Predstavujem z ružomberských etikoterapeutických ČAROkruhov Jaroslavu Koníčkovú, inak našu pani učiteľku Jarku. Učí na Základnej škole v Liptovskej Osade pri Ružomberku, je autorkou knihy Uplatňovanie prvkov etickej výchovy, ale Vy ju možno poznáte z množstva populárnych článkov o výchove i vzdelávaní. Niektoré z týchto článkov sme zdieľali aj na facebookovej stránke Etikoterapia.  Teraz Jarka pripravila špeciálne pre Advaitu text o tom, ako a prečo využiť momentálny spoločný čas s deťmi v rodinách na posilnenie nielen vzťahov medzi deťmi a rodičmi, ale ako vniesť do detských srdiečok také zážitky, ktoré ich budú hriať i v starobe. Takže nech sa páči, naša Jarka: 

Už mesiac sú deti doma, nechodia do školy a učenie prevzali do rúk rodičia. Pre väčšinu detí asi splnený sen, pre mnohých rodičov však prišli starosti navyše. V niektorých rodinách bol vytvorený systém učenia okamžite, to sa udialo väčšinou tam, kde aspoň jeden z rodičov mohol zostať s deťmi doma. No v niektorých rodinách však nastal chaos. Veď niektorí rodičia museli zosúladiť  učenie detí, chodenie do práce alebo „home office“. Mnohí rodičia často zdieľajú svoje pocity, v ktorých naznačujú, aké je ťažké pracovať a súčasne zabezpečiť i vzdelávanie dieťaťa, zvlášť, ak ide o prvákov alebo druhákov, ktorí ešte vyžadujú viac pozornosti. Okrem toho, deti majú teraz menej sociálnych kontaktov, stretávanie s kamarátmi je obmedzené, a tak ďalšou úlohou rodičov je riešiť, čo urobiť  s veľkým množstvom voľného času.

Dôležitá je dohoda a spolupráca

Určite by mal v každej domácnosti existovať nejaký ustálený denný režim. Deti by mali vedieť, čo môžu očakávať a kedy. Úlohy, ktoré dieťa zvládne, má písať samostatne a rodič ich len skontroluje, ostatné môžu preberať spolu. Myslím si však, že v tejto netypickej situácii by rodičia nemali učenie brať až priveľmi vážne, pretože to môže spôsobiť v rodinách ďalší stres. Ak máte pocit, že učitelia dávajú veľa úloh, obráťte sa na nich a upozornite ich na to. Veď aj oni sami sa ocitli v neobvyklej situácii a tiež každý deň hľadajú nové a lepšie cesty, ako všetko zvládnuť. Dôležitá je teda dohoda a  spolupráca nielen s deťmi, ale aj s učiteľmi. Nepoznám učiteľa, ktorý by nebol ohľaduplný v tejto dobe, ak je o to slušne požiadaný. Treba to len skúsiť. A ak je komunikácia na obidvoch stranách úprimná a láskavá, tak to vždy ide.

Láskavosť je viac ako prísnosť

Ak chceme toto obdobie prežiť v zdraví, relatívne v pohode a v určitej nádeji, že všetko raz dobre skončí, mali by sme byť všetci k sebe láskaví a neklásť na seba príliš veľké nároky. Ak túžime po tom, aby v rodine vládli harmónia, porozumenie a pokoj, nevadí, ak vaše diaťa nesplní všetky úlohy na sto percent. A je úplne v poriadku, ak mu nedokážete všetko vysvetliť. Je to naozaj prirodzené a normálne. Nie, nezľahčujem to. Roky praxe v školstve mi už dávno ukázali, že väčšinu informácií človek zabudne, ale pocity a zážitky v nás zostávajú navždy. Vaše dieťa bude mať ešte obrovské množstvo príležitostí a možností si učivo dobrať, pretože v každom ročníku sa väčšinou nové učivo odvíja od starého a učiteľ ho teda so žiakmi opakuje, ale pocity a zážitky, ktoré pri učení s rodičmi zažívalo, osanú v duši človeka navždy. Po skončení krízy väčšina detí zabudne na to, čo sa naučili, ale všetky si budú pamätať, ako sa v tomto období v rodine cítili a budú na to spomínať ešte aj v starobe. A práve preto považujem túto dobu za čas, keď sa v rodine môžu vybudovať ešte hlbšie a krajšie vzťahy, ktoré sa môžu stať obrovským pokladom pre každú rodinu aj do budúcich rokov. A práve preto je dnes tak veľmi potrebné prejavovať  si navzájom veľa lásky, porozumenia, úcty a radosti jeden z druhého. A tak prejavujte lásku a pochopenie deťom i  k sebe navzájom. Toto je ten najkrajší dar, ktorý môžete svojim deťom dať nielen dnes, ale vždy. V každom čase.

Spoločný čas a spoločné zážitky. Buďme len tak spolu

Pre mnohých ľudí práve teraz nastal čas, keď sa konečne vyslobodili z hektického života, z kolobehu obrovského množstva povinností a plnenia úloh. A možno práve kvôli tomuto ste mali pocit, že sa nestíhate venovať deťom tak, ako by ste chceli. Ak máte pocit, že ste sa od tejto hektiky oslobodili, je čas splniť si to, o čom ste dlhé mesiace snívali. Využit voľný čas na aktívne prežívanie chvíľ s deťmi. Mnohí rodičia práve v tejto dobe majú jedinečnú príležitosť spoločne tráviť čas kreatívnym spôsobom a budovať zážitky. Možno práve teraz máte čas robiť všetko to, na čo ste doteraz nemali čas. A deťom ku šťastiu veľa netreba. Najradšej zo všetkého sa rozprávajú a sú šťastné, keď sú bežnou súčasťou života svojich rodičov. A tak sa veľa rozprávajte. Úprimne, so zaujatím a záujmom o druhú osobu. Aktívne počúvajte zážitky svojich detí a vyrozprávajte im aj veľa zaujímavostí zo svojho detstva. Rozprávajte im o starých rodičoch, tetách, ujoch z vášho rodu. Deti veľmi rady počúvajú tieto historky. Prechádzajte sa v lese, vnímajte príchod novej jari, pozorne sledujte tie javy v prírode, na ktoré ste možno doteraz nemali čas. Buďte pri svojich deťoch celým svojím srdcom. Deti to cítia. A práve vtedy sú najšťastnejšie. Dovoľte im, aby s vami piekli, varili, upratovali, pracovali v záhrade... Každá rodina má iné možnosti, ako spolu niečo robiť. Buďte jednoducho spolu. Deti sa neučia len tým, že vypracujú nejakú úlohu, ktorú im poslala učiteľka. Deti sa učia hlavne cez tieto zážitky a pocity, ktoré prežívajú vo svojej rodine. Vďaka týmto situáciám sa formuje ich povaha, prežívanie, preciťovanie, láska, oddanosť, úcta, vďačnosť a mnoho ďalších vecí. Toto sú hlboké základy, ktoré sa môžu v nich zakoreniť a z ktorých budú čerpať celý život. Takéto šťastné dieťa sa celý život s radosťou vracia domov, aj keď už z hniezda vyletí. Vracia sa rado preto, lebo v takomto domove cíti skutočné teplo a prijatie. A práve z týchto detí neskôr vyrastú tí dospelí ľudia, ktorí  si vedia vytvoriť aj svoju vlastnú rodinu na hodnotných základoch. Práve cez nádherné spoločné zážitky a láskavé prijatie milujúcich a láskavých rodičov si formujú pevnú väzbu k rodine a k svojmu rodu. A toto je jedna z najdôležitejších vecí v našom živote.

A tak, milí rodičia, nemyslite len na to, či dieťa správne vypočítalo všetky príklady z matematiky. Áno, aj to je dôležité. Ale ešte viac myslite na to, či je teraz vaše dieťa šťastné, čo a ako prežíva a či má komu o všetkých svojich pocitoch porozprávať. Aj ja som bola mamou, ktorá myslela hlavne na výkon svojho dieťaťa. Čas a život mi však ukázal, že výkon nie je to  najpodstatnejšie v živote. Podstatné je to, či je dieťa šťastné, spokojné, veselé a či robí to, čo ho naozaj baví. A tak si myslím, že domáce učenie je dobré vnímať aj takýmto spôsobom. A viem to aj zo skúseností učiteľky. Zistila som, že tí najlepší žiaci sú tí, ktorí  sú doma šťastní. Ak má dieťa v duši radosť, s chuťou sa učí aj všetky nové veci. V opačnom prípade je to len trápenie. Využime všetci toto obdobie na rozkvitnutie pozitívneho v nás a na transformáciu vecí nedokonalých na veci dokonalé. Držme si v tom navzájom palce.

S láskou

Jarka