Túto časť som nazvala - nájsť riešenie. Ak sa pozriem do svojej minulosti, netuším, či toto bolo darom do vienka od môjho narodenia, ale viem, že vždy v stíšení a uvoľnení prichádzalo riešenie. Vždy sa ukázala iná alebo ďalšia cesta.  Teraz už viem byť aj pozorovateľom myšlienkových procesov: chvíľu pozorujem, ako sa myšlienky v hlave usporadúvajú, a potom príde pocit naplnenia - áno, toto je správne riešenie. Takto to bolo aj v nasledujúcom príbehu a oceňujem, že napriek všetkému som našla pokoj a v pokoji vedela zaspať: 

„Najhoršia smrť je z oplašenia,“ občas túto vetu povedal na etikoseminároch Vladko Červenák a ja som si ju pripomenula jeden večer. Nestáva sa často, že sa zľaknem, ale toho večera som sa naozaj veľmi zľakla a srdce mi bilo ako splašené. Smrť z oplašenia bola blízko. Čo sa udialo? Bola som večer doma sama a v kuchyni som si pripravovala zeleninu na večerné chrumkanie. Skláňala som sa nad smetným košom, keď som periférne videla vo dverách velikánsku postavu. Neobzrela som sa, len ruky zastali a celé telo zamrelo. Postava sa približovala. Bola taká vysoká a taká široká, že som mala pocit, akoby ma chcela do seba pohltiť. Vtom momente som sa otočila a za mnou... nikto. Ja v prázdnej kuchyni. Srdce mi však bilo ostošesť. Uvedomila som si, že mám strach. Z čoho? Zo smrti.

Už dlho mám pocit, že sa so smrťou priatelíme. Nielenže som prijala smrť ako takú so smrťou mojich najbližších, ale v ostatnom období sa s ňou stretávam často pri zomieraní mojich známych, priateľov či spolužiakov. Žeby sme mali už svoj čas? Alebo ako ocko v ostatných mesiacoch pred svojou smrťou hovoril, že si nás smrť na odchod na druhý breh pripravuje. Pripravuje si aj mňa? Je to možné, veď v prvej polovici života ide o ukotvenie sa v pozemskom živote, v druhej každému z nás sa otvára cesta do spirituality. Horoskop prvej polovici života je o vtelení sa, tzn. o objavovaní možností svojho tela. Len si spomeňme na malé dieťatko, ako si niekde na začiatku pozemskej cesty obzerá svoje rúčky, cmúľa veľké palce na nožičkách.  Neskôr sa oboznamujeme s fyzickým svetom, uvedomujeme si nielen svoje bývanie, výživu a odievanie, ale aj vzťahy s najbližšími - rodičmi a súrodencami, tiež rozvíjame svoje záľuby, hľadáme školy, ktoré by nám boli najviac po chuti. Ak sa správne rozhodneme, duša sa raduje, ak nie, prichádzajú prekážky. Druhá polovica života je "nadstavba" k tomu fyzickému, až ostatným domom v horoskope je dom spirituality. Tam máme dvere otvorené všetci, rozhodnutie je na nás. 

Myslela som, že som s tým v pohode, že som smrť a svoju smrteľnosť prijala. Dokonca som v stíšení niekoľkokrát zažila môj odchod z pozemského sveta v rôznych situáciách. S tým, že ma blízky človek držal za ruku, že som odchádzala v pokoji sama, v prírode, doma... Teraz som sa však zľakla. Dôležitá informácia pre mňa. Viem, že to vyzerá, ako úradnícky zápis, ale naozaj to bola informácia o tom, aká je pravda o mne, o mojom umieraní. Bojím sa. Zatiaľ neviem čoho, ale je to tu. Ráno je múdrejšie večera. S modlitbou a vďakou za každú minútu odchádzajúceho dňa som šla spať. Do žehnania večernej modlitby som zahrnula aj tú imaginárnu tmavú postavu, ktorej som sa zľakla. Zaspala som s tým, že odpoveď niekedy príde.

Aj prišla. Nad ránom. Zobudila som sa s tým, že smrť nemusí byť pohodová, ako som si ju pripravila vo svojich predstavách. Nemusí prísť vtedy, keď budem mať skrine vypratané a všetky veci do truhly pripravené. Môže prísť prekvapivo, rýchlo, nečakane. Som na to pripravená? Veď si plánujem pokoj, ticho, obláčiky, úsmevy, otvorenú náruč na druhej strane... Okamžite som si spomenula na môj natívny horoskop a na ôsmy dom transformácie a smrti. Napriek tomu, že mám v ňom Urán v znamení Raka, nikdy som sa na svoju smrť nepozerala ako na niečo rýchle a prekvapivé. Veď predsa Rak návrat domov istí. Urán je však taký! Ja som za ním v postavení môjho horoskopu doteraz videla iné vlastnosti, najmä týkajúce sa akéhokoľvek hmotného i nehmotného dedičstva, ktoré sa reálne už diali.

Až po večernom zážitku a pokojnej noci mi to došlo. Bolo mi do smiechu. Počula som niekde vo vzduchu poletovať vetu – najhoršia smrť je z oplašenia! Ďakujem, Vladko. Dávam si zámer – vidieť svoj chaos, aj keď by bol malinký ako zrnko maku. Dávam si zámer vidieť akékoľvek svoje oplašenie a zároveň ho vedieť prijať a rozpustiť.

Pred takmer dvadsiatim rokmi som na začiatku mojej cesty s etikoterapiou počula vetu, že som splašená koza. Vidím, že aj po rokoch je tento program stále aktívny a ukázal sa práve v súvislosti so smrťou, o ktorej som si myslela, že som na ňu pripravená. Hahaha, sama hovorievam, že keď si o niečom myslíš, že je to vybavené, život odpovie pravdou.

13.1.2026 

*******

CELKOM NENÁPADNE dalo o sebe vedieť jedno neukončenie, a to slzením a plačom pred nocou, keď pred niekoľkými rokmi zomrela naša dcéra. Jedno ráno som sa rozplakala a prvá myšlienka bola, že slzím od dojatia. To slzenie však trvalo takmer celý deň. Dôvodom bolo hocičo, na čo som sa pozrela, alebo čo som počula. Aj telefonát od priateľky...

Až večer na astrologickom seminári mi začalo dochádzať, že cez plač sa ozval strach zo zlyhania. Zlyhala som ako mama, keď som bola s dcérou v nemocnici, a ona predsa zomrela. Skvelé bolo, že keď som rozoznala a pomenovala v sebe to, čo bolo za celodenným plačom. V tej chvíli prišiel pokoj. Úplný pokoj. Slzy ustali a mala som chuť ísť na prechádzku v noci pod šíru oblohu. Dotknúť sa hviezd. Pár som si ich sfotila. Doma som zistila, že jedno hviezdne zoskupenie malo tvar srdca. Pozdrav z neba.

Vďaka za ten hlboký pokoj, ktorý mi po mnohých rokoch smútku prišiel tak jasno, oslobodzujúco, rýchlo cestou uvedomenia, teda cestou spojenia a zo priestoru dôvery. Vďaka aj za to rozoznanie, ako sa vie starý vzorec maskovať, až kým ho pravdou odmaskujem.

Celý dnešný deň po včerajšej noci cítim pokoj a nezvyčajné plynutie: uvedomujem si všetko, čím sme pred rokmi prešli niekoľko hodín po smrti dcéry, ale všetko s povznášajúcou pokorou a porozumením. Dokonca úplne nezvyčajné veci som robila: napísala vlastnou rukou list, porozprávala sa so Smrtníkom, hrobárom a kamenárom, ktorý sa fakt volá pán Smrtník, pripravila prednášku o smrti, viedla večer silný meditačný kruh a úplná topka pre mňa - celý deň som neotvorila fb, ani ma to neťahalo urobiť, bolo pre mňa úplne v pohode nefacebookovať.

Niečo je vo mne úplne inak.

20.1.2026 

*******