Nešťastné dieťa
Ako pristupovať k dieťatku, keď sa mu niečo nedarí a je z toho nešťastné, aby ste podporili jeho sebaúctu.
„Môj syn sa vždy hnevá, keď sa mu niečo nedarí. A ja už neviem, čo mu povedať, aby s tým prestal. Nič mu nepomáha, akoby ma vôbec nepočúval.“
Nejedna mamička sa takto sťažuje na svoju ratolesť. V tom nepočúvaní má pravdu, dieťatko nepočúva, pretože prežíva svoje nešťastie a je ním pohltené. Ale ono vníma. Vníma vašu nespokojnosť s ním, vašu nepohodu a chcenie, aby prestalo. A táto reč sa bohužiaľ zapisuje hlboko do jeho sebahodnoty a sebaúcty ako ODMIETANIE.
- Podrobnosti
- By Jana Mladá
Chcem byť iný ako môj otec.
Táto téma sa týka aj dievčat, aj keď prioritne budete čítať na nasledujúcich riadkoch o chlapcoch a otcoch. Je to moja skúsenosť, je to môj príbeh, sú to príbehy mnohých mužov a chlapcov
Pri mojich cestách po svete som zahliadol medzi európou a ostatným svetom viacero odlišností vo výchove chlapcov a ich smerovaniu na zdravých rovných a inšpirujúcich mužov, ale dva veľmi silné fenomény mi utkveli obzvlášť v pamäti. Tie ma primäli k tomu sa na túto tému pozrieť do väčšej hĺbky. O prvom pohovorím dnes. O druhom fenoméne na budúce.
Prvý fenomén
„Chcem byť iný ako je môj otec...“
- Podrobnosti
- By Jozef Mihališin
Psychika chlapca vs. psychika muža
Ohiyesa, dakotský indián známy tiež ako Charles Alexander Eastman vyštudoval vysokú školu, prepájal záujmy bielych a červenokožcov na prelome 19 a 20 storočia a písal knihy o predkoch a živote indiánov. Mimo iné písal aj o tom, prečo je pre chlapca na jeho ceste k zrelému mužovi esenciálne a takisto aj pre rodinu a celý kmeň dôležité, aby sa chlapec v určitom veku odpútal od mamy, poodstúpil od nej a vykročil vedome na cestu k mužovi. Píše, že sa to deje už vo veku ôsmych rokov, kedy pomyselne zveruje matka svojho syna do rúk otca alebo iným mužom, ak otec nieje z akéhokoľvek dôvodu prítomný. Hlavný dôvod prečo sa to deje je, aby začal nielen fyzicky ale hlavne psychicky dospievať. A takisto, aby jeho puberta trvala čo najkratšie. A aby sa to mohlo udiať, potreboval prejsť prechodovým rituálom.
Mnoho slovenských žien vraví, rady by sme našich synov dali otcom, ale tých niet, sú v práci alebo otcovia nemajú o syna v tomto smere záujem.
U nás je v mnohých rodinách zvykom v ôsmych rokoch ale často aj neskôr, že rodičia darujú synovi hraciu konzolu alebo tablet, čím on podvedome vníma, že je v poriadku ešte byť plne dieťaťom a hrať sa.
Indiáni sa snažia skrátiť pubertu chlapca na čo najkratšie obdobie, u nás môžeme stretávať aj 40 ročných aj starších mužov, ktorí sú stále v puberte. Aký to rozdiel oproti primitívnym národom.
Tým nevravím, že muž nemá byť aj dieťaťom, hravým a zvedavým, určite áno. Ale hlavne potrebuje poskytovať bezpečie a byť oporou žene, rodine.
My ako rodičia síce chceme, aby naši synovia boli samostatní, zodpovední, rozhodní, dodržiavali dohody a mnoho ďalšieho, ale často ich vedieme úplne iným smerom. Dovolím si tvrdiť z vlastnej skúsenosti, že nám rodičom, mužom i ženám chýbajú zručnosti ako syna viesť a tiež poznanie chlapčenskej psychiky a duše.
- Podrobnosti
- By Jozef Mihališin









