Na internete nájdeme pre výraz „change management“ vari aj 3,5 milióna záznamov. Rovnako k tomu môžeme nájsť tisíce titulov kníh zaoberajúcich sa riadením zmien vo firmách. To je skutočne obrovské množstvo informácií o nástrojoch, prípadových štúdiách a množstvo rád nielen pre manažérov. Napriek tomu je možné sa dočítať, že až dve tretiny všetkých pokusov o zmenu zlyhávajú.
Z prípadových štúdií sa málokde dočítame, prečo to tak je - so zmenou tak starostlivo naplánovanou vedením, ktoré do jej implementácie investovalo nemalé náklady, sa zainteresovaní nestotožnia.
A tak tieto zmeny prebiehajú takzvane naoko, len pri dodržaní nevyhnutných činností, ale chýba tam vnútorný postoj a skutočné nadšenie pre danú zmenu. Avšak pri zavádzaní takýchto zmien je dôležité, aby väčšina zúčastnených zmenu chápala a cítila sa v nej komfortne.
Okrem firemných zmien, ktoré sa dotýkajú každého z nás, ak sme súčasťou pracovného tímu, prežívame denne vlastnú osobnú zmenu. Osobné príbehy si nosíme do práce a pracovné zasa domov. Málokto ich vie striktne oddeliť tak, aby sme tie, ktoré vnímame ako problémy, nenosili domov a opačne. To nám samozrejme nepridáva na rovnováhe a spokojnosti. Spúšťačom tohto stavu je spravidla nesúhlas so zmenou, ktorá sa nám deje.
Zmena je pritom najvšeobecnejšia forma bytia. Zmenou je každý náš pohyb a pôsobenie, prechod z jedného stavu do druhého, každé premiestňovanie sa z bodu A do bodu B, naše vývojové procesy, kvantitatívne a kvalitatívne transformácie, ktorými neustále prechádzame.
Každý deň sa nám dejú nejaké zmeny. Niekedy sú tak nenápadné, že si ich ani neuvedomujeme. Zmeny prichádzajú a budú prichádzať a tak si môžeme položiť otázku: budeme sa ich obávať alebo ich privítame? Zmena je súčasťou života a nie je možné jej zabrániť. Môžeme ju však využiť na vlastnú transformáciu. Sú situácie, keď nás opustil partner, zmenili sme prácu či prostredie, narodili sa nám deti, prežívame náročné situácie v práci, dosiahli sme obrovské úspechy a vyleteli sme do výšin alebo naopak, padli sme až na osobné dno. To všetko sú stresové faktory a súčasne sú len niektoré z veľkých zmien, ktoré by sme sa radi naučili akceptovať.
Zmeny sa všeobecne prijímajú ťažko, pretože v ich dôsledku sa nám zásadne mení život.
Pod tlakom lipnutia na minulosti sme nevedomky zakonzervovaní v starých štruktúrach stereotypu alebo vzorcoch, pričom si neuvedomujeme, že kráčať v ústrety niečomu novému nám bráni strach zo zmeny. Ako teda zvládnuť neľahkú situáciu tak, aby ste sa mohli posunúť vpred? Ak sa vám zdá vaša situácia akokoľvek neprijateľná, v zásade sú tieto možnosti. Situáciu prijať, vedome z nej odísť a pustiť ju alebo ju zmeniť.
Prijatie situácie, ktorá nám mení život, neznamená rezignáciu, ignoráciu tejto situácie alebo apatiu. Nie je to ani prejav slabosti, že v danej veci už konať nebudeme. Stav prijatia znamená postaviť sa k situácii zodpovedne a ak nie je v našich silách to zmeniť, nebojovať s tým.
Prijatie znamená, že sa nedáme spútať našim očakávaním, ktoré nás zvykne upozorňovať, že niečo nie je tak, ako by malo byť. Je to akceptácia situácie takej, aká je. Znamená vnútorné rozhodnutie neposudzovať veci ako dobré či zlé, či už ide o prežitie pri náročnej situácii alebo o udalosti všedného dňa. Pretože situácie, ktoré sa nám dejú a v dôsledkoch ktorých sa nám mení život, len sú. To my im dávame nejaký prívlastok vďaka emócii, ktorá je nositeľom energie.
Odísť zo situácie a pustiť ju znamená na situáciu navonok nereagovať. Vnímať situáciu, ktorá sa deje a do ktorej sme vtiahnutí, ale z pozície pozorovateľa, čím získame nadhľad. Nie sme priamo zaangažovaní a ovládaní emóciou. Tým máme možnosť zaujať postoje a robiť rozhodnutia v širokospektrálnom zábere.
Pozorovanie znamená, že situáciu vnímame a postupne do nej môžeme dávať stále menej emócií. To neznamená, že sa stávame bezcitnými, práve naopak. Dokážeme vidieť situáciu aj seba vrátane vnútorných reakcií – myšlienok a emócií a dokážeme pozorovať hlas v hlave, ktorým sa myseľ ku nám prihovára. Dokážeme toto všetko registrovať inak ako doposiaľ. Je to však proces, v ktorom môžeme vnímať, ako sa nám mení pohľad na svet. Môžeme zaznamenať, že situácie, ktoré nás dokázali predtým „zdvihnúť zo stoličky“ už iba sú a akosi sa nám zmenilo naše nastavenie, s ktorým sa na to, čo sa nám deje, pozeráme. To neznamená, že sa stávame apatickými či ľahostajnými, ale práve naopak, stávame sa odolnejšími práve tým, že hneď na každú situáciu nereagujeme.
Predstavme si, že sme v kine, pozeráme sa ako divák na nový film a nevieme, ako skončí. Ak máme očakávania, tie predurčujú, čo potom prežívame. To znamená, že ak očakávame problémy, na problémy sa zameriavame a potom ich aj zažívame. Očakávania totiž určujú, kam smerujeme, či dovolíme našej mysli, aby sa zaoberala tým najhorším scenárom.
Dávame takto priestor strachu, ktorý blokuje pozitívne zmeny. Niekedy napríklad čakáme, kým sa skončí toto náročné obdobie, hovoríme si, že až potom pôjdeme na dovolenku a až potom budeme spokojní a šťastní. To ale znamená, že zatiaľ sme sa rozhodli byť nešťastní. A to je ten nezmysel, pretože byť šťastným za každých okolností je rozhodnutie. Takže, načo čakať na niečo, čo bude „až potom“ ? Môžeme sa rozhodnúť byť šťastný už tu a teraz - s tým, čo práve máme. Pretože nie je podstatné, či dnes prší a aký je dnes deň. Šťastie je vec vnútorného rozhodnutia.
A tak sa na ten film, ktorý sa odohráva pred našimi očami môžeme iba pozerať, vnímať ten virvar života a s ním prichádzajúcu zmenu, ktorá sa deje, ale nemusíme do nej vstupovať emočne. Necháme, nech sa to deje akoby bez našej vonkajšej, aj vnútornej (emočnej) účasti, čo znamená, že zo situácie vnútorne odídeme a pustíme ju.
My si to často neuvedomujeme, ale tak radi sa zúčastňujem tragických filmov svojho života. Tak radi zotrvávame v roli obeti a kúpeme sa v sebaľútosti. Napríklad bežná situácia: Povedal vám niekto v práci niečo nepríjemné ? Zvýšil na vás šéf hlas? Vyhrážali sa vám, že ak sa nezlepšíte, vyvodia z toho konzekvencie? Prípadne, už ich vyvodili a teraz držíte v rukách výpoveď?
Vyzerá to asi zvláštne, ale poďakujte sa aktérom tejto tragikomédie, pretože vďaka nim možno prísť k uvedomeniu, v čom je váš potenciál. Udalosti, ktoré často prežívame ako neprijateľné, sa takto učíme prijať a pochopiť, čím sme si ich do života pritiahli. Všetko sa nám začne meniť v momente, keď prijmeme zodpovednosť za náš predchádzajúci život, čím meníme postoje, vystupujeme z role obete a stávame sa tvorcom svojho života. A zrazu, v tom filme, na ktorý sa pozeráme, už nie sme bezbranní, vydaní okolnostiam napospas. Stávame sa režisérom svojho života, v ktorom nedovolíme, aby nás ovládali emócie a myseľ, ale my vedome regulujeme ich.
Život nám vytvára situácie, ktoré nás môžu odradiť napredovať alebo nás zastavia a ku ktorým sa neskôr vraciame do minulosti, ktoré ľutujeme, vyčítame si a obviňujeme sa, že sme ich mohli robiť inak.
Ak si všimneme, že nám do života prichádzajú podobné typy situácií a ľudí, čo spôsobuje dojem zacyklenia, vystúpiť z toho sa dá jedine cez zmenu. To všetko sa dá zvládnuť podstatne skôr, ak vieme, ako na to.
Sebakoučing a sebaterapia môžu byť v procese zvládania zmien náročné. Mnohokrát si totiž sami nevieme pomôcť pohnúť sa z miesta alebo nevieme ako ďalej. Vidieť život z iného uhla pohľadu otvára nové možnosti, ale aj výzvy. Ak si so zmenou, ktorá sa nám v živote deje, nevieme dať rady, nehanbime sa a oslovme odborníkov – koučov, mentorov, terapeutov, ktorí nás radi prevedú našimi životnými situáciami a spoločným pričinením nájdeme spôsob ako žiť šťastný a naplnený život.
Koučing je uvoľňovanie ľudského potenciálu formou rozhovoru. Koučing nie je poradenstvo, prebieha kladením otázok koučom klientovi. Ten vlastným potenciálom nachádza riešenie svojej situácie prostredníctvom aktívneho počúvania kouča a jeho účinných otázok. Koučovaný si takto môže rozšíriť úroveň uvedomenia riešených problémov, pričom kouč pomáha pozrieť sa na situáciu z iného uhla pohľadu. Koučovaný vďaka nemu objaví svoje skryté rezervy a príde s vhodným riešením svojho vlastného špecifického problému. Koučing teda napomáha odhaliť riešenia a možnosti, ktoré už človek v sebe má, no sám ich doposiaľ nevidel. Môžeme sa rozhodnúť pre life, biznis, či systemický koučing alebo tzv. etiko koučing, ktorý zahŕňa rôzne životné situácie vzťahového a emočného charakteru. V rámci life koučingu je možné pozrieť sa na naše životné situácie prakticky v každej oblasti – škola, vzdelávanie, rodina, vzťahy, realizácia, hobby… Témy v rámci biznis koučingu sa týkajú oblastí pracovného života, ako napríklad vzťahy na pracovisku, profesijné výzvy, organizačné zmeny, zvládanie nových projektov, zvýšenie výkonnosti, dosahovanie cieľov. Niekedy nestačia fyzické danosti a psychické predpoklady ako vôľa, vytrvalosť, odhodlanie, treba vedieť pracovať aj s demotivačnými faktormi ako je kritika šéfa, či kolegov bez akéhokoľvek povzbudenia, zlá atmosféra či šikana v tíme alebo hoci prekročiť svoju nekomfortnú zónu, napr. zvládnutie prezentácie pred vedením spoločnosti.
Sú však situácie, kedy je potrebné z mnohých dôvodov koučing ukončiť. Často sa odkryjú rôzne životné okolnosti, za ktorými sú fóbie, strachy, obavy a mnohé negatívne emócie a vtedy nastupuje priestor pre vhodnú terapia. V tomto smere vedia niektorí kouči ponúknuť osobnú terapiu alebo ho odporučiť inému odbornému terapeutovi.
Mentoring je vedenie klienta (mentorovaného) v oblasti, v ktorej sa chce zdokonaliť alebo chce dosiahnuť určitý cieľ. Pri mentoringu sa používajú určené postupy s cieľom dosiahnutia podpory, motivácie, odovzdávania odborných skúseností nadobudnutých praxou. Kým pri koučingu sa neposkytujú rady, pri mentorovaní ide o odborné poradenstvo, podporu a vedenie, ak je to pre klienta užitočné a súhlasí s tým. Spoločne s mentorovaným je takto možné pracovať na jeho smerovaní.
Situácia, ktorá sa posledné dva roky dotkla všetkých, nás veľa učí. Zmenil sa spôsob našej práce, spôsob nášho fungovania doma aj na pracovisku, zmenili sa nám vzťahy. Nielen vzťahy k iným, ale aj k sebe samému. Ak cítime v živote nespokojnosť v akejkoľvek oblasti a uvedomujeme si kolotoč stereotypu, prípadne sa nám určité, často nepríjemné životné situácie opakujú, je to signál pre uskutočnenie zmeny.
Vyčerpanosť, slabosť, zmeny na fyzickom tele, chronické choroby nemusia byť súčasťou nezvratného procesu, ktorý veda nazýva starnutie. Pocit mladosti, zdravia a vnútornej spokojnosti ide ruka v ruke s vnútorným vyladením, takže napriek možno nie optimálnym lekárskym výsledkom môže človek po takomto stretnutí vyzerať ako po liftingu. Vedľajším produktom je zlepšenie zdravotného stavu. Je to tým, keď nastane uvedomenie, že to, čo potrebujeme, je duševné pozdvihnutie. Vedenie a podpora, ktorú pri opúšťaní starých vzorcov a pri učení sa novému vyhľadáme je tiež proces, buďme preto k sebe láskaví a trpezliví.
Keď zmenou prejdeme a ohliadneme sa späť, poďakujeme za ňu, pretože pochopíme, že v dôsledku zmeny sa nám zásadne zmenil život.
Autorka:
Zora Vypušťáková, riaditeľka odboru hospodárskych služieb Národnej banky Slovenska, ale tiež autorka blogu Priestor pre zmenu, etikoterapeutka, life a biznis koučka
www.priestorprezmenu.sk
Publikované pre časopis ZISK Manažment v apríli 2022
