Nedávno som si uvedomil, ako ľahko človek skĺzne do sebaklamu, ilúzie. Myslí si, že už je v pokoji a vyrovnaný s tým, čo sa dnes deje s korona vírusom, prijíma a rešpektuje jednu stranu, očkovaných, a aj druhú stranu, neočkovaných. Avšak až život mu ukáže, ako to má.

Pred pár dňami som čítal v denníku Pravda článok o ľuďoch, ktorí sú nezaočkovaní. 

Bol to rozhovor s bioetikom , hovoril o nás ako o nezodpovedných a rozmaznaných deťoch, a to čo spôsobilo vo mne ,,hnev,,  , nakoľko som si to stiahol na seba bolo , že svojou nezodpovednosťou sa správame ako ,,infekční teroristi,,.

Fuuu, hlava to veľmi ťažko spracovávala, pretože slovo ,,terorista,,  ,  bola pre mňa veľmi silná káva. Okamžite som zvažoval, že mu napíšem , a tiež aj do denníka Pravda, že to čo napísali, je na trestné oznámenie.

Z akého dôvodu delia ľudí a polarizujú spoločnosť ? A keď človek má iný názor na očkovanie, tak mu dáme nálepku ,,infekčný terorista,, ?

Zrazu zo mňa vyskočil ,,biely bojovník,,  ,  ten ktorý bojuje proti nespravodlivosti, lebo on  vie najlepšie, ako to je. Uvedomil som si, že takto to spracúva moja hlava, a preto chcem bojovať.

Začal som vnímať upozornenia a synchronicity, ktoré mi prichádzali v ten a nasledujúci deň. Keď som sa deň nato uvolnil a ponoril do srdca, tak som našiel odpoveď.

Jedno z upozornení bolo od mojej manželky, ktorá mi s úsmevom povedala, načo to riešim, prečo sa tým vôbec zaoberám, veď to nie je moje.

Ďalším bolo, keď som čítal vyjadrenie rakúskeho premiéra, jeho postoj bol odlišný ako u nás, rešpektujúci tích, ktorí sa chcú nedať zaočkovať, aj keď upozorňuje, aké je to podla neho dôležité a motivuje ľudí k tomu.

Videl som dve videá s Jaroslavom Dušekom a s pani doktorkou Pekovou, ktoré ma podporili ísť do vnútorného pokoja a meditácie.

Etikoterapia a tieto upozornenia mi pomohli uvidieť, čo mám za tým. Vnímal som tam veľký strach zo zlyhania, pretože keď budem niekým nazvaný terorista, tak som zlyhal, nie som ten dobrý člen tejto spoločnosti. Dostaví sa pocit viny a súčasne sa bude moje vnutorné dieťa cítiť odmietnuté a opustené . Strach z odmietnutia a opustenia.

Súčasne som tam videl a prejavil sa mi tam strach z nedostatku, pretože keď som zaradený ako človek, idúci proti spoločnosti a tomu prúdu, ktorý tu je spoločnosťou prezentovaný ako ten jediný správny, začne sa mi uberať zo slobody, čiže budem neslobodný a teda aj bezmocný, strach z bezmocnosti. Nebudem mať dostatok slobody pre pokojný a harmonicky život.  

A to sme už za socializmu zažili, napr. keď môjho otca nútili vstúpiť do strany, aby mohol jeho syn ísť na strednú školu.

Uvedomil som si, že všetko to mám v rukách ,,JA,,  . Nie nadarmo mám meno Vladimír, čo znamená, vládca vnútorného mieru. Hovorí to o tom , že ako to mám vo vnútri, tak to zažívam aj zvonku. Takže, keď vo vnútri zažívam strachy, a ako píšem vyššie, všetkých 5 strachov, nemôžem zažívať dôveru. Avšak dôvera v seba a život je kľúčom k tomu, aby sme žili šťastný, pokojný a harmonicky život.

Tá odpoveď na to, ako to mám riešiť, je prijatie tejto situácie, odpustenie a ukončenie. Vďačnosť za to že to zažívam a vidím, a dôveru v seba, že mám vnútornú silu, že ja tvorím svoj život.

Ja som tá mocná, tvorivá bytosť, ktorá keď bude tvoriť  v svojom vnútri (v rámci zámeru) svoj svet taký, aký chce,  tak bude žiť v hojnosti, slobode a láske. 

Ďakujem za túto skúsenosť.