Zakladateľa etikoterapie MUDr. Ctibora Bezděka sme si "adoptovali" za svojho deda s veľkou vďakou a láskou za všetko, čoho sa v súčasnosti môžeme dotýkať, z čoho sa môžeme učiť i čo môžeme učiť, a čo môžeme dopĺňať, zdieľať. 
Cestičkami osudu sme sa zoznámili aj s Alexejom, vnukom deda Ctibora. S ním si stále píšeme a pred chvíľou som dostala mail s fotografiami. Z nich ma zaujala jedna - izbička lekára Ctibora Bezděka v Senohraboch, kde už dvakrát bol na návšteve Vladko Červenák (na foto) a kde som na stole spozorovala slovenský časopis VITALITA, v ktorom píšeme o dedovi Ctiborovi. 
Alex všetko komentoval slovami: "ŽIVOT JE OPRAVDOVÝ DAR." 
Dodávam - zázračný dar, v ktorom sa dejú ďalšie zázračné zázraky tak, že život ide presne ako najpresnejšie 
hodinky a prináša nové wau zázraky :-)
ĎAKUJEME, dedo Ctibor. ĎAKUJEME, Alexej.

Je smiech liekom? Má spev liečivé účinky? Je zdravotnou terapiou aj obdarovávanie? Môžeme si službou pre iných či meditáciou upevňovať zdravie? Odpoveď – päťkrát veľké ÁNO. MUDr. Ctibor Hugo Bezděk, zakladateľ etikoterapie, presne týchto päť spôsobov žitia definoval ako päť základných spôsobov liečby a náš Vladko ich rozvíja ďalej. Presne podľa odkazu, ktorý dedo Ctibor v jednej knihe napísal, že jeho práca potrebuje následovníkov... Nech sa páči, rozhovor: 

Záznam z prednášky v Trenčíne 26.02.2018

Čas stíšenia a pôstu, ktorý rešpektovali naši predkovia, je na obzore. Začína Popolcovou stredou, ktorá sa tohto roku spája s „moderným“ Valentínom. Je to čas stíšenia a striedmosti. Končí sa totiž čas mastných a tučných jedál, často i mäsa, alkoholu, najnovšie aj cigariet, čokolády či iných sladkostí. Je to čas tichého duchovného stíšenia, modlitieb. Osobne sa mi Popolcová streda spája s pôstom a bahniatkami, ktoré starká v tento deň niesla do malého kostolíka pod horou. Dodnes mi ostal v ruke pocit, ako nesiem bahniatka. Kňaz potom vlaňajšie spálil, popolom posypal veriacim hlavy, čerstvé požehnal. Sypanie popola je prastarým znakom hlbokého pokánia, pokory. Určite v tomto zmysle poznáme i úslovie – sype si popol na hlavu.

Niekedy je nám okamžite jasné, že sme to práve my, ktorí pohli určitou situáciou, niekedy ani za svet koreň situácie nevidíme a máme snahu obviňovať svojich najbližších, priateľov, nie celkom priateľov, šéfa, celý svet.  Ako sa dopátrať ku koreňu, k príčine toho, čo sa nám v živote deje? Efektívnym spôsobom je schopnosť pozrieť sa na seba a prebrať zodpovednosť za všetko, čo nám prichádza do života. Viem, že v niektorých či mnohých prípadoch to nie je jednoduchá cesta. Najmä boľavé informácie z rodu či svojich zrodení máme v tieni, nechceme ich vidieť, a tak sa nám opakovane dejú rovnaké alebo podobné veci. Dokedy ešte chceme v tomto stave zotrvávať? Kedy naberieme odvahu sa pozrieť do seba a zistiť, že sme to my, ktorí takéto situácie potrebujeme, kým sa zobudíme? 

S Vladkom sme pripravili sériu rozhovorov na témy, ktoré sa vyvrbili na jednotlivých seminároch školy etikoterapie a ktoré cítime, že chceme podať ďalej. Teraz sa pozrieme na túžby, potreby a vízie. Pamätáte si, po čom ste túžili v detstve? Niekto veľmi presne, dokonca povie, že detské túžby sa mu splnili. Šiel totiž svojím životom celkom jasne za tým, po čom túžil, a tak urobil z túžby potrebu. Navyše, mal jasnú víziu, ako a z akého dôvodu je preň potrebné naplniť svoju túžbu.

Niekto iný si za svet nevie spomenúť, po čom túžil v detstve. Jeho detstvo je v danej chvíli veľká čierna diera. Čo sa stalo? Z nejakého dôvodu si nevie alebo  nechce spomenúť na detstvo. Veľmi pravdepodobne je tam trauma, blok, bolesť, a tak radšej spomienky zatlačí do tieňa a nie a nie ich vydolovať, aj keď už príde trochu snahy sa do detstva pozrieť. Čo urobiť? Ako sa uvoľniť a na ktorej úrovni, aby sme to zvládli? Začnime teda od detstva.