Etikoterapia ako cesta, k celistvoti, k  blaženosti, šťastiu, hojnosti a zdraviu.

Pozrite si záznam prednášky o Etikoterapii, ako ceste  k celistvosti, tak ako ju učím v Škole etikoterapie.

V škole v ktorej sa naučíte, ako spoznať seba samého, ako prebrať zodpovednosť  za svoj život, ako sa stať scenáristom, režisérom aj hlavnou postavou vo svojom životnom príbehu. Ako  liečiť seba samého na úrovni fyzického i mentálneho tela.

Prajnosťou vytvárame svoj bohatší svet.

Zamyslime sa spoločne, aké dôsledky má, čo človeku prináša nastavenie na prajnosť a, naopak, na závisť.

Závisť všetci poznáme, či už sme ju rozpoznali v sebe alebo sa s ňou stretávame u iných. Dobre poznáme aj pocit, veľmi nepríjemný pocit, keď nás doslova zožiera závisť, alebo nám je závidené.

Etikoterapia odhaľuje, že práve tieto nepríjemné pocity, bolestivé pocity sú symptómami, že takáto emócia a myšlienky nám poškodzujú zdravie. Zablokujú prúd energie, životnej sily. Naše meridiány zostanú uzavreté, následne dochádza k zakysleniu organizmu, čo zas vytvára vhodné podmienky pre rozmnožovanie vírusov a baktérií. Ich úlohou je rozložiť „zomierajúci“ organizmus. Acidické prostredie neumožňuje regeneráciu organizmu. Až 80% zakyslenia si spôsobujeme zdravie poškodzujúcimi myšlienkami a emóciami.

Ktoré to sú?

Všetky tie, ktorými odmietame prijať život. Nesúhlasíme s ním, máme myšlienky typu - toto takto nemá byť. Je to toxický vzorec, ktorým sa bránime tomu, čo do nášho života prišlo alebo prichádza, prevažne ako dôsledok našich predchádzajúcich myšlienok, činov.

Aby ste mi správne porozumeli, tým nehovorím, že máme všetko, čo prichádza akceptovať, so všetkým súhlasiť. Hovorím, že je potrebné najprv prijať to, čo prichádza, tomu zodpovedá postoj - toto je tak a nasledujú otázky: Aké mám možnosti? Čo ďalej? Až potom, keď som situáciu prijal, ju môžem začať meniť tak, ako si prajem, aby sa vyvíjala, formovala. Tak sa stávame tvorcami plne zodpovednými za svoj život.

 

Čítať ďalej...

Predstavte si, že ste tu na Zemi hologram premietaný z Nebies,  prišli ste sem naplniť  svoju misiu, poslanie.  Ako sa to prejaví  vo vašom každodennom živote?  

V krošne si nesiete zázračnú vodu, ktorej keď sa ráno  na lačno napijete  hneď  VŠETKO JE MOŽNÉ!  Čo  v tom prípade  vo Svojom Svete vytvoríte? Teším sa na zdieľanie:-):

Inšpiratívna  rozprávka pavla Dobšinského: Popolvár najväčší na svete

Zvuk, je počuteľná frekvencia energie, zvuk AUM tvorí dvojhviezda Sírius, Zornička, najjasnejšia hviezda na oblohe Sirius A a zároveň  najsilnejší zdroj rontgenového žiarenia, ktoré vyžaruje  zo Síria B,  bieleho trpaslíka. Vzájomným obehom vytvárajú zvuk OM (AUM). Tento prúd energie vytvára všetko živé na Zemi. Sme  tou energiou manifestovanou (prejavenou) v hmote tu na Zemi. Odkaz na to nájdeme  v knihe  kníh v Biblii.. na počiatku bolo slovo...

Predstavte si, že to tak je. Aké potom máte   možnosti? Aká je potom vaša misia? Akú víziu Sveta potom tvoríte?

Zdieľajme svoje myšlienky prosím, obohatcujme o ne náš Svet.

 

Rozvíjaním sily súcitu, tým najvyšším spôsobom prejavujeme lásku.

Dalajláma

Aby sme mohli porozumieť tomu, čo je súcit, zamyslime sa, aký rozdiel je medzi ľútosťou a súcitom. Veľmi často si tieto dva pojmy zamieňame. Používate ich ako synonymum? Vnímate rozdiel alebo ich považujete za rovnocenné pojmy vyjadrujúce ten istý význam?

Ako sa cítite, keď vás niekto ľutuje? Máte nepríjemný pocit?

Všimnite si, čo prečítate z tváre človeka, ktorému poviete, že ho ľutujete?

Nepríjemný pocit, ktorý cítime, keď nás ľutujú, nám ukazuje, že strácame energiu, je blokovaná. Znižuje sa nám sebaúcta, pretože sa cítime ako niekto poľutovaniahodný, obeť, chudák.

Pozitívnym zmyslom ľútosti je prejaviť, že nám na niekom záleží, že nechceme, aby trpel. V skutočnosti je ľútosť oslabovaním toho, koho ľutujeme, veď ho pokladáme za chudáka, slabocha, ktorý musí znášať niečo zlé a nevie si sám pomôcť. Ak ľutujeme seba, prejavujeme nedostatok sebaúcty, sami seba nemáme v úcte, nedôverujeme svojim zdrojom, schopnostiam, vedomostiam. Nedôverujeme tomu, že dokážeme nájsť správny postoj. Ľútosť je agresívna emócia, a preto vyvoláva agresívnu reakciu.

Ľútosťou sa v skutočnosti od človeka vzďaľujeme, oddeľujeme sa od neho, i keď naším zámerom môže byť opak. Je prejavom skrytej, neviditeľnej pýchy. Všetci to veľmi dobre poznáme, ak je nám prejavovaná ľútosť, sme poľutovania hodní, cítime sa nepríjemne, sami so svojím trápením, opustení. Necítime blízkosť, počujeme slová, ktoré nehrejú, idú spoza skla.

Ľútosť vychádza z rozumového úsudku. Poznajúc stav vecí, vyhodnotíme rozumom situáciu ako poľutovaniahodnú. Ľútosť vychádza z hlavy a vstupuje do hlavy. Preto nemôže zahriať.

Súcit je pravým opakom ľútosti.

 

Čítať ďalej...

"Malý strom" o rodine z kmeňa Čerokiov...

Stará mama sa volala Včelička. Vedel som, že keď som ho v noci začul hovoriť "sme svoji, Včelička", že vlastne hovorí " ľúbim ťa", lebo sa to dalo vycítiť z tých slov.
A keď sa zhovárali a stará mama povedala: "Si so mnou, Wales?" a on odpovedal: "som s tebou", znamenalo to "rozumiem ti". 

Pre nich bola láska a porozumenie to isté. Stará mama vravela, že nemôžeš ľúbiť niekoho, komu nerozumieš, a ani nemôžeš ľúbiť ľudí ani Boha, ak nerozumieš ľuďom ani Bohu.
Starý otec a stará mama mali POROZUMENIE, a tak mali aj lásku. 

Stará mama vravela, že s rokmi sa porozumenie prehlbuje a podľa nej môže ísť hlbšie, ako si vedia obyčajní smrteľníci predstaviť alebo pochopiť. A tak tomu vraveli "sme svoji"

Ja som znamená My sme - UBUNTU

 

Kalendár

Tipy a inšpirácie

Relaxačné pyramídy

Analýza aury

Zdravíčko

 

Makrobiotická jedáleň v Bratislave

 

Webmagazín Rozhledna

 

 

Chutné zdravie