Už niekoľko týždňov mi ide hlavou zapisovať všetko to, v čom sa mi spája etikoterapia s astrológiou a s celou mojou cestou životom.  Totiž, ako som vstúpila na sebapoznávanie cez etikoterapiu, zažívala som silné momenty wau efektov, silné procesy, silné chvíle, keď som si myslela, že práve toto je najviac. Teraz som už takmer dvadsať rokov intímna priateľka s etikoterapiou aj s astrológiou a pozorujem, ako sa otvorila iná - nová cesta sebapoznávania. Je bez prvotných wau efektov.  Je tichá.

Začína jemným impulzom z vonkajšieho sveta a ide do hĺbky mňa samej tohto života a viem, že zasahuje hlboko do zrodení v minulých životov mňa i mojho rodu. 

Keď hľadám začiatok tohto deja, zisťujem, že žiaden nie je. Jeden osobný príbeh vyrastá z predchádzajúceho, a ten z ešte minulovejšieho,  a ten ďalší uteká k mojim predkom. K tým, ktorých som poznala v tomto živote osobne, i k tým, ktorých tváre sa mi zjavujú v stíšení a vidím ich "očami" v tomto živote prvýkrát. Oni sú však vo mne.  Všetci. S ich žehnaním žijem tento život. Bez nich by som tu nebola ani ja. Žijem dedičstvo svojich predkov originálne tu a teraz. 

Roky spojenia s etikoterapiou a astrológiou mi dali dar videnia životných príbehov v súvislostiach.  Vidím ich vo fraktáloch, ktoré prichádzajú do môjho života ako hry v niekoľkých leveloch.  Môžem otvoriť ďalší level hry života len vtedy, keď som ten predchádzajúci zvládla a som pripravená kráčať ďalej.

Keď píšem o dare vidieť súvislosti cez impulzy zvonka, napíšem do tejto kapitoly niečo z môjho horoskopu, čo vidím, ako sa vinie celým mojím životom.  Martina Blažena Boháčová, moja učiteľka astrológie, mi pri prvom pohľade do môjho natívneho horoskopu povedala: "Ty len píš knihy!" K tejto vete ju inšpiroval Merkúr v mojom prvom dome JA a Jupiter v mojom šiestom dome PRÁCE a zdravia. Vtedy som už mala vydané dve knihy, ktorých zrod mi prišiel do života ako rozprávka. Nerobila som ja kroky k nim, oni si našli cestu do sveta cezo mňa. 

Moja prvá kniha S TEBOU, MIRKA... mala pôvodne formu denníkových zápiskov z nemocnice. V obyčajných školských zošitoch v zelenom obale. Keď som hľadala cestu do pokoja po smrti mojej Mirky, našla som si jogu. Vo chvíľach relaxácie sa obnovovali spomienky, prišiel plač a  František Kassay, lektor na jogovej relaxácii, ma držal za ruku. Nič nehovoril. Len ma pevne držal a ja som spomienky vydržala. Neutiekla som zo seminára, hoci útek z náročných situácii bol mojou stratégiou (... veď som sa narodila v Utekáči). Po čase ma František navštívil doma s tým, aby som spísala príbehy detí z nemocnice, že on ich vydá v knihe.  Príbehy už vtedy boli napísané a on prišiel presne na deň, kedy by mala Mirka narodeniny. Vesmírna synchronicita.

Päť kníh je už na svete, s láskou som dala svoj dar písania do ich služieb a dnes začínam písať sem, do priečinka ETIKOASTROLÓGIA - INŠPIRÁCIE, o tom, ako sa mi všetko, čo som si doniesla do vienka tohto života spája s cestou, po ktorej kráčam dnes už sedemdesiattri rokov aj niekoľko týždňov. 

*******

Vonkajší svet sa ma dotýka svojou krásou, vnútorný mi takmer denne ponúka niečo z môjho uplynulého života. Mám pocit, že vždy vyberá také zdanlivé maličké impulzy, ktoré rozbehnú silné emócie vo mne a čaká, aby som to zvládla.

Pred chvíľou mi do oči brnkla otázka, či dobrí ľudia ešte existujú. Okamžite prišla spomienka na čas, keď som s dcérou bola na detskej onkológii, a ona potrebovala krv. Manžel dal vedieť známym a o pár dní prišiel za nami z Liptova do nemocnice plný autobus ľudí, ktorí darovali svoju krv našej Mirke. Známi povedali svojim známym... plný autobus!

Na druhý deň sedem plných áut ďalších darcov krvi z Poltára - moji bratia zorganizovali. Mnohých z týchto ľudí som osobne nepoznala a ani som ich nikdy nestretla. Ani po odbere. Vraj niektorí z nich už nežijú, moja vďaka je však obrovská, aj dnes letí k nim po Zemi či do nebíčka.

Mám pocit, že život mi už dlhší čas prihráva situácie z môjho terajšieho života, kde sa mu ešte zdá, že mám niečo nevyriešené, nevyliečené, neodpustené, boľavé, kde moje srdce potrebuje ešte odpustiť, ospravedlniť sa, poďakovať, prejaviť súcit a ísť do pokoja.

*******

Pozerala som film: rodičia bránili dcére vydať sa za muža, ktorý nespĺňal ich predstavy o budúcom ženíchovi svojej milovanej. Chceli ju vyhodiť z domu, keď ho neopustí. Okamžite prestrih do môjho života! Môj manžel tiež nebol podľa predstáv mojich rodičov. Myslím, že by nespĺňal kritéria takmer žiadnych rodičov.

Bol chorý, už keď sme sa poznali. Chodil o barlách. Mňa však k nemu srdce silno ťahalo. Resty z minulých životov? Neviem vysvetliť. Bola som si však istá od prvej našej spoločnej chvíle, že je to otec mojich budúcich detí.

Ten film mi nastavil zrkadlo, či som naozaj do hĺbky precítila vďaku za to, že ho nakoniec prijali a želali nám dobro. Odrazu sa úplne nové dvierka vďaky otvorili v mojom srdci a od nich išlo silné ďakujem k mojim rodičom na druhý breh. Uvedomovala som si, že všetko má odrazu inú kvalitu. Aj vďaka, aj odpustenie, aj ospravedlnenie, aj láska k rodičom. Vo všetkom mojom cítení je akási nadpozemská neha, hlboké porozumenie, ľudskými slovami neopísateľný stav bytia.

... a potom som vďačne žmurkla do nebíčka - moji rodičia sú už s mojím manželom spolu a určite vedia viac ako ja, porozumeli, prečo sa stalo to, čo sme prežili, chápu všetko, čím sme žili, aby sme splatili "školné" z minulých zrodení.

 

9.1.2026

FOTO: dve z našich kníh etikoterapia pod Arunachalou v Indii v januári 2025.