mojom živote spustí.Všetky darčeky boli pekné,prišli v pravý čas a každý jeden mi mal čo povedať.

    zápisník-je najvyšší čas,aby som si pre moju nepozornosť začala robiť poznámky v pracovných postupoch.

    zeleno-žltá pyramída ma učí, že Otec a Boh sú jedno.ženský a mužský princíp má byť v rovnováhe.

    svietnik-deň sa strieda s nocou. rovnováha.

    anjjel- v každom z nás je dobro aj zlo.tiež je prospešná rovnováha.

    krásny pozdra Uvolni sa a konaj spontánne.na opačnej strane kartičky bola poznámka Tajomstvo myšlienok. Prebuď ich a pošli ďalej.konám,prebúdzam a posielam.

    mramorové srdiečko- kráne,tvrdé ako to moje

    Seminár v príjemnej atmosfére ubiehal rýchlo.Veľa som sa naučila a pochopila.Prišla nedeľa.Ráno som si vytiahla kartičku na tému dňa:Dôveruj svojim pocitom.pred obebom v meditácii sa mi cez 5. čakru ohlásila línia mužských predkov.Zmocnil sa ma pocit,že To sama nezvládam. Moje vysielanie lásky nie dostatočné. Po obednej prestávke som vytiahla ešte jednu z anjelských kariet.Odpoveď:POŽIADAJ O POMOC ...anjeli sú pripravení a čakajú kedy ich zavoláš.Seminár skončil.Rozlúčili sme sa a rozišli domov.Moje pocity boli veľmi silné a myšlienky čoraz najliehavejšie upozorňovali Zavolaj.Po príchode domov som zavolala na To správne číslo.Z druhej strany sa ozval príjemný ženský hlas.Rozpovedala som o mojom zážitku z meditácie. Ešte v ten večer si moja sprievodkyňa urobila automatickú kresbu čakier. Stretli sma sa o pár dní v útulnej cukrárni.Pri sladučkom čaji sme pomaly začali rozmotávať jeden veľký uzol. Blok na 5.čakre sa ukázal ako veľmi silná bolesť a utrpenie našich mužských predkov.Potom sme prešli na 1. čakru.Blok v ženskej línii,ktorý som si nevedomo vytvorila v tomto živote.A tým som zablokovala ženskú energiu aj mojim dcéram.Správnymi slovami povzbudenia som Ivonke vyrozprávala jeden príbeh. O láscě, o zradě,o světě .A o všech lidech na této planetě.(Kometa J.Nohavica A o všetkých následkoch a dôsledkoch.úplne zatvorená v ulite, a nabaľovala na seba ďalšie nánosy nesprávnych presvedčení a názorov iných ľudí na moju osobu. Týmto chorým vzťahom k sebe som si zablokovala aj srdcovú čakru. Po krátkej odmlke v rozprávaní sa moja sprievodkyňa spýtala:Tak čo urobíme stým boľavým srdiečkom? čistíme

    vzala som do rúk svetloa prestúpila pred Tú čiernu guľu.Počula som hlas. Vojdi dnu,choď ďalej,ďalej Nezastavuj, už si na konci?Povedz,čo vidíš? Uvidela som čistú, zelenúk lúku amodrú oblohu.A čo ešte vidíš? Pod stomom sedelo malé dieťa so žltými kučeravými vláskami a hralosi na píšťalku.Premol ma plač. Keď ustal Ivonka sa ma spýtala. Poznáš obraz Ježiša Krista ako mu vyžaruje svetlo zo srdca?-áno. Presne také istésvetlo teraz žiari okolo Teba. Po návrate domov môj zrak zablúbil do katolíckeho kalendára .A čo som uvidela?Obraz Ježiša so žiariacim srdcom.

    Bol to pre mňa niesmierne silný zážitok. Napriek tomu mi stále chýbalo akési logické vysvetlenie. Z akého dôvodu sa mi tie zrady od ľudí, ktorí sú mi najbližší dejú a opakujú?čo mi chcú povedať? čo sa mám z nich naučiť?Odpoveď prišla v sne.Mám sa učiť pokore a prímaniu.Kruh sa uzatvára.Veď túto vetu som počula v piatok na seminári.Hlboká vďaka Pán učiteľ.

    Zároveň mám rozpoznanú ďaľšiu tému s ktorou moja dušička prišlana t

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): OBROVSKÝ OBJAV
    V dňoch 11. až 13. 10. som bola na ôsmom stretnutí vysokej školy etikoterapie v Martine a zažila som niečo, čo, predpokladám, je môj životný objav alebo možno povedať, že som spoznala úlohu, ktorú som si doniesla na tento svet pri narodení. No tuším, že to bola pravdepodobne úloha viacerých životov. Čo je to za obrovský objav? Našla som v sebe veľmi silný koreňový vzorec, ktorý akoby zozadu režíroval celý môj doterajší život - takmer šesťdesiat rokov! Vnímam ho ťahať sa so mnou asi od dvoch - troch rokov môjho života. Keď si teraz spomeniem na akúkoľvek udalosť či situáciu od útleho detstva, vidím tam jasne tento silný-silný koreňový vzorec. Zatiaľ to, čo som objavila, ešte odkrývam a spracovávam v sebe. Určite budem zdieľať, teraz som pozorovateľom. Zároveň som si po tomto objave uvedomila, že akoby "malé kroky" na všetkých stretnutiach školy sú stavebným materiálom obrovských vecí, je to systematická a veľmi presne vedená práca na sebe samom. Informácie, zážitky, úlohy, nové postoje, prevzatie úplnej zodpovednosti za seba sa počas ôsmich stupňov etikoterapie na mňa (a predpokladám, že nielen na mňa) nabaľovali a hľa! alebo wau!, životný objav je tu. Momentálne som ohromená - ako Alenka v ríši divov - a zároveň úžasnutá silou poznania, ktorá prišla ku mne vďaka VladiMÍRovej etikoterapeutickej škole. Vysoká škola etikoterapie v tejto chvíli práve mne doniesla svoj plod - jeden veľmi silný a do môjho života hlboko zasahujúci koreňový vzorec. Vďaka, vďaka, vďaka. S láskou a vo veľkej pokore sa skláňam.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANA0201 ( POLIAKOVA@EKON.SK ): ALICA V KRAJINE ZAZRAKOV


    Chcela by som sa ti podakovat za odporucanie pozriet si tuto krasnu rozpavku. Pekne boli vykreslene negativne a pozitivne ludske vlastnosti. Uvedomila som si, ze krajinu zazrakov ma kazdy clovek vlastne v sebe, vo svojom vnutri, v nasej dusi, ktora je ta, ktora nas vedie smerom k spravnemu rozhodovaniu. Tak ako aj Alica sa potrebovala dostat do kralicej nory, cize do svojho vnutra, aby sa vedela sama za seba spravne rozhodnut a nenechat sa manipulovat druhymi, aby plnila ich priane a nie tie svoje. Cize sa ponorila do svojho vnutra, kde zazila vsetko co potrebovala na spravne rozhodovanie o sebe :o).Pekne bolo ukazane dobro v podobe Bielej kralovnej a zlo v podobe Cervenej kralovnej, ktroa sa riadila egoizmom, sebectvom, nedostatkom lasky a pochopenia pre druhych a falosnym vynucovanim si svojej pozornosti voci svojim dvoranom a sama bola nestastna. Biela kralovna bola jej presnym opakom.

    Pekne bolo poukazane, ako sa snazili Alicu zmanipulovat sobosom s chlapcom, o ktoreho nemala zaujem. Nastastie si Alice uvedomila, ze ona je ta, ktora rozhoduje o tom, co bude pre nu nasledovat a nemoze zit svoj zivot pre radost druhych. Zachranila modru husenicu, ktora liezla po ramene chlapcovi,nezabila ju a pootm sa stretli, ked sa premenila v modreho motyla. Pacilo sa mi, ked plameniak, predtym nez nim Cervena kralovna odpalila jezka, sa mu ospravedlnil, ze ho to mrzi. Sympaticky bola vykreslena aj oddanost mysky ku klobucnikovi, ked v momente, ked mal byt klobucnik popraveny isla aj ona s nim na popravu.

    Tym ze Alica dokazala zabit draka a vyslobodila krajinu spod nadvlady Cervenej kralovnej pre mna symbolizuje ukoncenie hnevu a zla v kaznom z nas.



    Rozpoznala som v tejto rozpavke to, co kazdy clovek riesi sam so sebou a tato mila rozpravaka ma obohatila, dakujem :o)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:56 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    VALIKA: PREMENA


    Milí priatelia.
    Rada by som sa s Vami podelila o moje skúsenosti s etikoterapiou.
    Moja dcéra si založila rodinku, žije od nás pár kilometrov. Na začiatku bol vzťah medzi mnou a mojim zaťom veľmi dobrý. Ako sa len dalo, tak sme sa navštevovali a rozprávali sa o rôznych veciach zo života. Po čase sa vzťah medzi nami začal narušovať. Hoci čo som povedala alebo urobila, nič nebolo dobré. Na všetko sa vždy sypala len a len kritika. Po dlhšom čase, keď som môjho zaťa videla v televíznych novinách, sa vo mne niečo veľmi veľké zlomilo. V žalúdku som cítila veľký kameň, ktorý ma tlačil, nedal pokoja. V mysli sa objavili škaredé myšlienky. Jednoducho povedané, vzkypela vo mne žlč. Cítila som veľmi veľký hnev a nenávisť. Hovorím si, kde sa toto v Tebe zobralo, Ty si predsa taká nikdy nebola. Muselo to byť vo mne veľmi, veľmi hlboko ukryté, veľmi som to potláčala do svojho vnútra. Nechcela som si vôbec pripustiť, že mám v sebe toľko veľa negatívnych emócií, že viem vysielať voči druhým ľuďom ostré, ohnivé šípy hnevu. Hneď som si spomenula na liečivú havajskú techniku „HO´OPONOPONO“. Zopakovala som si ju nie raz, nie dva krát, ale viac ako sto krát. Kameň v žalúdku sa začal uvoľňovať, myseľ sa upokojila. Veľký hnev a nenávisť voči zaťovi sa rozplynuli. Stretnutie so zaťom po pár týždňoch bolo pokojné. Na svojej vlastnej koži som sa presvedčila o zázračnej sile lásky a odpúšťania. A od vtedy, keď sa v mojom živote objaví hoci aká nepríjemná udalosť, príde na rad „HO´OPONOPONO“.
    Touto cestou zasielam môjmu učiteľovi Vladkovi vrelú vďaku za všetko čo robí, za jeho trpezlivosť, ochotu a lásku, ktorú rozdáva okolo seba, za to že ma, nás všetkých, učí ako nájsť samých seba a pracovať na sebe.
    S láskou a úctou Smile

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:55 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JULO ( BUGAR@POST.SK ): OZNAM
    Cital som raz tuto vetu: Zazraky sa deju, ak sa nedeju, nieco nie je v poriadku.
    Dnes som na vchodovych dverach nasiel oznam, kde susedia nas informuju o planovanej rekonstrukcii bytu.
    Ako som cital tento oznam napadlo mi, ze na oznam pripisem moje prianie, aby im rekonstrukcia prebehla podla ich predstav.
    Aj som tak urobil. Oznam bol z vnutornej strany dveri. Ked som sa siel pozriet z opacnej stany, ci som to napisal spravne, vsimol som si na zemi skrutku. Spomenul som si, ze pred par dnami nam vypadla a stratila sa skrutka z drziaka odpadkoveho kosa. Zodvihol som ju a siel domov vyskusat. Bola taka, ako som potreboval (aj dlzka aj jej priemer) - az ma udivilo ako presne pasovala.
    Myslim, ze zacinam chapat ako to s tymi zazrakmi je ... ;-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:54 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    NEFERET ( LUKI80@CENTRUM.SK ): NEUSTALE VZDELAVANIE
    Navrat k textom Advaity je vzdy skvely napad. Pripominaju mi mimo ineho aj to, ze "chyby ostatnych" su vlastne potencialom na neustale zlepsovanie nas samotnych. A tak kazdy cloviecik, ktory mi vstupi do zivota je mojim ucitelom a temou na zamyslenie v com mam potencial. Je to tazka ale zaroven zaujimava praca - ako nikdy nekonciace dobrodruzstvo na ceste sebapoznavania.

    Dakujem Vladkovi aj vsetkym, ktori mi na tejto ceste pomahaju a tesim sa na osobne stretnutie na letnom seminari :o)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:54 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): REAKCIE TELA
    Po čase som sa vrátila k čítaniu textov v ADVAITE. Tento návrat som brala akosi rutinne - veď čo, už som absolvovala sedem stupňov vysokej školy etikoterapie (žeby pýcha?) Spočiatku v pohode. Keď som však prichádzala k niektorým zdraviu poškodzujúcim vlastnostiam a myšlienkam, zareagovalo telo. Obliala ma horúčava. To bolo signálom, aby som pozorne text prečítala napriek tomu, že sa mi doň veľmi nechcelo. Znovu som našla miesta, kde mám potenciál na svoj rast, na ďalšie kroky k svojmu hlbokému šťastiu a pokoju. Odporúčam. A vďaka, Vladko, za nápad vrátiť ma k textom na ADVAITE. Prijala som ho s radosťou a teraz chápem prečo.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:53 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JULO: PRIJATIE
    V praci som vytvoril cast textu (pocitacovy program). Medzicasom som sa venoval niecomu dalsiemu. Ked som sa chcel k nemu vratit spat, zistil som, ze uz ho nemam – asi som ho omylom zavrel/zmazal. Trvalo mi isty cas, kym som ho napisal a teraz ho uz nemam ... Vnimal som neprijemny pocit - neostava mi nic ine, len ho musim napisat druhykrat.

    Uvedomil som si, ze tuto situaciu vnutorne neprijimam – chcem aby nenastala, nebola. Rozhodol som sa, ze skor ako sa pustim do pisania textu druhykrat, najskor tuto situaciu prijmem. Kedze som sedel v kancelarii so svojimi kolegami, tak som techniku prijimania spravil len na urovni myslienok. Citil som ulahu a napatie zo vzniknutej sitaucie sa pretransformovala do pocitu hlbokeho pokoja. Prekvapilo ma, ako rychlo som dokazal “vymenit” spociatku neprijemny pocit za vnutorny pokoj.

    Ako som sa pustal do prace, podvedome som prisiel na jedno z viacero prave otvorenych okien a stlacil ctrl-Z. A strateny text bol spat … ;-)

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:53 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ANDREA: ZÁMER
    Milí priatelia , chcem sa s Vami podeliť o môj silný zážitok zo seminára v Belušskych Slatinách. Veľmi som sa tešila na 2. seminár a asi už 2 týždne pred seminárom som mala veľmi povznesenú náladu a verila som sa , že na seminári sa mi len upevní , ale musím sa priznať , ze niekde v "päte" som cítila , že tam sa stane niečo , čo tento môj "úžasný stav" nabúra Smile. Počas cesty som si dala ZÁMER , popracovať na ženskom princípe a objaviť v sebe ŽENU ( mám v sebe veľmi silný mužský princíp ) . Počas seminára a rozhovorov som to úplne pustila z hlavy a zrazu to prišlo . Pri rozoberaní rôznych situacii a mojej debate s Vladkom o výchove detí sa niečo zlomilo . Zrazu som pocítila neuveriteľnú bolesť na hrudi a nevedela som prestať plakať . Nechápala som vôbec túto moju reakciu , nakoľko som si hovorila , že tam nebolo nič také čo by ma muselo takto bolieť . Nebudem to ďalej rozoberať , ale výsledok bol taký , že asi až o 11 hod večer , čo sa mi moje spolubývajúce snažili nejako pomôcť , prišlo osvietenie Innocent a bolesť behom sekundy zmizla .POCHOPILA SOM § Dostala som to - čo som si dala ako ZAMER. Pochopila som, ale teraz už nie rozumovo ( lebo rozumom som to zvládnuté mala ) ale po tej citovej a emočnej stránke o čom naozaj tá žena v nás je .Takže môžem potvrdiť , že čo si pýtaš - to dostaneš Smile Ale spôsob a formu akým to dostaneš Ty neurčuješ ! Ja som cítila , že toto bola u mňa veľmi silná téma , ktorá spustí lavínu iných vecí .... A odvtedy sa nestačím čudovať ako to so mnou melie .... A stále ma udivuje sila KRUHU , tie energie tak neuveriteľne medzi nami fungujú , ja som cítila , že v sobotu som bola ja ten slabý článok reťaze a napriek všetkým snahám o spojenie a harmoniu sa to v sobotu už nepodarilo. Moje veľké ĎAKUJEM patrí všetkým priateľom zo skupiny B za ich podporu a samozrejme VLADKOVI , ktorý správnymi otázkami a vedením, v nás otvára veci , ktoré mi možnože ani vidieť nechceme ale vďaka tomu RASTIEME Laughing S úctou a láskou Andrea

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:53 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    ZDENULKA.KOVACOVA ( ZDENULKA.KOVACOVA@GMAIL.COM ): BELUŠSKÉ SLATINY SKUP.B, 2. ST. Ahojte priatelia, chcem poďakovať Vladkovi a všetkým zúčastneným semináru skupiny B, 2. stupňa za krásny a príjemný víkend v Belušských Slatinách. Som nabitá energiou, ktorá vo mne vibruje, optimizmom a pozitívnymi emociami. Po ceste z Belušských Slatín do Bratislavy som videla tak veľa pasúcich sa srniek :-) nedalo mi sa neusmievať a netešiť, opäť všetko na chvílu "zastalo". Je to nádhera, oslobodiť sa od svojich "bubulákov" a vychutnávať si ľahkosť života. Za tri dni mi muškáty na balkone tak narástli že som sa nestačilia diviť :-) Život je krásny :-) a mám chuť sa smiať :-D Odhalila som svoj strach čo ak... tak... a po troch mesiacoh váhania som si konečne naostro namalovala pestrofarebnú mandalu na stenu nad dvere v izbe. Je nádherná, keby som to bola vedela skôr nečakám tolko a neváham. :-) A tak sa teším na nové dni.. ĎAKUJEM! S láskou Zdenka.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:52 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY (9) Z MÔJHO ŽIVOTA
    SÚD



    Dostala som pozvanie na súd. Z vyššieho pohľadu žabo-myšací spor dvoch príbuzných. Ako občan tejto vlasti rešpektujúc zákon som sa poriadne zľakla. Súd, fuj, taká hanba. Potom som si začala situáciu v hlave pretáčať. Prečo fuj? Súdy určite majú za úlohu chrániť aj mňa. Čo na tom, že si moje okolie posmešne ťuká na čelo. Verím súdom a už spokojne spávam. Na súdnom pojednávaní neskôr moju ideu sudkyňa potvrdila. Chránila ma. Nezištne. Videli sme sa prvýkrát a chcem veriť, že aj posledný. Napriek tomu, že súdom verím, že ma ochránia. Červík v hlave, je červík.



    TRÉNER



    Mám dobrého trénera. Nenechá ma zaspať na vavrínoch a už vôbec nepripustí, že by som bez problémov šla životom. Občas ma obviní, že jeho dedičstvo som len tak schmatla. Potom jej prekáža čokoľvek, čo urobím alebo neurobím, vyhráža sa mojim priateľom, keď mi prišli pomôcť rekonštruovať domček, že na nich zavolá policajtov. Dobrý tréning, ak chcete ostať v pohode. Takýto život má šťavu. To, že tréner si týmito útokmi ničí zdravie, je trochu smutné. Kto ma bude trénovať, keď tréner nebude? Možno ho však ani nebudem už potrebovať, ak som pochopla tento súčasný tréning.

    VEČERA



    Sedeli sme okolo lekára a rozoberali príčiny rakoviny. Všetky sme ňou boli nejako zasiahnuté. Najviac sme však hovorili o rakovine prsníka. Lekár zdôrazňoval, že žena s touto diagnózou zvyčajne je „veľká matka“ a ťažko púšťa do života svoje aj dospelé dieťa. Má snahu sa oň starať, ofukovať ho, všetko mu pripraviť pod nos. Jednoducho, neodstavila ho od prsníka. Po debate sme sa pomaly rozchádzali. Okrem jednej. Tá rýchlo vstala a: „Musím sa ponáhľať dať večeru synovi a mužovi. Určite už čakajú hladní.“ Ženy pozreli na seba. Jej syn má nad dvadsať, jej muž dve zdravé ruky. Napriek tomu ani jedného neodstavila od prsníka, ktorý jej už vzala rakovina.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:52 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY (8) Z MÔJHO ŽIVOTA
    ROZPAD

    Rakovina na krku, rodina v ťahu, deti ponorené vo vlastných osudoch, striebro vo vlasoch a priateľ si našiel mladšiu milenku. Ako mám z toho vykorčuľovať? Vedela som - spočítala som si svoje požehnania. Vďaka rakovine si vážim každý deň, bez záväzkov môžem robiť, čo chcem. Deti som vychovala dobre, keď ma už nepotrebujú. O striebro vo vlasoch som celý život „usilovala“, tak si ho teraz užívam. A jeho milenka? Nech si ju užíva, som single a otvárajú sa mi nové možnosti. Samé výhody.



    SOĽNIČKA

    „Poviem svojmu mužovi, že soľničku si mi kúpila ty. Keby vedel, koľko stála, hneval by sa,“ povedala mi priateľka - mladomanželka. Nevidelo sa mi, že jednak kryjem klamstvo, ale aj to, že mladá žena sa bojí povedať pravdu najbližšiemu človeku. „Nepochopil by a keď sa mu niečo nepáči, je na mňa zlý,“ obhajovala sa. Na malé klamstvo sa často nabaľuje väčšie, pomyslela som si, ale na soľničku som zabudla. Po rokoch som si na ňu spomenula, keď už kedysi mladomanželka, teraz staršia žena sa šla rozvádzať. Mužovi stále nemohla hovoriť celú pravdu, odcudzili sa. A začalo to len soľničkou...

    SVOKRA

    Nevyhli sme sa klasickému vzťahu, ktorý je terčom mnohých vtipov. Jedna typicky zlá svokra, druhá typicky zlá nevesta. Škrípania do veľkého voza. Hádky, nenávisť, ignorácia. Raz som sa rozhodla zmeniť vzťah. Keďže slová nepomáhali, na svokru som myslela len v dobrom. Dlhé mesiace. Raz, keď som okopávala zeleninu, svokra mi priniesla do záhrady kávu. S mliekom a cukrom tak, akosom ju mala rada. Veľa sme vtedy ešte nenarozprávali. Keď som však v jeseni oberala jablká, manželova mama mi prišla pomôcť. Podržala rebrík, podala debničku. A rozprávali sme sa. Veľa, veselo a v pohode.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:52 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY (7) Z MÔJHO ŽIVOTA
    ODMIETANIE

    V maminom brušku bolo tak krásne teplo. Napriek tme som sa v ňom cítila dobre. Ešte som mala dostatok miesta, kopkala som nôžkami a plávala si hore-dole až do chvíle, keď som zacítila, že rodičia ma nechcú. Uvažovali o potrate. Stiahla som sa do klbôčka a ticho plakala. Bála som sa. Napokon sa moji rodičia rozhodli pre môj život, ale vo mne strach z odmietnutia ostal. Na celý pozemský život. Vždy, keď som zacítila či už ako dieťa, tínedžerka alebo dospelá žena odmietnutie, ovládol ma strach a ťažko som riešila vzniknutú situáciu. Potrebovala som pomoc regresného terapeuta i môjho etikoterapeuta Vladka.



    PAPUČE

    Manžel ťažko dýchal, oči privreté, telo nevládne. Rýchlo do nemocnice, čo keď sú to posledné minúty jeho života? Boli. Pochopila som. Chcela som však byť s ním. Nemožno, zahlásil lekár a poslal ma domov. Môžem mu nechať aspoň uterák, papuče? Jednoznačné nie. Medzi dverami som pozrela na svojho muža. Biela plachta prikrývala jeho nahé telo. „Ako si prišiel na svet, tak odchádzaš. Nahý,“ pomyslela som si. Pred nemocnicou som si sadla na obrubník. Pršalo. Keď som mu nemohla nechať ani jeho papuče, poslala som k nemu svoju modlitbu. Tá prešla cez lekárov.

    PÔROD

    Netušila som, do čoho idem, keď som rodila prvýkrát. Prekvapila ma veľká bolesť. „Tak ľahko si vošlo, dieťa moje, dnu, tak boľavo ideš von,“ prebehlo mi niekoľkokrát mysľou. Druhého pôrodu som sa bála. Už som vedela, čo ma čaká. V treťom tehotenstve som sa však rozhodla, že si pôrod užijem. Cielene som sa naň tešila, iné myšlienky som nepripustila. Tento tretí pôrod som precítila každou bunkou tela. S radosťou. Takmer s nadšením som sledovala poslednú fázu pôrodu, keď dieťatko vychádzalo zo mňa hlavičkou von. Šmykľavé vykĺznutie a detský plač. „Úžasné,“ usmievala som sa. Kedykoľvek potom som mala ťažšie chvíľky, spomenula som si na to, keď som bola súčasťou božského zázraku, ktorý som dokázala pri plnom vedomí precítiť - dala som život.



    PROSBA

    „Každú nedeľu sa v kostole modlím a prosím Boha, aby mi zobral trápenia, ale nič sa nedeje,“ posťažovala si moja švagriná. Nechcela pripustiť, že na Zemi je niekoľko miliárd ľudí a Boh je sám. Keby len polovicu z nich vyslyšal, určite by sa zapotil. Možno aj unavil na roky rokúce. Nebolo by lepšie mu ďakovať za to, čo nám už dal a stále dáva?

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:51 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY (6) Z MÔJHO ŽIVOTA
    NÁRUČ

    V jeho náručí bolo fantasticky. Tým, že mal choré nohy a potreboval barle, v rukách si niesol všetku silu a nehu zároveň. Keď si ma prvýkrát pritiahol k sebe a schoval do náruče, roztancoval sa šťastím celý svet. Odvtedy celých dvadsať rokov som v jeho rukách nachádzala oporu. Tú nežnú a plnú lásky, ktorá nepotrebovala slová. Držal ma v náručí nielen v chvíľach pohody, ale nepustil ma z nej ani celú noc, keď umrela naša dcérka. Keď umrel on, už len s vďakou som mohla pohladiť jeho zopäté ruky. No cítim ich stále. Vo chvíľach pohody, ale aj vtedy, keď sa mi zdá svet boľavý. A to sme sa už spolu „dohovorili", že mne ešte patrí pozemský život, jemu ten nebeský. Naša láska však oba prepojila.



    NESPOKOJNOSŤ

    V hneve som povykrikovala partnerovi všetko možné. On ma tiež nešetril a hoci sme boli spolu celé roky, prvýkrát som sa dozvedela o svojich veľmi zlých vlastnostiach. Podľa neho. Dovolila som, že jeho slová ma zranili až tak, že som bolesť potrebovala rozchodiť v prírode. Keď som sa vracala domov, napadlo mi: „On je nespokojný s tebou, ty s ním, ale veď obaja ste božie dielo. Si nespokojná s Bohom? Jeho výtvormi?“ Úsmev. Bolesť je ta-tam. „Bože, odpusť mi.“



    NEZNALOSŤ

    „Neverím ti, že si vážne chorá,“ šplechla mi jedna blondínka z rodiny do tváre. Nešlo jej totiž do hlavy, že neležím v posteli a neotravujem celý svet svojou bolesťou. Naopak, pustila som sa do veľkých vecí, rozbehla niekoľko projektov, začala viac chodiť do prírody, pracovať so zemou. „Blondínke asi nevysvetlím, že práve toto všetko sú moje kotvičky životu. Čo už, jej neznalosť situácie ma nemôže zlomiť,“ pomyslela som si. Som presvedčená, že kým držím opraty svojej mysle otočené k životu, vyhrávam.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:51 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY 5
    MUCHA
    Konečne sa mi podarilo po prestavbe bytu ako-tak zbaviť sa prachu po rozbúranej stene. Unavená som si sadla v kuchyni, privrela oči, aby som nedajbože zazrela niekde ešte špinu. Oddych. Do ticha som začula jeden muší bzukot. „Jéééj, mucha, pocit domova,“ vyslovila som takmer nahlas. Hneď sa mi vynorili spomienky na starkú, ktorá „plácačkou“ na muchy bila v malom domčeku tieto všadeprítomné stvory. Aj tak sa jej ich nepodarilo nikdy všetky vybiť. Vždy niektorá bzučala a vytvárala pocit žijúceho domova. Keď som si ako malé dievčatko postavila domček z diek, vždy som bola šťastná, keď doň zaletela mucha a bzučala. Na tieto zvuky a pocity pri nich som na celé desaťročia zabudla. Teraz do môjho vynoveného domova vletela mucha. Priniesla spomienky, radosť, život. Sláva muchám.

    NARODENINY
    Veľmi okrúhle narodeniny sa mi blížili, no nemyslela som na ne. Ešte bolo času. Dostala som však pozvanie do lesa. Vraj na prechádzku, tak som s priateľom šla. Dvakrát sa mi nechcelo. Bolo mi zima, preto takmer som ani nezaregistrovala, že v lese je prestretý stôl, na ňom torta s číslom 59,9, darčeky, ale široko-ďaleko nikto. „Pohľadaj, kto pri stole urobil oheň. Predsa nenecháme zhorieť les,“ prehodila som smerom k priateľovi a dopisovala smsku. Keď som zdvihla hlavu, spoza stromov sa ku mne hrnuli naši spoloční priatelia a dávali mi na krk šále. Môj priateľ im totiž povedal, že ma „ošalia“, keď mi pripravia oslavu v lese. Pochopili a ja som zažila úžasný pocit spolupatričnosti a lásky.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:51 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY 4
    MAMA
    „Nikdy nebudem ako moja mama,“ zapovedala som si ako puberťáčka. Išla mi na nervy najmä mamkina zvedavosť. Akoby potrebovala nevyhnutne k životu vedieť nielen to, čo jej kedy robím, ale aj to, kde ktorý sused išiel, kto ku komu prišiel, s kým kto chodí, aký opitý sa večer vracia domov. Po rokoch som sa pristihla, ako utekám k oknu pozrieť, kto to kráča po ceste. Vtedy mi došlo: „Som ako mamka.“ Zastavila som sa medzi oknom a kreslom. Nebolo to ľahké zastavenieSmile Ťažko sa mi kráčalo aj naspäť do kresla, ale zvládla som to. Dlho som však potrebovala byť veľmi bdelá, aby som nekopírovala svoju mamu v tom, čo sa mne samej v puberte nepáčilo.

    MILOVANIE
    Milovanie na kapote auta v zrelom obilí. Milovanie na pláži v hukote mora. Milovanie na balkóne nad večerným veľkomestom. Ale aj milovanie na riaditeľskom stole či stole v kuchyni, v prírode, pri rieke, na skalách, milovanie na plote, ale nie vo výťahu. To sme nestihli. Ani pestrosť mileneckého života nám totiž nezaručila pevný vzťah, keď sa z neho vytratila úprimná partnerská láska.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:50 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY 3


    LÁSKA

    Vraj sme sa výzorom veľmi na seba podobali. Ja vysokoškoláčka, on zamestnaný muž. Láska ako hrom napriek tomu, že bol telesne postihnutý. Keď sme spolu kráčali mestom, niektorí ľudia sa okato na nás pozerali, iní ukradomky. Muž, ak sa niekto na jeho chorobu opýtal, trpezlivo odpovedal. Ja by som najradšej všetkým vyplazila jazyk. Netušila som, že takmer po tridsiatich rokoch od sobáša sa jeden z našich priateľov vyjadrí - vraj nechápe, ako som si ho mohla vziať. Truľo. Táto láska vyrástla zo srdca, fyzická podoba bola mimo.


    LIEČITEĽKA

    V duchu som ticho kričala od bolesti. Silno sa ozývali všetky kĺby, kosti, ešte aj zuby ma rozboleli. V nestráženej chvíli ku mne vyskočila fenka. Dcéra ju mal snahu odohnať, no kývla som, nech ju nechajú. Fenka sklonila hlavu a ako skenerom ňou prešla popri mojom tele. Od hlavy k nohám, potom naspäť. Akoby sa rozhodovala pre môj jeden bedrový kĺb. Ľahla si tak, aby sa ho dotýkala. Po chvíli natiahla celé telo - kopírovala moju polohu, od kĺbu sa však neodtrhla. Ešte aj nôžky vystrela, aby zachytila čo najviac. Potom vstala a krivkajúc sa pobrala do svojho pelecha. Evidentne s bolesťou kĺbov. S láskou som na ňu pozrela: „Ty moja psia liečiteľka, vďaka.“

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:50 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY 2



    EXMILENEC

    Mám, momentálne však výstižnejšie - mala som - priateľa a milenca v jednej osobe, ktorý sa raz usmial s tým, že určite bezdomovcom neostanem, pretože môžme bývať u neho. Aké netradičné vyznanie, však? Smiešne mij to začalo byť, keď prišla kríza vo vzťahu a on si našiel druhú. „Čo už,“ pomyslela som si, „budem musieť byť s ňou na jednej kuchyni, pretože môj ex milý svoje sľuby plní. Je zásadový. Nenechal by ma predsa na ulici ako bezdomovkyňu. Či?“


    KŇAZ

    Katolícky farár bol fešák. Nejednej dievčine sa pri pohľade na neho rozbúchalo srdiečko a motýliky zaševelili v bruchu. Ani staršie či vydaté si nemohli byť isté svojou nedobytnosťou. Vedel to s nimi a každú si omotal okolo prsta. Aj keď ťažšie, odolala som. Prečo, keď bol galantný, jemne vtieravý a nežný? Zložil sľub čistoty. To, že ho on porušil mnohokrát, mňa nezaujímalo. Nechcela som si však pošpiniť svoj život tým, že by som mu ho pomohla znova porušiť. Verím Bohu a sľuby sú pre mňa posvätné.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:49 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    SARITA ( DSPOLIAKOVA@GMAIL.COM ): MINIPRÍBEHY
    Už niekoľko rokov poznám Vladka Červenáka ako svojho veľmi, veľmi dobrého priateľa a etikoterapeuta. Keď som sa dostala do zložitých životných situácií, išla som tak, ako som sa na jeho kurzoch naučila, cez svoje pocity a nachádzala svoju vlastnú etikoterapeutickú cestu. Mojou terapiou bolo a stále je najmä písanie a hľadanie východiska spočitávaním si svojich požehnaní a možností. Svoje minipríbehy posielam postupne do sveta s tým, že kto ich bude potrebovať, nájde ich. Šťastlivo. A veľká vďaka, Vladko.

    AUTOBUS
    Keď som ťažko púšťala dcéru za prácou do zahraničia, jedna z potešujúcich rád okolia znela: čo chceš, si len autobus, ktorý doviezol dieťa na tento svet. Plače autobus, keď z neho vystupuješ? Plakala som, ale často som si potom cez slzy uvedomovala, že životaschopné dieťa ma naozaj nepotrebuje mať za svojím zadkom. Dodnes som však s radosťou „křoví“, do ktorého sa moje dospelé dieťa môže kedykoľvek schovať.

    BUMERANG
    Keď láska pokrivkávala, milý mi povedal, že sa nemôže so mnou milovať ani pusu mi dať, lebo má parazity v tele. Ukázal mu to nejaký moderný prístroj a on ma vraj nechce nakaziť. Výhovorka hodná kráľa. Potom si našiel novú ženu a šup s ňou do postele. Teraz váham, či mám byť rada, že ma chránil pred parazitmi, aj keď novu milenku nie. Už to však neriešim. Viem, že jeho parazity boli zabalené v neúprimnosti a tá sa rada podľa zákona bumerangu vracia k svojmu autorovi.

  • Odkaz na komentáre Staršie Zdielanie streda, 12 apríl 2017 19:49 Napísal(a) Staršie Zdielanie

    JANA ( POLIAKOVA@EKON.SK ): ALICA V KRAJINE ZAZRAKOV



    Ahoj Vlado,



    chcela by som sa ti podakovat za odporucanie pozriet si tuto krasnu rozpavku. Pekne boli vykreslene negativne a pozitivne ludske vlastnosti. Uvedomila som si, ze krajinu zazrakov ma kazdy clovek vlastne v sebe, vo svojom vnutri, v nasej dusi, ktora je ta, ktora nas vedie smerom k spravnemu rozhodovaniu. Tak ako aj Alica sa potrebovala dostat do kralicej nory, cize do svojho vnutra, aby sa vedela sama za seba spravne rozhodnut a nenechat sa manipulovat druhymi, aby plnila ich priane a nie tie svoje. Cize sa ponorila do svojho vnutra, kde zazila vsetko co potrebovala na spravne rozhodovanie o sebe :o).Pekne bolo ukazane dobro v podobe Bielej kralovnej a zlo v podobe Cervenej kralovnej, ktroa sa riadila egoizmom, sebectvom, nedostatkom lasky a pochopenia pre druhych a falosnym vynucovanim si svojej pozornosti voci svojim dvoranom a sama bola nestastna. Biela kralovna bola jej presnym opakom.



    Pekne bolo poukazane, ako sa snazili Alicu zmanipulovat sobosom s chlapcom, o ktoreho nemala zaujem. Nastastie si Alice uvedomila, ze ona je ta, ktora rozhoduje o tom, co bude pre nu nasledovat a nemoze zit svoj zivot pre radost druhych. Zachranila modru husenicu, ktora liezla po ramene chlapcovi,nezabila ju a pootm sa stretli, ked sa premenila v modreho motyla. Pacilo sa mi, ked plameniak, predtym nez nim Cervena kralovna odpalila jezka, sa mu ospravedlnil, ze ho to mrzi. Sympaticky bola vykreslena aj oddanost mysky ku klobucnikovi, ked v momente, ked mal byt klobucnik popraveny isla aj ona s nim na po

  • Odkaz na komentáre adminStanka štvrtok, 30 marec 2017 12:11 Napísal(a) adminStanka

    Zdielanie je funkčné. :o)

Najnovšie zdielania