Z POKLADOV FIALOVEJ po tretíkrát a vyberám slovo PÚTNIK, ktorý si vyslúžil kráľovskú korunu a s pokorou ide ďalej. Paradox? Pútnik a koruna? Každý putujúci po tomto svete dôjde na konci do svojej pustovni, ktorá môže byť skromnou jaskyňou, ale aj honosným chrámom. Nie fyzicky, ale pocitom, postojom a s korunou otvárajúcou sa do spirituality.

A tu si spočítaváš svoje karmické bodíky:
+ či si nezištne pomohol svojmu blížnemu,
+ či si podporil iného,
+ či a koľko teplých slov a inšpirujúcich úsmevov si rozdal,
+ či si láskavým pohľadom dokázal pohladiť, podporiť,
+ či si konal vždy tak, že tvoje myšlienky, slová a činy boli v spojení, v jednote,
+ či a ako si dokázal spracovať životné výzvy, veď si neprišiel do života sedieť s vyloženými nohami a vypnutým umom a srdcom,
+ či si s pokojným a láskovým slovom, citom, postojom súcitil s iným.......

Bodíky spočítané, pútnik pokojne zloží ruky k modlitbe, jeho šat sa mení z fialovej na bielu a on vyvanie. Ak sa zmení fialová na čiernu? Ba čo, keď ani fialová nepríde a pekelníci si už medlia ruky? Dôležitá je posledná sekunda a tvoj postoj v nej. Ona môže všetko zmeniť. Pútnik, priprav si teda zmenu hneď teraz. Vráť sa k srdcovej čakre a nauč sa s výdychom ďakovať. Nech tvoj posledný vydych je plný vďaky - bolo mi cťou na Zemi byť.

... a pútnik putuje ďalej...