STRACH je ako tekvicová hlava. Keď ho pochopíš, keď mu porozumieš, keď ho prijmeš, keď mu pozrieš na zúbky, vtedy zistíš, že je za ním svetlo. Presne ako v tekvičke zapálená sviečka.
Cestou strachu bez dôvery si šiel mnoho životov. Cestou dôvery bez strachu si šiel mnoho životov. Vesmír je úžasne vybalansovaný. Raz tak, raz onak. Udržiava rovnováhu. Ber si z neho príklad. Vlastne - ani si brať nepotrebuješ. Ty sám máš cit pre rovnováhu v sebe, si časťou vesmíru, časťou Boha.
Máš však v sebe pradávne vzorce zadného mozgu - amygdaly, ktorá ti dávala i dáva vždy len tri možnosti: bojuj, uteč, stuhni. Ty si však viac ako tvoja amygdala. Máš obrovské množstvo možnosti! Skús ich nájsť.
Zapáľ si sviečku vo svojej tekvičke strachu. Rozsvieti sa ti a zistíš, že boj, útek ani stuhnutie nie sú riešením. Vo svetle svojho srdca tak nájdeš dôveru, že svet je v poriadku taký, aký je. Práve vyrovnáva skóre a tebe núka možnosť pokojne nájsť nové možnosti vo svojej sile. Si totiž viac ako tvoja amygdala. Si ČLOVEK novej doby. Tu a teraz.
PS: o strachoch sme písali s Vladkom Červenákom aj v článku: https://dagmarasaritapoliakova.blog.sme.sk/.../etikoterap...
