Etikoterapia

Autognostická - sebapoznávacia metóda, sebaliečenie duše i tela

Správna motivácia sa skrýva v prijatí samého seba. „Keď sa prestanete trestať a nenávidieť vlastné telo, získate vyrovnanosť, novú energiu a všetko vám pôjde ľahšie. Aj zhadzovanie kíl,“ hovorí etikoterapeut Vladimír Červenák.

Aká emócia je pre človeka najsilnejšou motiváciou?

Etikoterapia, rovnako ako psychológia, pracuje s faktom, že niektoré procesy prebiehajú v ľudskom vedomí a iné v nevedomí. A práve „programy“, ktoré sú zakódované v nevedomí, nás často poháňajú omnoho viac ako tie vedomé. Jedným z najsilnejších motorov pre naše konanie je strach. Napríklad strach z nedostatku poháňa človeka, aby sa zabezpečil. Či už kumulovaním majetku alebo neustálym jedením či plnením chladničky. Rovnako silným „motivátorom“ je strach z odmietnutia a opustenia. Ďalej môže naše konanie silno ovplyvniť tlak alebo naopak vidina dosiahnutia nejakej slasti. V tomto prípad zas ide o žiadostivosť. Strach i žiadostivosť sú veľmi silnými, zároveň však aj negatívnymi motiváciami, ktoré si v sebe nesieme.

„Pri terapii často hovorievam, že strach nepatrí za volant auta, ale len na palubnú dosku. Je totiž skvelým radcom, upozorňuje nás, keď nemáme vnútorné spojenie sami so sebou, a keď sme nedôverčiví k životu. Ak však strach presunieme z palubnej dosky a posadíme ho za volant, necháme ho rozhodovať za nás a začne riadiť celý váš život.“

V čom môžeme objaviť tú správnu silnú motiváciu?

Čítať ďalej...

Na úvod celkom  jednoduchá otázka: „Dokážeš počúvať?“ môže vyvolať vo vás úsmev a okamžitú odpoveď, áno, samozrejme, uši mám v poriadku, počujem dobre.

Počuť dobre môže naozaj každý, kto má uši a sluch v poriadku, počúvať a počuť s porozumením dokáže len ten, kto dokáže byť ticho.

Umenie stíšiť sa, umenie počuť aj ticho, patrí k vyšším etikoterapeutickým zručnostiam, ktoré umožňujú aplikovať  poznatky z etikoterapeutickej teórie do praktického života.  Je teda zručnosťou etikoterapeutickej praxe, schopnosti žiť život vedome.

 

Vedomý život

Človek, ktorý žije vedomý život, alebo inak, prebudený  človek, si plne uvedomuje príčiny a následky svojho myslenia i konania. Uvedomuje si, že vonkajší život a vzťahy mu zrkadlia  vnútorný život subosobností v ňom.  Ako scenárista, režisér i hlavná postava svojho vlastného životného príbehu  sa rozhoduje,  aký postoj zaujme, ak na seba narazia dve alebo viac jeho subosobností, ktoré majú rozličné zámery, ciele, túžby či potreby.

Rozpoznať, aký postoj zaujať, je práve vysoká etikoterapeutická zručnosť. Je majstrovstvom života.  Naučiť sa myslieť kauzálne, teda v reťazci príčin a dôsledkov je  vysokým majstrovstvom. Naučiť sa to dá  vedomým učením a tréningom alebo nevyhnutne prežitím v živote.

Ktorú z tých možností ste si vybrali vy?

Čítať ďalej

autor: Peter Faltus

Ak by ťa náhodný okoloidúci poprosil o jednu radu. Chcel by počuť niečo, čo má robiť. Niečo čo by z tvojej skúsenosti mohlo mať najväčší dopad na kvalitu jeho života. Čo by si mu poradil?


Neradil by som mu. Skôr by som ho podporil. To je rozdiel medzi poradenstvom a koučingom. A keďže sa definujem ako kouč, radšej podporujem ľudí, ako im radím. Poradiť pre mňa znamená podriadiť. Čiže komu radím, toho si nejakým spôsobom podriaďujem. Keď niekomu radím, často si aj nárokujem, aby sa mojou radou riadil. Na energetickej úrovni ide o vzťah nadriadeného a podriadeného.

Čo ak by ťa požiadal o podporu vo forme takejto rady?
Ak by som mal odpovedať jednou vetou, poradil by som mu, aby zapracoval na zlepšení svojich vzťahov.

Ako súvisia vzťahy s etikoterapiou?
Veľmi úzko. Doktor Ctibor Bezděk, zakladateľ etikoterapie, niekedy v 30. rokoch minulého storočia definoval etikoterapiu ako metódu, ktorá vidí príčinnú súvislosť medzi ochoreniami ľudí a kvalitou ich vzťahov. V tom čase stanovil hypotézu, že príčinou chorôb sú narušené vzťahy. Čiže človek, ktorý má narušené vzťahy, sa dopracuje k ochoreniu. Jedna z najdlhšie trvajúcich štúdii v dejinách ľudstva prebiehajúca na Harvardskej univerzite na vzorke 750 ľudí potvrdzuje, že šťastnejší, radostnejší a spokojnejší život vedú tí, ktorí majú zmysluplnejšie a láskyplnejšie vzťahy.

Čo je to etikoterapia?
Etikoterapia je sebapoznávacia metóda, ktorou človek v sebe odkrýva také vrstvy a také miesta, o ktorých ani netuší, že ich v sebe má.

Čítať ďalej...

Etikoterapia hľadá príčiny ochorenia v narušených vzťahoch človeka. Takto to rozpoznal už začiatkom minulého stroročia MUDr. Ctibor  Bezděk, zakladateľ etikoterapie. Narušené vzťahy  prinášajú  vnútornú nespokojnosť, smútok,  žiaľ, a to je dôsledok nízkej frekvenčnej hladiny v dôsledku blokovanej  energie  v toroidálnom poli človeka. 

Tieto jeho závery sú dnes už vedecky potvrdené. Nedávno  bola prezentovaná štúdia  Harvardskej univerzity, ktorej vedúcim je psychiater Robert Waldinger. Štúdia sa realizuje už 75 rokov na vzorke 724 mužov, s cieľom zistiť:

Čo nás robí šťastnými a zdravými počas našej cesty životom?

Jej výsledkom je jednoznačný záver:

Šťastných a zdravých nás nečiní bohatstvo, ani  pracovná kariéra, ani sláva. Jednoznačným záverom tejto štúdie je, že šťastnejšími a zdravšími nás udržujú kvalitné vzťahy.

Narušené vzťahy môže mať človek najmä sám so sebou, teda ako sám seba prežíva. Nespokojnosť, sebakritickosť, hnev sám na seba, sebapohŕdanie, sebanenávisť, sebaodmietanie - všetky tieto vzorce sú symptómami odpojenia sa na základnej úrovni. 

V etikoterapii tomu hovoríme, že človek je odpojený od vlastného zdroja. Inak povedané - je v stave pýchy. Pýchu chápem širšie, než   za čo ju bežne považujeme. Teda pýchou nie je len stav, keď sa človek odpája tým, že sa vyvyšuje nad niekoho iného, ale aj stav, keď sám seba ponižuje, umenšuje, znižuje svoju hodnotu. Teda akákoľvek strata spojenia, prepojenia, súcitu, schopnosti byť v spojení, vcítiť sa a byť citlivý  na všetko v sebe aj mimo seba, je stavom pýchy.

Čítať ďalej...