Čas stíšenia a pôstu, ktorý rešpektovali naši predkovia, je na obzore. Začína Popolcovou stredou, ktorá sa tohto roku spája s „moderným“ Valentínom. Je to čas stíšenia a striedmosti. Končí sa totiž čas mastných a tučných jedál, často i mäsa, alkoholu, najnovšie aj cigariet, čokolády či iných sladkostí. Je to čas tichého duchovného stíšenia, modlitieb. Osobne sa mi Popolcová streda spája s pôstom a bahniatkami, ktoré starká v tento deň niesla do malého kostolíka pod horou. Dodnes mi ostal v ruke pocit, ako nesiem bahniatka. Kňaz potom vlaňajšie spálil, popolom posypal veriacim hlavy, čerstvé požehnal. Sypanie popola je prastarým znakom hlbokého pokánia, pokory. Určite v tomto zmysle poznáme i úslovie – sype si popol na hlavu.

Niekedy je nám okamžite jasné, že sme to práve my, ktorí pohli určitou situáciou, niekedy ani za svet koreň situácie nevidíme a máme snahu obviňovať svojich najbližších, priateľov, nie celkom priateľov, šéfa, celý svet.  Ako sa dopátrať ku koreňu, k príčine toho, čo sa nám v živote deje? Efektívnym spôsobom je schopnosť pozrieť sa na seba a prebrať zodpovednosť za všetko, čo nám prichádza do života. Viem, že v niektorých či mnohých prípadoch to nie je jednoduchá cesta. Najmä boľavé informácie z rodu či svojich zrodení máme v tieni, nechceme ich vidieť, a tak sa nám opakovane dejú rovnaké alebo podobné veci. Dokedy ešte chceme v tomto stave zotrvávať? Kedy naberieme odvahu sa pozrieť do seba a zistiť, že sme to my, ktorí takéto situácie potrebujeme, kým sa zobudíme? 

S Vladkom sme pripravili sériu rozhovorov na témy, ktoré sa vyvrbili na jednotlivých seminároch školy etikoterapie a ktoré cítime, že chceme podať ďalej. Teraz sa pozrieme na túžby, potreby a vízie. Pamätáte si, po čom ste túžili v detstve? Niekto veľmi presne, dokonca povie, že detské túžby sa mu splnili. Šiel totiž svojím životom celkom jasne za tým, po čom túžil, a tak urobil z túžby potrebu. Navyše, mal jasnú víziu, ako a z akého dôvodu je preň potrebné naplniť svoju túžbu.

Niekto iný si za svet nevie spomenúť, po čom túžil v detstve. Jeho detstvo je v danej chvíli veľká čierna diera. Čo sa stalo? Z nejakého dôvodu si nevie alebo  nechce spomenúť na detstvo. Veľmi pravdepodobne je tam trauma, blok, bolesť, a tak radšej spomienky zatlačí do tieňa a nie a nie ich vydolovať, aj keď už príde trochu snahy sa do detstva pozrieť. Čo urobiť? Ako sa uvoľniť a na ktorej úrovni, aby sme to zvládli? Začnime teda od detstva.