Sidebar

Zoznam článkov na Advaita.sk

„Ak chce muž a žena zortvať v dlhodobom partnerstve, mali by sa držať jedného zlatého pravidla – na prvom mieste by mal vždy zostať partner, na druhom ich vzájomný vzťah, až na treťom mieste deti a na štvrtom rodičia partnerov. Toto je základná hierarchia, na ktorej všetko stojí a padá,” tvrdí etikoterapuet Vladimír Červenák, s ktorým sme sa rozprávali o láske a dlhodobých vzťahoch trochu komplexnejšie.

Sú žena a muž od prírody kompatibilní?

Sú veľmi kompatibilní v tom, akí sú rozdielni. Sú ako šrób a matica. Odpoveď nájdeme aj v našich dvoch mozgových hemisférach. Ľavá je logická, racionálna, matematická, orientujúca sa na detaily. Pravá hemisféra je kreatívna a intuitívna. Ak sme celistvý človek, máme vyriešené vnútorné konflikty, zažívame pokoj a obe hemisféry máme otvorené a tie medzi sebou voľne komunikújú a spolupracujú prostredníctvom 300 miliónov nerovových vlákien, tak aj vo vzťahoch sme priateľský, hodnota udržania vzťahu je veľmi vysoká. Čím viac máme konflikt medzi mozgovými hemisférami, tým viac vnútorných konfliktov prežívame. Vnútorné konflikty premietame do vonkajšieho sveta, do vzťahov okolo nás. Narušené vzťahy sú zrkadlom toho, že vnútorne máme blokované energie medzi mozgovými hemisférami, dôsledkom čoho nastupujú ochorenia tela, ciže fyzické choroby. To je základ etikoterapie, ktorá hovorí, že narušené vzťahy vedú k narušenému zdraviu. Udržiavanie dlhodobo pozitívnych vzťahov vedie k vyliečeniu aj z ťažkých chorôb a znamená byť zdravým.

 

Ktoré mozgové hemisféry sú dominantné u muža, a ktoré u ženy?

Existujú  čtyri typy  ľudských bytostí:

 

1. Muži s mužskou polaritou, tzv. maskulínni muži majú dominantnú ľavú hemisféru. Ide o racionálneho, logického a  pragmatického muža.

2. Muži so ženskou polaritou, tzv. femínni muži majú dominantnú pravú hemisféru. Ide o tvorivých, kreatívnych a intuitívnych mužov.

3. Ženy so ženskou polaritou, tzv. femínne ženy sú radi doma, pri deťoch. Podstatné pre ne je teplo domova, spokojnosť rodiny a ich vlastná spokojnosť. Málokedy majú kariérne ambície vynikať a vyrovnať sa mužom.

4. Ženy s mužskou polaritou, tzv. maskulínne ženy sú postavené na racionalite, pragmatizme, sú pomerne súťaživé a snažia sa vyrovnať mužom. Sú to veľké bojovníčky za rovnoprávnosť.

Je zaujímavé sledovať, aké typy vytvárajú partnerstvá?

Zvyčajne sa stretávajú opačné polarity. Priťahujú sa ženy s mužskou polaritou a muži so ženskou polaritou. Tam vznikajú konflikty. Takýto muži sú romantickí a vhodní na dlhé debaty, ale problém nastáva, keď treba zarobiť peniaze a riešiť pragmatické životné situácie. Vidia nekonečne veľa možností, ale majú problém rozhodnúť sa a prevziať zodpovednosť. Keď je žena v kríze, odchádzajú od nej. Ak sa toto žene deje skrz niekoľko generácií, lebo dostane tento vzorec už od matky a babky, osvojí si presvedčenie, že muži sú nezodpovední a nedá sa na nich spoľahnúť. Končí to pohŕdaním.  Takýchto mužov si aj napriek tomu stále priťahujú a utvrdzujú sa v danej hypotéze. Tieto súvislosti si ženy neuvedomujú a nehľadajú odpovede v sebe a vo svojich predkoch.

Čo nastáva, ak žena mužom pohŕda?

Ak žena mužom pohŕda a vníma ho ako slabého, je to jej obranný reflex.  Výrazne ho tým ešte viac oslabuje. Muž takú ženu začne postupne nenávidieť. Ak žena mužom pohŕda dlhodobo, muž na to reaguje agresivitou. To je aj príčina domáceho násilia.  Agresivity je prejavom jeho slabosti. Veľa sa hovorí o tom, že   práve muži sú páchatelia, ale nehovorí sa o príčinách. Domáceho násilia sa dopúšťajú muži, ktorým bolo dlhodobo, až cez generácie ženami pohŕdané. Veľa ďalších konfliktov tkvie v tom, že jeden z partnerov je v príkrom rozpore s tým, čo jeho duša potrebuje. Z takýchto vzťahov ľudia odchádzajú, lebo nakoniec sa o slovo prihlási sebaúcta. Ženy, ktoré trpeli, a napriek všetkému sa snažili zachraňovať vzťah, muž nevidel, nepočul a bol slabý. Žena, aby zachránila rodinu a deti, opustila svoje ženstvo a stala sa mužom na energetickej úrovni, ale na konci dňa trpela, bola nešťastná, obetovala sa a stala sa obeťou. A žije v roli obete a tyrana. Obeť sa v sekunde môže zmeniť na tyrana a naopak. Na Slovensku máme takýchto vzorcov požehnane.

Existuje pozitívny príklad partnerstva, v ktorom na začiatku muž a žena k sebe polaritou nepasovali?

Áno, keď sa stretnú muž so ženskou polaritou a žena s mužskou polaritou, ale hlboko vnútorne sa chcú naučiť byť celistvým mužom a ženou. Vzájomne sa v tom podporujú a nelezú si do kapusty. Nastavia si hranice. Muž žene niektoré veci nedovolí. Ako jednoduchý príklad uvediem nosenie ťažkých tašiek. Nedovolí, aby prišla o svoju dôstojnosť.  Žena ocení, keď ju muž chráni aj od seba samej. Vtedy sa žena zamiluje a bude muža milovať naveky. Ak muž dostane úctu a dôveru, bude viac mužský a silnejší. Keď takýto ľudia spolu zostarnú a naplnia zámer, že si dovolili vyrásť -  z muža sa stane ozajstný rytiersky silný muž a zo ženy dôstojná teplo vyžarujúca  žena, aj keď to mali na začiatku opačne, bude to láska až cez hrob. V zrelom veku si budú nesmierne vďační, že vedome uskutočnili svoj potenciál.

Keď sa však dvaja ľudia stretnú a zaľúbia, rozum ide úplne bokom…

Áno, v úvodnej fáze zaľúbenia je ľavá, racionálna hemisféra blokovaná. Oslepneme, ohluchneme. Je to krátke, trojmesačné obdobie, v ktorom obrazne padáme do orgovánu. Vôňa nás opantá a strácame rozum. Je to obranný mechanizmus prírody, aby sa zachoval pud života. Na to, aby sme boli ochotní množiť sa, musíme stratiť rozum. Keby sme boli vypočítaví a racionálni ako kalkulačka, ľudia sa prestanú množiť.  

Ako je to s budovním vzťahov po tom, keď opadne zamilovanie a preberieme sa do reality, otvoríme oči, uši?

Nastane fáza prebudenia, v ktorej sa ukáže aké majú partneri kvality a nakoľko pochopili svoju rolu v živote, a nakoľko v nej obstoja. Ženy majú od mužov rôzne očakávania. Nech očakávajú čokoľvek iné ako bezpečie, vždy to končí takmer tragicky. Sú sklamané, frustrované a zhrozené, že od muža nedostávajú nič, čo potrebujú. Môžu dostávať veľmi veľa, ale nedostávajú to základné. A navyše veľa žien ani netuší, že jediné, čo od svojho partnera potrebujú je pocit bezpečia.

Bezpečie potrebujú na mentálnej, fyzickej, emočnej, energetickej a spirituálnej úrovni súčasne. Ale keďže muži netušia, čo ženy od nás chcú, tak im to ani nedávame. Rýchlo a ľahko ženy opúšťame. Aj verbálne. Otcovia a dedovia nám to ukázali a my máme pocit, že to tak má byť. Bojíme sa zlyhania, utékame do vlastného bezpečia. Niekedy k alkoholu, k inej žene alebo do samoty.

Čo teba potrebuje muž a čo žena, na to, aby partnerský vzťah napredoval?

Muž potrebuje dôveru a úctu, preto je hlavou rodiny. Má by byť posadený za vrch stola. Hovoríme o klasických pravidlách, ktoré môžeme považovať za zastaralé a prežité, ale  mali svoj dôvod a význam. Muž cez tieto zvyklosti dostal úctu a dôveru, teda energiu, ktorou sa stave silným. Energia a teplo domova vytvorené ženou bolo transformované do neho a on bol silný a dokázal rodinu chrániť, ale aj živiť.

Žena by mala mať  slobodu rozhodnúť sa či chce pracovať, koľko a kedy. Musí jej totiž zostať energia na deti, ktoré by mali byť živené láskou a pozornosťou, aby  im bola odovzávaná skúsenosť a vštepované hodnoty.

Úloha muža je nastaviť hranice a kontrolovať dodržiavanie pravidiel, zákona rodiny. Ak týmto úlohám rozumieme a máme ich podelené, čím je muž silnejší, tým ho žena viac miluje. Čím viac ho miluje, tým viac prirodzenej úcty mu dáva. Čím viac úcty a dôvery mu prejavuje, tým je muž silnejší. Čím je silnejší, tým ju viac chráni, tým viac . Kruh je uzatvorený pozitívne. Vzájomne sa posilňujú. Takáto žena sa zamiluje až vtedy do muža, keď neochvejne zistí, že muž aj v tých najnáročnejších situáciách stojí pri nej a neopustí ju. Ženy vedia ísť niekedy do obrovskej hystérie, a práve vtedy očakávajú, že aj takúto skúšku ustojíme. My väčšinou utekáme a zlyhávame. Sklameme ženu, keď nás najviac potrebovala. Ak to má muž pochopené a takúto situáciu ustojí, žena ho bude milovať do srmti a je jedno, že vyzerá ako čert a koľko zarába. Láska v nej sa prebudí tým, že sa uvoľnení v dôvere v toho muža, ktorý stojí pri nej. To uvoľnenie jej prinesie priam kozmickú lásku, ktorú dokáže zažiť len žena. My muži toho nie sme schopní. Nedokážeme sa tak uvoľniť, ako žena, keď sa cíti v bezpečí.

Harmonické, dlhotrvajúce vzťahy však existujú. Aspoň na oko sú spolu roky-rokúce. Čo ich drží pokope?

Harmonické, dlhotrvajúce vzťahy, to sú vzácne bytosti, ohrozený druh. Sú to páry, ktoré si udržali vzájomný rešpekt a úctu. Pochopili jednu základnú vec pre partnertstvo, a tou je, že ak pár má zostať párom dlhodobo, mali by sa držať  zlatého pravidla – na prvom mieste by mal vždy zostať partner, na druhom ich vzájomný vzťah, až na treťom mieste deti a na štvrtom rodičia partnerov. Toto je základná hierarchia pre partnertsvo, na ktorej všetko stojí a padá. Muž a žena by si mali každý deň dávať  najavo, že sú si na prvom mieste. Vzťah treba denne budovať, denne sa oň snažiť. Tajomstvo dlhodobých vzťahov je vo vnútornej rovnováhe človeka. Ak je vnútorne vyvážený a v rovnováhe, zažíva vnútorný pokoj, má jasno v princípoch a bude vytvárať harmonické vzťahy.

Najintímnejší vzťah máme so sebou samým. Kde by ste  v tejto hierarchii dali samého seba, aby sa človek vo vzťahu nestratil?

To je nulté miesto, základné východisko. Ak ste celistvý človek, máte prepojené hemisféry, úplne prirodzene je váš partner na prvom mieste. Vzájomne si odovzdávate a chápete, že muž má vytvárať bezpečie a žena teplo domova. Sebaúcta a sebaláska tkvie v tom, že vieme, kde je zdroj našej sily. Keď sme silný, vieme žene dávať bezpečie. Našim zámerom je urdžať sa silnými pre partnerku. Tým, že sme silný, dávame aj to, čo potrebujeme sebe samým. Tam nie je konflikt.

Vo vzťahoch často deti nastupujú na prvé miesto. Môže to byť príčina nešťastných manželstiev?

Jednoznačne. Deti sa stávajú  tyranmi a manipulujú rodičmi krížom-krážom. To rozbije mnoho vzťahov. Napríklad, keď to žena už videla v rodine u matky a babičky, tak to berie prirodzene a stavia dieťa na piedestál. Ani jej nenapadne, že by to malo byť inak.  Muž sa potom cíti ako piate koleso na voze. Rozprával som na túto tému so stovkami žien na kurzoch, seminároch a individuálne a vždy im kladiem otázku o hierarchii, keď vidím, že ich vzťah nefunguje. Veľmi často počúvam smutné príbehy. 

A potom sú tu dlhodobé vťahy, ktoré  na oko fungujú, ale sú viac utrpením ako radosťou. Mýlim sa?

Ľudia vydržia spolu z rôznych dôvodov. Museli by sme podrobne skúmať od prípadu k prípadu, čo je tou silou, ktorá ich drží pokope. Vôbec to nemusí byť láska. Veľa partnerov sa naučilo zdanlivo vytvárať obraz ideálneho páru, naučili sa hrať divadlo. Strach z odmietnutia okolím je veľmi silný a tak radšej hrajú a pretvarujú sa. O to väčšia je to tragédia, keď sa zavrú dvere a takýto partneri zostanú sami. Nastupuje obrovská prázdnota. U niektorých partnerov funguje aj strach z opustenia. Boja sa, že prídu o partnera,  a tak zo strachu opúšťajú svoje predstavy a ideály a radšej sa prispôsobujú, aby nezostali sami. Takýto jedinec taktiež trpí. Veľa ľudí si na sklonku života uvedomí, že život, ktorý na oko vyzeral ako slobodný, nemali pochopený od základov. Na to, aby si ľudia rozumeli, musia byť na seba naladení. Rovnoprávnosť neznamená, že sme rovnaký, to je základný omyl ľudstva. Rovnoprávny sme určite, nie však rovnaký. Je to zrejmé na prvý pohľad, fyzicky, mentálne I emočne sa líšime, sme inak disponovaný.

Zdá sa, že niekde robíme chybu. Čo musíme napraviť?

Vzďalujeme sa nielen od seba samých, ale aj muž od ženy. O čo menej rozumieme sebe, o tom menej rozumieme partnerstvám. Chýbajú nám archetipálne vzorce, odovzdávanie základných vedomostí o živote. Každá kríza, aj táto, ktorú momentálne zažívame, nám dáva šancu zastaviť sa, prehodnotiť a vrátiť sa k prirodzenému. Deväťdesiat percent ľudí, s ktorými sa rozprávam nevedia, o čom hovorím. Väčšina túži po návrate do stavu, ako to bolo pred krízou, ktorú teraz prežívame. Ak chceme dlhodobé vzťahy, musíme mať najsamprv vzťah samého so sebou, musíme sa poznať a rozumieť si, musíme mať vzťah s tým, čo nás presahuje, uvedomiť si, že nie sme mimo prírody, ale sme jej súčasťou a potom môžeme vytvárať zmysluplné partnerské a priateľské vzťahy. 

Juraj Sedlák

Foto: Juraj Sedlák

 

Mgr. Vladimír Červenák pôsobí ako etikoterapeut, kouč a konzultant v oblasti osobného rozvoja a celoživotného vzdelávania. Špecializuje sa na celostný životný koučing, ktorý vychádza z pozitivistickej psychológie, z poznatkou neurolingvistiky, jógy, učenia toltétskych šamanov a Tibetského budhizmu.

Vedie školu etikoteriapie Advaita a organizuje prednášky a semináre po celom Slovensku.

BLOG COMMENTS POWERED BY DISQUS

Vyhľadávanie

Vaša podpora stránok bez reklamy

Ďakujeme, 

pomáhate nám tvoriť lepší obsah.