Inšpirácie z rannej sangy, Vladimír Červenák: Ak mám radosť, do systému prichádza energia, lebo som sa uvoľnil. Prečo som sa uvoľnil? ... lebo je tu niečo, čo ma presahuje a som jeho súčasťou. Otvorím sa teda dôvere a výsledkom je, že mi príde radosť. Príde mi energia celku, ktorého som súčasťou. Dôverujem tomu, že nie som na svete sám ako osoba, ale je tu aj niečo, čo ma tvorí. Vedomie.

Nemám energiu, som zvädnutý. Nezomrel som, ale zomieram. Tuhosť je stav, keď príde nejaká životná udalosť, ktorú nedávam, a ktorá ma zlomí. To je smrť.

Keď má človek spojenie s duchom, je síce krehký v tele, ale veľmi pružný v duchu. Do konca života zostáva svieži. Keď nemá spojenie so spirituálnym, keď ho stratil, alebo počas života ho ani nenašiel, tak na starobu stráca flexibilitu a zostane tuhý  fyzicky aj mentálne. Jeho duch zatvrdne. Nevie prijímať realitu, je v odpore. Všetko, čo je nové, ho dráždi. Dráždi ho aj to, ako sa život mení, a to ho zneisťuje. Týka sa to aj mladších ľudí: ak klesáme na duchu, zvyčajne ideme do agresivity, do hnevu.

Duch sa zlomí, nemá svetlo. Svetlo prináša do tuhosti tekutosť. Vodu nezlomíš. Voda sa prispôsobí akémukoľvek tvaru. Skupenstvo vody zo zeme, z prvých čakier, sa stáva tekutým pridaním svetla z horných čakier. Ak máme hore svetlo a pridávame ho dole do zeme, tá sa stáva tekutou a telo je pružné. Duch sa takisto  prispôsobí akejkoľvek situácii, ktorá vznikne. Je s ňou v pohode a ty zostávaš vo vnútornom mieri. Ak nemáš horné svetlo, zostávaš tvrdý a život ťa láme.

Otázka je: odkiaľ brať svetlo? Ako zistím, že mám svetla dosť? Dosť RA (RA-dosť). Koľko svetla v hornom energetickom centre mám, závisí od toho, ako som dole otvorený, tzn. v akom stave mám koreň, teda prvú čakru. Ak je prvá čakra vyliečená, nie sú v nej emočné zranenia, lebo som ich preliečil, uvoľnil, prepustil, démonov transformoval na anjelov a prešli procesom transmutácie na nebovstúpenia, tak sa energia stuhnutých a uviaznutých bytostí dostala do vedomia a vedomie sa otvorí. Rastie. Zväčšuje sa kotúč nad hlavou. Stále je väčší, väčší, väčší. Čím viac energie vystúpa hore, tým vedomie je väčšie. Čím je väčšie, tým viac svetlo prichádza naspäť dole, a tým viac uvoľňuje energiu z tuhej formy do svetlej. To je proces alchymistickej premeny z tuhého na jemnohmotné. Tak sa môžeme vyslobodiť z tuhej formy života a dosiahnuť stav jemnohmotného vedomia. Budhovského vedomia. To je ten mechanizmus.

Ak nebeské svetlo nemôže prichádzať, nerozpúšťa tvoju tuhosť. Preto začíname v etikoterapii starostlivosťou o svoje korene. Najprv musia byť zdravé korienky, aby mohol byť zdravý strom, aby mal zdravú korunu, zdravé listy a nimi naberal nebeské svetlo. Nebeskú energiu. Čím máme viac poškodené korene nenávisťou, tým menej svetla vieme prijímať. Dokonca svetla sa bojíme, sme voči nemu v odpore a ono nám spaľuje listy. Sme potom ako citlivá rastlinka vyrastajúca v šere, a keď sa dostane na svetlo, zhoria jej listy. To je základný princíp života a môžeme ho vidieť vo všetkom.

Je dôležité porozumieť týmto zákonom. Keď je však človek úplne nevedomý, musí hľadať zrnko ako kura, ktorá klopká zobákom po zemi, kým ho nájde. Tisíckrát klokne, kým jedno nájde. Keď je však človek odpojený, život je jedno obrovské trápenie. Nekonečný počet pokusov urobí, kým raz sa niečo zadarí. Potom musí mať ešte pamäťovú bázu, aby si zapamätal kauzalitu: čo som robil, keď sa mi toto vydarilo? Nie vždy však tou istou cestou môžem byť úspešný, lebo môžem na tom istom mieste ešte raz zaklopkať, ale ak tam bolo len jedno zrnko pre mňa, druhé nebude. To je peklo života.

Na tomto príklade vidíme, čo znamená byť odpojený a čo znamená byť súčasťou zdroja, keď máš otvorené oči a vidíš, rozumieš. Máš porozumené zákony, ktorými nie je ťažké sa riadiť, lebo máš dôveru, že keď sa nimi riadiš, život ide ľahko. Spotreba energie, ktorú spotrebovávaš na úsilie niečo dosiahnuť, je minimálna.  Život je ľahučký, lebo je v ňom flexibilita a adaptabilita.

Za posledné dni sa mi niekoľkokrát otvorila téma flexibility a adaptability. Je v priestore, určite stojí za to sa na ňu pozrieť, ako to máme, kde sme pružní, kde je príliš veľa tuhosti a potom nás život láme. Čo potrebujeme? Pridať svetlo. Pozrieť sa, aký veľký je kotúč hore. Či je v ňom dostatočné množstvo energie, či energetický vývoj, ktorý prichádza, je dostatočne silný na to, aby tuhosť učinil lávou, ohňom, ktorý vydáva svetlo a teplo. Svetlo a teplo zapĺňajú priestor nášho srdca. To je fluidné vedomie. Každý si môže otestovať, kde má pružnosť a adaptabilitu, kde ste dostatočné pružní, kde tuhí. Z tohto, čo sme si povedali, vidno, čo treba urobiť. Korekciu správania, ak vzniká chaos. Čo môžem urobiť ja, aby nič vo mne ani okolo mňa nenamietalo? Uskromníš sa, niečoho sa vzdáš, celok ťa podporí, ak vnímame jeho potreby a uvedomujeme si, že sme jeho súčasťou.  Tak sa otvorí celistvosť. Celistvosť kruhu, v ktorom si. Harmónia.

Vladimír Červenák, Ranná sanga 9.2.2026