Aby šťastné a veselé mohli byť šťastné a veselé, naučme sa byť šťastní a veselí.

Prežívame predvianočný čas. Všimli ste si, akoby sa v tomto období čas zrýchľoval?

Je toho toľko, čo chceme, potrebujeme vybaviť, stihnúť...

Žijete autentický alebo je to šablóna, opakovaná rutina, presne nacvičené rituály? Je ich výsledkom radosť alebo únava a nuda?

Mozog zobrazuje len to, čo pozná

Neurónovú sieť, neocortex, máme každý jedinečnú. Vďaka nej vidím každý z nás svet jedinečným spôsobom. Tento obraz sveta zobrazuje náš mozog unikátnym spôsobom, teda taký, aký sme cez skúsenosť spoznali, a tak sme vyformovali jedinečnú neopakovateľnú sieť neurónov a tie vytvárajú náš obraz sveta a postoje k nemu.

Veľmi naivná a nereálna je predstava, že ak sme prevažne zachmúrení, smutní, rozčúlení, podráždení, vo sviatočné dni to bude inak. Náš mozog opakuje naučené vzorce správania, nerozlišuje, či vás nimi podporuje v zámere žiť celistvý, naplnený, šťastný život, alebo život v napätí, nervozite, bolesti. Vy, vaše Vedomie potrebujete prevziať zodpovednosť za to, aké postoje zaujímate, aké myšlienky myslíte, aké pocity si vo vašom tele vytvárate.

Prevzatie zodpovednosti za to, s akým postojom tvoríte svoj vnútorný svet, ktorý sa potom manifestuje navonok ako vaše vzťahy k svetu, sebe, ľuďom, prírode, Bohu.

Spomienka na detstvo, na chvíle, keď sme boli šťastní, pomáha udržať v nás naladenie na príjemné pocity. Kotvičky, ktorými sa zachytávame v týchto sviatočných pocitoch, dobre poznáme. Vôňa vianočného pečiva. Určite každému z nás navodí príjemný pocit vôňa škorice, klinčekov, vanilky, kapustnice. Predstava pohody pri vianočnom stromčeku, pri tradičných jedlách, vzájomnom obdarovaní sa darčekmi v nás automaticky vyvoláva príjemný pocit. Tešíme sa, že sa zas budeme cítiť príjemne.

Cítite to? Už sa v duši usmievate:-)

Všemocne sa usilujeme všetkým možným tento pocit v sebe navodiť a udržať.

Chceme všetko perfektné, dokonalé. A tak ženúc sa za tou predstavou vône Vianoc, lásky a pohody, narastá v nás napätie, nervozita.

Stále viac si kladieme otázky. Stihnem to? Čo ešte treba? Je toho toľko... Túžba po slasti duše, ktorej je po celý rok tak málo, nás poháňa, a tak poháňame sami seba o to viac. Musíš ešte toto, ešte tamto. Musíš, musíš, musíš - znie zovšadiaľ.

Tlak, napätie, stres, únava. Logicky príde vyčerpanosť a tesne pred sviatkami alebo krátko po nich ochorenie. Viróza, horúčky. Telo oznamuje, už nemám kapacitu. Je vyčerpaná. Prekyslený organizmus vytvoril vhodné podmienky pre množenie vírusov, baktérií. Telo sa bráni zvýšením teploty a to nás zastaví.

Poznáte tento scenár, často ste v podobnom príbehu účinkovali ako hlavná postava?

Ako ho zmeniť?

Posaďte sa na chvíľu a v tomto čase predvianočného upratovania urobte si poriadok v hodnotách.

Na čom vám záleží najviac.

Nech je všetko, ako má byť, nech ma niekto (svokra) nekritizuje... Nech je všetko dokonale pripravené. Nech všetci majú to, po čom túžia. Je dôležitejšia forma alebo obsah? Záleží mi viac na tom, aby všetko vyzeralo dokonale. Z akého dôvodu? Alebo mi viac záleží na pohode, atmosfére pokoja, lásky, porozumenia?

Čo a kto mi môže byť spojencom, aby sa môj zámer mať šťastné a veselé vianočné sviatky naplnil? Koho alebo čo potrebujete na to, aby čas vianočný bol časom sviatočným? Teda aby ste ho prežili dôstojne, s pocitom mimoriadnosti, radosti, pokoja?

Ste skôr ten typ človeka, ktorý stresuje seba aj iných, aby všetko bolo dokonale pripravené, alebo si veci premyslíte, napíšete zoznam a potom škrtáte vybavené? Alebo si čas predvianočný naplno užívate a už príprava na sviatočné dni je pre vás časom mimoriadnym a radostným? Stratégie sú rôzne. Ktorá je správna?

Správnu či nesprávnu stratégiu rozpoznáva etikoterapia podľa toho, či podporuje alebo bojkotuje strategický cieľ života. Tým je celistvosť, život v pocite naplnenia, úplnosti. Život v hlbokej vnútornej harmónii. Hlboké vnútorné spojenie – advaita – nie dvojnosť.

Tento stav existencie sa prejavuje radosťou, tvorivosťou, životnou silou.

Ako prežívate adventné dni? Máte teraz radosť, cítite nadšenie životom, radosť vám robia drobnosti, ktoré denne robíte približujúc sa k magickému termínu Vianoc?

Ak áno, zvolili ste správnu stratégiu. Ste vnútorne prepojení s celou svojou bytosťou, ste napojení na vnútorné zdroje a tie živia vaše nadšenie a radosť.

Ak to tak nie je, ak padáte večer od únavy, ak vám hlavou lietajú rôznorodé myšlienky, ak vami lomcujú negatívne emócie (strach, hnev, ľútosť a ich klony), potom sa čo najskôr zastavte.

Zamyslite sa nad zmyslom toho, čo robíte?

Na čom vám záleží najviac?

Z akého systému presvedčení, právd vychádzate?

Čo vás najviac stresuje?

Z čoho máte strach?

Čo vás rozľútosťuje?

Na koho sa najviac hneváte?

Zlaté pravidlo etikoterpie hovorí:

Príčinu, (nie vinu) toho, čo sa ti v živote deje, hľadaj vždy v sebe.

Aké sú vaše vzťahy? Cítite sa často bezmocní, vyčerpaní?

Ak áno, je veľmi pravdepodobné, že ste v detstve zažili situáciu, keď ste sa po prvýkrát ocitli v slučke bezmocnosti.

Váš mozog si túto situáciu zapamätal a uložil ju ako zručnosť.

Kedykoľvek sa opakuje situácia, ktorá sa tej koreňovej podobá, spustí príslušné centrá a aktivuje ich. Výsledkom je opakujúci sa pocit bezmocnosti. Takýmto koreňovým vzorcom môže byť aj strach zo samoty. Ak ste niekedy ako dieťa zostali na nejaký čas sami a zažili ste strach zo samoty alebo opustenosti, život tak ako ho žijete, vám vytvára situácie, keď sa práve tieto centrá, ktoré ste si vytvorili, aktivujú.

To je dôvod, prečo niektorí ľudia zažívajú priam hrôzu a bolesť pri predstave, že by cez sviatky mali byť sami. Mnohí si nedokážu vôbec predstaviť, že by vianočné obdobie strávili inak ako tradične.

Ak ich životná situácia predsa len privedie k zmene a zdá sa, že by mohli zostať počas Vianoc sami, aktivuje sa vzorec bezmocnosti, cítia sa ustráchaní, bez energie, upadajú do depresie.

Sledujte, aké situácie tento stav spúšťajú u vás a čo majú spoločné?

Rozpamätajte sa detailne na situáciu, keď ste pocit bezmocnosti cítili prvýkrát a prežite ju, akoby sa to dialo teraz a tu. Nechajte cez svoje telo ten pocit prejsť a pozorujte ho. Keď odznie, pocítite úľavu a nárast energie, možno teplo.

Koreň tohto vášho programu bezmocnosti bude ukončený, rozpustený.

Uvedomte si, že to bolo vaše nezrelé detské porozumenie situácii, ktorú ste ako dieťa nevedeli adekvátne vyhodnotiť a zaujali ste v nej postoj bezmocnosti.

Po vyčistení týchto koreňových vzorcov sa vám vráti jasnosť rozlišovania, uvedomenie, že máte veľa možností, ako si dni sviatočné urobiť krásnymi. Oveľa viac sa naladíte na vlnu života a tá vám prinesie alebo povie inak, uvidíte to, čo ste dosiaľ nevideli, uvidíte MOŽNOSTI, ktoré život ponúka.

V istej chvíli si uvedomíte, že si dokážete vytvoriť radosť v sebe, že je to radosť vo vás, ktorú ste doteraz hľadali mimo seba. Potom i Vianoce prežité v úplnej samote, pri pohľade na oheň v kozub alebo piecke, pri vôni pečiva či čaju vám prinesú okamihy, ktoré budú obohatcujúce, neopakovateľne krásne a budete sa cítiť naplnení, celiství.

Posaďte sa a predstavte si, že už sa tak stalo, že práve také šťastné a veselé prežívate. Cítite sa v dokonalom bezpečí, máte dokonalú pozornosť samého seba, cítite lásku a v duši máte mier.

Čo potom vidíte, počujete a cítite, keď už to tak je?

Uvedomte si, že život, aký žijete, je iba vaša voľba a jedna z nekonečného množstva možností, ako ho žiť môžete.

Akú možnosť si potom volíte, keď je to tak?

Prajem vám požehnané, láskyplné vianočné obdobie. Život v celistvosti, úplnosti, naplnenosti v advaite – nie dvojnosti.

Udržte si prepojené vedomie bez hraníc. Ponorení v oceáne blaženosti môžete čerpať nekonečnú energiu, ktorá sa prejavuje ako radosť. Lebo radosť je plodom spojenia. Spojenie s vlastným zdrojom je spojenie so zdrojom vlastného života.

Ďakujem vám za záujem o moje články. Teší ma váš záujem i spätná väzba, dáva mojej práci ďalší rozmer.

Aj moje šťastné a veselé budu mimoriadne, mám tú česť sa počas sviatkov zúčastniť seminára s Jeho svätosťou 14. Dalajlámom. Jeho učenie o sile a múdrosti súcitnosti je nekonečnou inšpiráciou a požehnaním. Je pre mňa radosť a šťastie učiť sa súcitu od takej krásnej bytosti, akou jeho svätosť je.

Rastieme spolu.

Vladimír Červenák, životný kouč a etikoterapeut