Témy samoty, osamelosti a vianočného ticha sú témy, ktoré ožívajú v čase adventu a vrcholia v období Vianoc. Byť sám, neznamená byť osamelým a ak sa cítim osamelým práve teraz, mám možnosť to zmeniť. Viac v niekoľkých slovách o osamelosti a v rozhovore o vianočnom tichu:
ČO JE OSAMELOSŤ? Prázdno v duši - taká prvá odpoveď sa na otázku vynorila z hĺbky nej samej. A potom prichádzali podpory v spomienkach:
- DRŽ SA PRIATEĽOV DO SMRTI, radila maminka, keď sa už sama cítila osamelá vo svojom veku nad deväťdesiatku.
- SPRÁVNE ŽI, ABY SI MOHLA SPRÁVNE ZOMRIEŤ, zaznel mi slogan z našich etikoterapeutických seminárov v Thajsku.
- ŽI NAPLNO SAMA, NEMAJ OČAKÁVANIA, spojili sa mi dve vety do jednej z vlastných skúseností.
- SLÚŽ SVOJMU RODU, POSLÚŽIŠ SVETU, vetu som si opakovala, keď som opatrovala maminku alebo vnučky. Služba sa tak stala kráľovskou výsadou, nie cestou k obeti.
- SLÚŽ CELKU, KTORÉHO SI SÚČASŤOU, a tak, čo dobré urobíš pre celok, urobíš dobre aj sebe. Pridávam vlastnú skúsenosť: pocítiš na svojich vzťahoch plody svojej služby.
- PRIJÍMAJ PLODY SVOJHO ŽIVOTA, to mi prichádza na um nielen s darmi, ale aj s chorobami a úrazmi, ktoré sa objavujú v našich životoch. Vždy sú dôsledkom našich myšlienok, slov, činov, vždy na nich máme svoje "zásluhy" v dobrom i zlom.
- SI ZODPOVEDNÁ ZA SVOJ ŽIVOT, ZA SVOJU SAMOTU I OSAMELOSŤ, ako prijať túto zodpovednosť? Zodpovedne a bez lipnutí na vonkajšom svete. Potom vety: on ma sklamal, ona je na vine, oni na mňa zabudli a nemá mi kto ani pohár vody podať - stratia na význame, lebo on, ona, oni, ony, ty, vy... som ja.
- SEDÍM SAMA NA DECEMBROVOM SLNIEČKU bez pocitov osamelosti, píšem si do mobilu tieto vety a užívam ticho v sebe i okolo seba. Viem, že dnes ešte navarím obed pre nás s vnučkou, ktorá možno príde hladná... a možno aj nie. Viem, že zajtra vykročím do kruhu priateľov, lebo som sa tak rozhodla.
- OSAMELOSŤ JE VEĽKOU TÉMOU, na ktorú niet lieku vo vonkajšom svete. Prešla som ňou osobne, najmä okolo Vianoc a Silvestra, keď svet tvrdí, že nikdo by nemal byť na sviatky sám. Práve v tej samote som sa naučila, že záleží odo mňa, či sa cítim naplnená a spokojná, alebo aj nie. Vyberám si stále prvú možnosť a vzťahy s najbližšími, s priateľmi, so známymi aj s fb priateľmi, s ktorými sa osobne nepoznám, aj vzťah k sebe samej, dávajú láskavú odpoveď.
Pridávam aj link na rozprávanie o vianočnom tichu z cyklu rozhovorov K prameňom etikoterapia č. 46, ktoré sme urobili s Vladkom už skôr, ale stále sú to slová, ktoré hrejú:
