Keď pred Boha predstúpilo jeho dvanásť detí, do každého z nich vložil semiačko ľudského života. Jedno po druhom predstupovali pred neho, aby si vzali svoj dar, svoju CNOSŤ.

Prvý bol Baran: „Tebe, Baran, dávam svoje semeno ako prvému, aby si mal česť zasadiť ho, a aby sa v tvojej ruke miliónkrát rozmnožilo. Nebudeš mať čas pozorovať, ako rastie, pretože všetko, čo zasadíš, vytvorí ďalšie semená, ktoré bude treba zasadiť. Budeš prvý, kto prenikne ľudskou mysľou, to je mojím zámerom. Tvojou úlohou nebude starať sa o túto ideu, tvoj život je čin, ktorý ti prisudzujem, a jedine čin je zvestovať ľuďom moje stvorenie. Za tvoju dobrú prácu ti dávam cnosť SEBAÚCTY.“  Baran sa ticho vrátil na svoje miesto.