Kríž ako bremeno, kríž ako cesta

Ako vnímaš kríž? Vnímaš ho ako utrpenie? Ako ťažkosti každodenného života? Ako to, čo si si „vyrobil“ karmicky? Alebo je pre teba cestou?

Vladimír Červenák: Môžeme sa naň pozerať niekoľkými spôsobmi. Prvý: sú to ťažkosti, ktoré si nesieme v živote. Inak – karmické dôsledky. Dôsledok nevedomosti je utrpenie. V tomto pochopení je  kríž dôsledkom, utrpením, ktoré hovorí o nevedomosti, teda o egu. Je to jeden zo spôsobov, ako na kríž života pozeráme  reaktívne. Inak povedaní: keď naň pozeráme z tela, horizontálne. Keď sa však pozrieme zo spirituálnej úrovne, pozeráme na to isté, ale nevidím to isté. V tomto prípade je kríž cesta vertikálnym smerom.

Čítať ďalej: Kríž ako bremeno, kríž ako cesta

Príbeh o koze a kozliatkach

Bola raz jedna koza, ktorá vychovávala sedem kozliatok. Mala ich rada, ako len matka vie ľúbiť svoje deti. Jedného dňa sa zberala do hory zaobstarať pre deti jedlo. Zavolala si ich a takto im prikázala: „Milé deti, idem do hory a vy si dávajte pozor pred vlkom. Keby sa dostal dnu, zožral by vás. Ten zloduch sa vie pretvarovať, ale ľahko ho spoznáte po hrubom hlase a čiernych nohách.“ „Milá mamka, netráp sa, my si dáme pozor. Ty len choď do hory a čím skôr sa vráť,“ sľubovali kozliatka. Koza spokojne zamékala a odišla. Netrvalo dlho, niekto zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte mi, milé deti, prišla vaša mamka a každému z vás niečo dobré priniesla.“ Ale kozliatka podľa hrubého hlasu poznali, že je to vlk. „Neotvoríme ti,“ povedali,  „ty nie si naša mamka. Naša mamka má milý a tenký hlas, a ty máš hlas hrubý. Ty si vlk.“

Stop o koze a kozliatkach, otvárame sa diskusii v etikoterapeutickom kruhu, ktorá smeruje k predčasne ukončenej rozprávke z úvodu. Má to svoj zámer. Rozvinieme s etikoterapeutom Vladimírom Červenákom.

Inak, slovenské rozprávky majú v symboloch veľa múdrosti, veľa návodov i inšpirácií, ako žiť, aby sme šťastne žili až do smrti. Veď to poznáme. Z rozprávok. Ako na to v živote? Ako v rozprávke. Začnime citátom „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“ Pokračujeme rozhovorom, ktorý nás k tým kozliatkam dovedie. Veď čítajme:

Milan: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú.“  To znamená otvorme im srdcia, prijmime ich v sebe. Buďme s nimi v súcite a tým ich pozdvihneme, čiže aj seba pozdvihujeme. Modlime sa aj za tých, ktorí nás prenasledujú. Prečo? ... lebo sú silno v odpore a keďže sú v našom svete, ich odpor sa týka aj nás. Máme ho v sebe, preto naň reagujeme. Sú našou súčasťou, a tak modlite sa za tých, ktorí nás prenasledujú. Beriem to. Treba robiť preto všetko, aby sme ich pozdvihli.

Vladimír Červenák: Si v pýche. Vieš prečo?

Milan: ... lebo sa oddeľujem?

Čítať ďalej: Príbeh o koze a kozliatkach