„Pílim konár, na ktorom sedím, a myslím si, ako fajne - budem mať drevo do piecky." Vladimír Červenák
Tento „rozhovor“ vznikol v tichu, keď som sa úplne uvoľnila a počúvala Vladkove slová zo záznamu rannej sangy z 2. marca 2026. Slzy mi tiekli prúdom a do tých sĺz a sopľov zavolal práve Vladko. Keď počul, že slzím vďakou, povedal - napíš to. Slovo „rozhovor“ som dala do úvodzoviek, lebo vzniká nový typ článkov/hovorov medzi nami. Akých? Tu nás máte:
VČ: Autoimunitné ochorenie je veľmi vážne zdvihnutý prst, ktorý rozhodne treba brať do úvahy a múdro sa zamýšľať nad jeho príčinami. Ak však v úvahách nie je svetlo, nemôže byť ani múdrosť. Veľmi často zdvihnutý prst riešime spôsobom, ktorý nerieši vzniknutú situáciu. Nerieši príčinu.
DSP: Svoju únavu a priberanie na váhe som dlho ignorovala. Veď ja som predsa silná žena, únavu viem prekonať väčšou aktivitou. Priberanie? Veď mám na to vek. V takomto stave som si naplánovala cestu do Indie. Očkovanie pred ňou mi ukázalo stav, ktorý som nechcela vidieť. „Máte problém,“ zahlásil lekár, hoci som ešte ani ústa neotvorila. Videl na mne, že problémom je štítna žľaza. Autoimunitné ochorenie. Operácia to vybaví, myslela som si. Po operácii som hneď naplno nabehla do zabehaného režimu pred ňou. Dostala som však stopku cez telo i v slovách lekára – čo chcete, veď máte rakovinu.
VČ: Keď je konštatovaná takáto situácia, najdôležitejšie je prijať ju a zistiť, čo je liekom pre teba, keď si postihnutá takouto temnotou. Príčinou je pád do hlbiny nevedomia. Milosť tu však stále je, ako si teda ty sama pomôžeš pri autoimunitnom ochorení? To znamená vtedy, ak už ako-tak vidíš, v akej hlbočine si ponorená, keď tvoj vlastný organizmus nerozpozná seba samú. Pozeráš do zrkadla a nevidíš, nerozpoznávaš sa. Vnímaš seba samú ako nepriateľa, ideš mu po krku – len ho zabiť. Bojuješ o život. Získavaš energiu bojom. Najnižšia forma, ktorou človek môže získavať energiu, je boj o život. Na život a na smrť. Niekto musí zomrieť, aby druhý mohol žiť. To sú vojny. Bojujeme neustále na všetkých úrovniach. Na spoločenskej aj na individuálnej. To sa deje teraz vo svete: ako hore, tak aj dole, ako v malom, tak aj vo veľkom, ako v mikrokozme, tak aj v makrokozme.
Ak máš autoimunitné ochorenie, si presne v takej situácii - bojuješ o život sama so sebou. Jeden musí zomrieť, aby druhý mohol žiť, pritom jeden aj druhý je ten istý. Si to ty. To však nevidíš. Čo ti teda pomôže? Uvoľniť sa. Prijať, že takto to mám. To je úplne prvý krok. Zistíš, že si v pekle a povieš si – áno, som v pekle. Prestanem si nahovárať, že to je vlastne nebo, len niektoré veci nefungujú ako v nebi. A tak začínaš s reorganizáciou, začneš s najbližšími, ich opravovať, lebo sú pokazení. Nie!
DSP: ale áno, robila som to. Obviňovala som svokru, že som si pri nej nemohla povedať to, čo som cítila. Obviňovala som život, že mi zobral dcéru i manžela do smrti, obviňovala som štítnu žľazu, že nie je taká silná ako ja, a teraz ma rýchlo vedie do smrti. Tri roky mi trvalo, kým som situáciu prijala. Tri roky som prežívala, nežila.
VČ: Prijať situáciu je prvý krok. Pomenovať veci také, aké sú. Pravdivo pomenovať: som v pekle, dostala som sa doň vlastnou nevedomosťou, nikto iný za to nemôže. Príčinou je moja nevedomosť a toto sú symptómy, podľa ktorých zisťujem, kde sa nachádzam. Pokľaknem a začnem sa modliť.
DSP: Pokľaknúť a modliť sa? Vtedy nemožné, ale semienko vzťahu k Bohu začínalo klíčiť. Cez bolesť a utrpenie. Aj som si vtedy vravela – len prežiť svoje peklo. Prežiť? Pomaly som sa učila v modlitbe zopnúť ruky. Nebol to Otčenáš, bolo to Árati, joga ma k nemu priviedla. Aj k meditáciám.
VČ: Keď sa pozrieš do našej tabuľky Ako vyjsť z krízy, sú v nej tri spôsoby, ako sa dostať do spojenia. Najvyšší skok, aby si sa udržala a nepadla do depresií sú modlitba, meditácia a služba. Služba celku, služba iným. Ak toto robíš, kríza nespôsobí, že padneš do strachu, zmätku, chaosu. Nepadneš. Udržíš sa vo frekvencii. Kríza sa deje. Nezabrániš jej, si jej súčasťou, ale neklesneš v nej. Ak nemáš prax v meditácii, modlitbe a službe, treba s nimi čo najskôr začať. To je najjednoduchšie. To je ľahká forma liečby, netoxická. Nemusíš brať ťažké lieky, aby si sa dostala hore.
DSP: Išla som súčasne s modlitbou a meditáciou i klasickou medicínou. Aj s ťažkými liekmi. Neodmietla som ich. Prevzala som zodpovednosť i za to, že práve cez lieky znečisťujem spodné vody. Ospravedlnila som sa Zemi, poprosila o odpustenie, že v danú chvíľu som nevedela inak.
VČ: Keď frekvenčne klesáš po schodoch dolu, potom už musíš stále viac a viac robiť, aby si aspoň nepadal. Stále je to ťažšie a ťažšie udržať sa. Udržanie frekvencií je prvý predpoklad, aby pád nepokračoval. Stále môžeš padať hlbšie, to nemá dno. To je nekonečný prepad do stále väčšej a väčšej temnoty. Rýchlo ho však vieš zastaviť cez prijatie a praktizovanie modlitby, meditácie a služby. Čo nastane potom, ako udržiavaš frekvencie? Postupne rastie dôvera, pocit bezpečia, vnútorné ticho, sila, vôľa. Prichádza svetlo vo forme tichej radosti. Nie je to hlučná radosť. Nemôžeš sa tešiť, keď vidíš, v akej si situácii, ale narastá ti moc, sila. Prichádzajú myšlienky, ako a čo robiť správne. Dvíha sa energia.
DSP: Áno, viem, že prijatie, uvoľnenie v stíšení v meditáciách a modlitbách ma podporilo k návratu k sebe samej. K službe som sa „dopracovala“ postupne cez službu mojim malým vnučkám, cez službu maminke, ktorá ostala v ostatných mesiacoch pred smrťou na posteli. Život ukázal, čo moja duša potrebuje, a ja som si uvedomila, že všetko, pred čo ma postavil, je služba rodu. Pre mňa bolo výzvou nájsť v tejto službe pokoru a dôstojnosť. Vzorec obete je totiž v našom rode silný.
VČ: Najdôležitejšie je - zastaviť prepad a otočiť ho do stúpania, do rozširovania vedomia. Celé je to o stave vedomia. Nič iné. Nenechajme sa klamať tým, že treba niečo robiť mimo nás. Stačí sa pozrieť do seba samého, či naše vedomie sa zväčšuje, alebo zmenšuje, alebo ostáva stabilné. Ak je stabilné, zastavila si prepad a potom môžeš dvíhať frekvencie hore. Milión nástrojov máme na to, ako si frekvencie zvýšiť. Zvýšiť ich vieme, ale udržať ich, to je úloha. Udržať vysoké frekvencie. Keď máš vysoké frekvencie, vieš rozlišovať správne od nesprávneho, dobré od zlého. Keď vieš rozlišovať, vieš sa rozhodnúť pre správne. Kým „vajatáš“ či tak alebo tak, či volíš hanebnosť, zbabelosť alebo česť, ešte stále nie si dosť vysoko. Kráčaj ďalej. Keď vystúpiš do úrovne šiestej čakry, vieš sa rozhodnúť ľahko pre správne. Keď sa rozhoduješ zo siedmej čakry, máš jasno. Jest jasno v duši mé... Jest jasno.
DSP: Spomínaš pieseň Jest jasno v duši mé, ktorú spieval spolu s blízkymi „náš dedo“ Ctibor Bezděk na smrteľnej posteli. Vieš, ktorý nástroj z tých miliónov mne pomáhal udržať sa vo vnútornom pokoji? Mantry. Osobná, ale aj spievané ďakovné. Najmä Danyavad a Láska, láska, ja som láska.
VČ: Urob si z našej rozpravy záznam. Ak ktokoľvek zistí autoimunitné ochorenie, znamená to toto, potom toto, potom zastaviť prepad a hľadáť cestu, kde nechal tesár dieru v stene... Tak. Kľúčom je prax. Meditácia, modlitba a služba. Praktizovanie správneho. Celý život sa ti stane praktizovaním správneho. Celých dvadsaťštyri hodín denne praktizuješ správne správne. Hoo ponopono. To ti zabezpečí stále stúpanie. Stúpanie. V istej chvíli zistíš, že čím viac sa staráš o to, aby aj iní praktizovali, tým ľahšie praktizuješ ty. Keď podporuješ iných v ich praxi, iní podporujú teba v tvojej praxi. Potom ide život ľahko.
DSP: Áno. Otvorila som sa meditáciám v kruhu s priateľmi. Už niekoľko rokov sa stretávame a vidím, ako silno rastieme spolu. Cítim ich veľkú podporu, keď sa u mňa objaví slabosť, som tu pre nich, keď potrebujú „posvietiť“. Ak svetlo jedného z nás blikoce, priateľovo svetlo je inšpiráciou, aby plameň bol jasný.
VČ: Najvyššia úroveň spojenia na úrovni vzťahov je priateľstvo. Priateľstvo je veľmi významným zdrojom energie. Cez priateľstvo zažívame spojenie, cestu, kadiaľ máme ísť, aby sme mali ľahké spojenie, aby sme mali ľahko dostupnú energiu.
DSP: Srdce plesá. Ďakujem, Vladko, ďakujem všetkým priateľom za blízkosť, podporu, láskavosť a súznenie v radostnom spojení.
